Slovensku hrozí energetická chudoba
Pojem energetickej chudoby nebol doposiaľ na Slovensku a ani v Európskej únii jasne definovaný. „Energetická chudoba, ako sociálny fenomén, sa dostáva do popredia aj na úrovni celej EÚ. Samozrejme, počas krízy začína byť viac sledovaný,“ povedal Peter Marčan z Inštitútu pre energetickú bezpečnosť (ESI).
V európskych politikách neexistuje však jednotná metodika určovania miery energetickej chudoby, väčšina krajín ju však definuje na úrovni 10%. „Slovenské domácnosti ohrozené chudobou v zmysle oficiálnej definície vynakladajú na energie 12 % príjmov,“ vysvetlil Marčan. „Zo štúdie vyplýva, že sme na tom horšie ako ostatné krajiny V4, avšak metodika merania výpočtu ukazovateľa nie je jednotná,“ dodáva. Problém energetickej chudoby by sa podľa neho mohol týkať až 50 miliónov Európanov.
Na Slovensku chýba kvalitná energetická politika
„V prvom rade je nutné vytvoriť prijateľnú energetickú politiku štátu a stanoviť energetický mix. Následne potom môžeme riešiť problém energetickej chudoby, definovať zraniteľných odberateľov a implementovať vhodné mechanizmy a nástroje,“ uviedol predseda Rady pre reguláciu Jozef Holjenčík. „ÚRSO a jeho politika v súčasnosti substituujú činnosť ministerstva hospodárstva,“ dodal.
Okrem legislatívnej definície chýbajú nielen na Slovensku, ale aj v Európe, konkrétne návrhy boja proti energetickej chudobe. Riešenie by mohla priniesť aj pripravovaná smernica EÚ, ktorá by jasne charakterizovala energetickú chudobu a energeticky zraniteľných odberateľov. Priestor na odstránenie problému vidia európske inštitúcie predovšetkým v oblasti zvyšovania energetickej efektívnosti a budovania podporných sociálnych štruktúr.
(c) energia
Príspevok Jozefa Holjenčíka a Petra Marčana odznel dnes na workshope „Energetická chudoba na Slovensku“. Podujatie zorganizoval Inštitút pre energetickú bezpečnosť (ESI), ktorý vypracoval štúdiu v spolupráci s M.E.S.A. 10.
K téme
