Slovenské elektrárne: Pripravení pre rast v regióne
Slovenské elektrárne budujú dva nové 440 MW reaktory v Atómovej elektrárni Mochovce a dokončili zvyšovanie výkonu vo svojich dvoch reaktoroch v Bohuniciach. Okrem toho spoločnosť zavádza spoluspaľovanie biomasy vo svojich uhoľných elektrárňach vo Vojanoch a Novákoch.
„S novými blokmi v Mochovciach budeme mať veľmi silné výrobné portfólio bez emisií CO2 s takmer 20 TWh z jadra, priemernou produkciou z vodných elektrární vo výške 4 TWh v závislosti od ročných zrážok, a ďalších 2-3 TWh z tepelných elektrární,“ povedal Cotugno 19. septembra magazínu Platts. To predstavuje takmer 90% výroby bez emisií CO2.
Slovenské elektrárne tento v lete 2011 informovali, že Slovensko bolo čistým vývozcom elektriny po prvý krát od roku 2006 v dôsledku vysokej produkcie a zníženého dopytu. V prvom polroku 2011 vzrástla spotreba len o 1,5% na úroveň 14,6 TWh pričom domáca výroba vzrástla o 4,6% na 14,8 TWh.
Nárast produkcie bol čiastočne spôsobený prevádzkou nového 420-MW paroplynového zdroja spoločnosti E.ON v elektrárni v Malženiciach, ktorý bol uvedený do prevádzky v decembri 2010. Cotugno však podčiarkol význam, ktorý zohrala modernizácia 3. a 4. bloku v Bohuniciach s nárastom kapacity každého bloku zo 440 MW na 505 MW, čím výroba stúpla o 1 TWh.
„Veľká zmena však príde na konci budúceho roka (2012) so spúšťaním nového bloku v elektrárni Mochovce, čo skutočne spôsobí, že Slovensko sa stane významným exportérom,“ povedal Cotugno. V harmonograme sú dva reaktory V-213 – tretí blok bude synchronizovaný zo sieťou na konci roku 2012 a štvrtý v lete 2013.
Spoluspaľovanie biomasy
Spoločnosť okrem toho hľadá spôsob, ako zvýšiť spoluspaľovanie biomasy v tepelnej elektrárni Vojany na východe Slovenska, s cieľom zaviesť rovnaký spôsob aj v elektrárni v Novákoch, ktorá sa nachádza na strednom Slovensku. „Už sme dosiahli 4% spoluspaľovania vo Vojanoch, čo ušetrí 20 000 ton emisií CO2 ročne a naším cieľom je zvýšiť spoluspaľovanie na 20% v nasledujúcich niekoľkých rokoch,“ povedal Cotugno.
Zvýšené použitie biomasy môže závisieť od dodávok na miestnom trhu. „Musíme zobrať do úvahy kapacitu miestneho trhu z biomasou, ktorý donedávna neexistoval a teraz sa rozvíja. V súčasnosti prebiehajú skúšky, či sme pripravení na to, aby sme zvýšili objem biomasy, ktorú je možné spaľovať vo fluidných kotloch,“ uviedol Cotugno.
Spoločnosť, ktorá vlastní a prevádzkuje 34 vodných elektrární s celkovou kapacitou 1 652,7 MW spolu s prevádzkou 746,5 MW vo Vodnej elektrárni Gabčíkovo (vo vlastníctve štátu), zvažuje modernizáciu aktív vodných elektrární, povedal Cotugno. Podľa neho otázka veľkej vodnej elektrárne nie je na programe dňa, no Slovenské elektrárne majú niekoľko projektov malých vodných elektrární, ktoré chcú postaviť.
Medzičasom začali koketovať so solárnou energiou a v minulom roku spustili dva fotovoltické projekty s kombinovanou kapacitou 1,9 MWp vo svojich lokalitách vo Vojanoch a Mochovciach, no je nepravdepodobné, že by pri aktuálnej regulačnej politike podnikli ďalšie investície do fotovoltiky, uviedol Cotugno pre Platts. Zatiaľ tak isto nie sú plány investovať do vetra, kde nie je sľubný trh ani z hľadiska poveternostných podmienok, ani z hľadiska inštitucionálnej podpory, uvádza Platts.
Podpora uhliu
Požiadavka na dodávku 1 398 MW výkonu z klasických tepelných zdrojov Slovenských elektrární síce klesla, ale podľa Cotugna „tieto elektrárne sú neoddeliteľnou súčasťou nášho portfólia – vzhľadom na jeho charakter“. „Naše prietočné vodné elektrárne sú závislé od hydrologických pomerov, preto musíme mať istú schopnosť modulácie, ktorá nemôže prichádzať z jadrových zdrojov, pri ktorých sa zameriavame na maximalizovanie produkcie.“
Plynová elektráreň by tiež mohla poskytnúť flexibilitu, no podľa Cotugna paroplynový cyklus v súčasnosti nie je priechodný: „Pri našich investíciách sme vždy boli a budeme selektívni, zameriavajúc sa na vodu a jadro. Doteraz naše investície neboli zasiahnuté zmenenou situáciou na trhu, dokonca vidíme viac možností ako v minulosti, pretože veľa iných projektov bolo zrušených, berúc do úvahy aj očakávanú zníženú produkciu z jadrových elektrární v Nemecku v najbližších rokoch.“
Očakávané zvýšenie výroby od konca roku 2012 bude znamenať, dokonca aj pri náraste spotreby na domácom trhu, že sa Slovenské elektrárne môžu pozerať za hranice svojich tradičných trhov. „Dodávame na trhy na Slovensku a v Čechách, no budúcnosti sa stále viac a viac môžeme orientovať aj na vývoz do Nemecka a Maďarska,“ povedal Cotugno. „Ak bude uzatvorená zmluva medzi operátormi siete o prepojení s Maďarskom tak, ako sa očakáva na budúce leto (2012, pozn.), budeme môcť oveľa lepšie kontrolovať toky cez Maďarsko a ďalej na Balkán.“
Cotugno pozitívne zhodnotil zabezpečenie odbytu výroby (hedging) spoločnosti, na základe ktorej bola predaná celá produkcia pre tento i budúci rok. „Na rok 2011 sme plne pokryli výrobu za priemernú cenu okolo 52 €/MWh a takmer úplne bola naša produkcia predaná na rok 2012 na úrovni okolo 56 €/MWh,“ povedal. „V súčasnosti začíname predávať na rok 2013,“ citoval Cotugna magazín Platts.
Zdroj: Slovenské elektrárne – Enel
K téme
