Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
pipeline
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: Flick.com/rcbodden (licencia Creative Commons)
28. júna 2012 Plyn a ropa od Energia.skSITA

Slovensko potrebuje ropovod Adria

Slovensko potrebuje ročne pre domácu rafinérsku výrobu zhruba 6 miliónov ton ropy. Práve toto množstvo spracuje bratislavský Slovnaft, jediná rafinéria v krajine. Ropa dlhodobo, stabilne a bez väčších výpadkov priteká z Ruska ropovodom Družba. Slovensko má k Družbe aj alternatívu – ropovod Adria, spájajúci chorvátsky morský prístav Omišalj s rafinériou MOL v maďarskej Százhalombatte, pokračujúci do slovenskej prečerpávacej stanice v meste Šahy. Súčasný technický stav ropovodu však umožňuje využiť Adriu len na dovoz asi 3 miliónov ton ropy ročne, čo je polovica spracovateľskej kapacity Slovnaftu.

Hľadá sa alternatíva

O vybudovaní plnohodnotnej alternatívnej trasy dodávok ropy sa na Slovensku diskutuje už niekoľko rokov. Uvažuje sa najmä o prepojení slovenského a rakúskeho ropovodného systému, o možnosti reverzného chodu českej vetvy ropovodu Družba alebo o modernizácii a zvýšení kapacity ropovodu Adria. K reálnym „stavebným“ krokom zatiaľ nedošlo. Medzičasom si v 90. rokoch Česká republika k Družbe postavila záložné prepojenie a získala tak plnohodnotný prístup k rope z talianskeho Terstu prostredníctvom ropovodu TAL (Trans Alpine Leitung) a naň nadväzujúceho ropovodu IKL (Ingolstadt – Kralupy – Litvínov).

Väčšej mediálnej pozornosti sa doteraz tešil projekt výstavby ropovodu BSP (Bratislava-Schwechat Pipeline). Toto nákladné prepojenie je témou dlhú dobu, pričom v posledných rokoch rezonovala najmä otázka umiestnenia ropovodu v blízkosti osídlenej časti Bratislavy a citlivého územia Žitného ostrova, kľúčovej zásobárne pitnej vody na Slovensku. Odhliadnuc od tohto aspektu však detailné analýzy ukazujú, že tento projekt by z pohľadu Slovenska nebol tým pravým „orechovým“, keďže by mu nevyriešil problém s ropnou bezpečnosťou.

Tento ropovod, resp. ropovody v Rakúsku, Taliansku a Nemecku, na ktoré by bol napojený, by totiž neboli kapacitne schopné v krátkodobých, no najmä dlhodobých krízových stavoch na trase Družby pokrývať také potreby objemu ropy, aké Slovensko a jeho jediná rafinéria skutočne potrebujú. Rovnako tak pochybnou sa v súčasnosti vo svetle viacerých nedávnych reálnych výpadkov dodávok ropy cez tradičnú trasu Družby javí tiež ekonomická (ne)životaschopnosť prepojenia, a to z pohľadu pôvodne dizajnovaného smeru toku ropy, teda z Družby smerom do Schwechatu.

Z viacerých aspektov je prirodzene nutné uvažovať aj o definitívnom konci prevádzky tisícov kilometrov dlhého a 50 rokov starého ropovodu Družba. V istom momente by tak nastal tiež koniec prevádzky BSP a plánované finančné príjmy z prepravy dodatočného objemu ropy cez slovenské územie by sa nerealizovali.

Skupina MOL vyčlenila zdroje

Uvedené skutočnosti viedli k definitívnemu rozhodnutiu v Skupine SLOVNAFT a Skupine MOL o tom, že dlhodobú plnohodnotnú alternatívu dovozu ropy pre Slovensko môže poskytovať len ropovod Adria a naň nadväzujúci ropovod medzi mestami Százhalombatta (Maďarsko) – Šahy (Slovensko).

Práce na tomto projekte sa už začali a medzinárodná Skupina MOL vyčlenila zdroje v objeme zhruba 60 miliónov EUR, ktoré sa použijú v najbližších troch rokoch na zvýšenie prepravnej kapacity a kompletnú modernizáciu slovensko – maďarského ropovodu.

Väčšina investícií sa vynaloží v Maďarsku, na Slovensku by sa malo rekonštruovať najmä zhruba 9 kilometrov dlhé potrubie. Práce sa majú uskutočniť na rovnakej trase ako leží pôvodný ropovod, to znamená, že odpadá množstvo administratívnych prekážok, ktoré sú spojené s výstavbou nového ropovodu. Pri výmene potrubia je dôležité aj ekologické hľadisko, nové vedenie minimalizuje prípadné poruchy, spôsobené vekom a technickou zastaranosťou pôvodného ropovodu.

Pokiaľ práce prebehnú podľa plánu, od leta 2014 by Slovensko malo mať alternatívnu trasu pre dodávky ropy z chorvátskeho pobrežia. Slovensko by sa tak stalo plne nezávislé na doterajšej trase, ktorú môžu ochromiť nielen krátkodobé, ale už aj prirodzené dlhodobé výpadky. Tie môžu mať rôzne príčiny, od technických až po presmerovanie toku ropy na iné exportné trasy. Nielen odberatelia totiž hľadajú alternatívy dovozu, ale aj dodávatelia ropy sa celkom prirodzene – vo svetle neistej ekonomickej situácie v Európe a naopak, priaznivej ekonomickej budúcnosti Ázie – obzerajú po rôznych možnostiach vývozu ropy tak, aby maximalizovali svoje výnosy. Potrebná nová infraštruktúra na vývoz ropy z Ruska či Kazachstanu sa už dobudováva, a tak nadbytok exportných alternatívnych trás pre dodávateľov ropy bude skôr či neskôr tok ropy cez chátrajúcu Družbu a tranzit cez rôzne viac či menej stabilné krajiny obmedzovať a vytláčať.

Ropná bezpečnosť Slovenska

Modernizácia Adrie tak ekonomicky najefektívnejším a najrýchlejším spôsobom rieši otázku ropnej bezpečnosti Slovenska. Súčasne je veľmi dôležité, že nebude negatívne vplývať na dodávky ropy pre ďalšie členské štáty Európskej únie cez iné ropovody, ktoré dnes niektoré krajiny používajú ako hlavnú, prípadne ako záložnú trasu.

Ak by sa totiž Slovensko malo spoľahnúť len na ropovod BSP, prípadne na dodávky ropy cez IKL a reverzný tok Družby, detailný pohľad na mapu európskej ropovodnej siete a kapacít jednotlivých rafinérií ukáže, že v prípade krízy by buď pre Slovensko alebo pre inú krajinu nezostali voľné prepravné kapacity. Prepravné možnosti západného ropovodného systému TAL sú už kapacitne využité pre rafinérie v Bavorsku, Rakúsku a Česku, prípadný voľný priestor je už rezervovaný pre tie rafinérie, ktoré dnes berú ropu ešte z Družby.

Podobne obmedzená, z pohľadu potrieb Slovenska, je aj kapacita ropovodu AWP (Adria Wien Pipeline), ktorý sa odkláňa od ropovodu TAL smerom do rafinérie Schwechat pri Viedni. Čierny Peter by mohol zostať v rukách českých spracovateľov ropy, pravdepodobnejšie však je, že ani na Slovensko, ani do Česka, by neprúdil dostatočný objem ropy tak, aby miestne rafinérie plne uspokojili požiadavky svojich odberateľov. A to je prirodzene neprijateľná pozícia z pohľadu zabezpečenia dlhodobých stabilných dodávok ropných produktov z domácich rafinérií pre spotrebiteľov v oboch krajinách.

Napojenie Slovnaftu na západný ropovodný systém so sebou prináša aj technologické prekážky. Bratislavská rafinéria je dimenzovaná na spracovanie ťažkých typov ropy (napr. REBCO – Russian Export Blend Crude Oil), zatiaľ čo do Rakúska, Nemecka a jednej z rafinérií v Českej republiky prúdia iné, ľahšie druhy ropy, resp. ich zmesi. Kvalitatívne parametre rôp sú tak odlišné, že ani Slovnaft, a zrejme ani rafinéria Litvínov v Českej republike by pri spracovaní iného typu ropy neboli schopné ekonomicky najefektívnejším spôsobom vyrobiť takú štruktúru produkcie, po ktorej je na trhoch reálny dopyt. Je síce teoreticky možné stavbou logistickej infraštruktúry pri ropovodoch, zameranej na zmiešavanie či separáciu rôznych typov rôp, alebo rekonfiguráciou výrobných jednotiek v rafinériách, tento problém riešiť, ide ale o nákladné investície, ktoré samozrejme dotknutým krajinám a ani rafinériám nikto nepreplatí.

V prípade Adrie tento problém odpadá. Všetky rafinérie pri jeho trase odoberajú kvalitatívne porovnateľný typ suroviny, keďže aj v minulosti boli naň technologicky budované.

Udržať spracovanie ropy v Bratislave

O ropovode Adria nie je treba mať pochybnosti. V súčasnosti plne pokrýva potreby rafinérií v Chorvátsku, Srbsku, Bosne a Hercegovine a po technických úpravách a modernizácii bude schopný plne pokryť aj potreby rafinérií v Százhalombatte a Slovnafte. Navyše s pridaním prípravku uľahčujúceho plynulosť toku bude môcť dokonca v malom objeme, 1 – 2 milióny ton ropy ročne, slúžiť aj ako ďalšia poistka pre zásobovanie českých rafinérií.

Tento ropovod s dizajnovanou kapacitou 34 miliónov ton ropy ročne bol vybudovaný v rokoch 1976–1979, cieľom bolo dodávať do rafinérií bývalej Juhoslávie, Československa a Maďarska ropu aj z iných zdrojov, ako bola trasa cez Družbu. Samotné masívne trvalé dodávky za hranice Chorvátska smerom do Maďarska a ďalej sa ale nezačali, s výnimkou menších testovacích dodávok.

Morský prístav Omišalj, kde sa ropovod začína, disponuje dvomi plniacimi stanicami a je schopný prijímať aj obrovské tankery kategórie VLCC (Very Large Crout Cargo, nad 150 tisíc ton), nakoľko hĺbka vody v zátoke dosahuje až 35 metrov. V tejto lokalite sú tiež vybudované pobrežné skladovacie kapacity s objemom stoviek tisíc ton ropy a ropných produktov.

Pri posudzovaní dôležitosti alternatívnych dodávok ropy je nemenej dôležitý pohľad Slovnaftu ako jednej z vlajkových lodí slovenského priemyslu. Zabezpečenie možnosti dlhodobo stabilných a na maximálnu kapacitu rafinérie dizajnovaných dodávok ropy bude znamenať aj udržanie spracovania ropy v Bratislave, zamestnávanie tisícov pracovníkov vo výrobných závodoch a distribučných miestach na Slovensku a v neposlednom rade umožní zostať sebestačným vo výrobe ropných produktov pre domáci trh či spoľahlivým silným a trh spoluurčujúcim dodávateľom pre celý región na ďalšie dlhé desaťročia.

Rozhodnutie Skupiny MOL investovať do modernizácie ropovodu Adria tiež znamená, že žiadne iné diverzifikačné trasy už pre Slovensko nebudú potrebné. Pôvodne uvažované finančné investície Slovenska do iných záložných trás tak budú môcť byť použité na iné prioritné účely v ekonomike. Celý projekt navyše plne zapadá do mozaiky aktuálnych investícií spoločnosti SLOVNAFT, a.s., aj Skupiny MOL, určených na dlhodobý rozvoj spracovateľských aktivít v bratislavskej rafinérii a petrochémii, doplnených o modernizáciu podnikovej teplárne, ktorých objem v prebiehajúcich rokoch predstavuje celkovo zhruba 500 miliónov eur.

Marek Senkovič, hlavný ekonóm SLOVNAFT, a.s.

Článok bol pôvodne zverejnený v magazíne PRO-ENERGY

© energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.