Sergej Komlev: Dlhodobé kontrakty a spotové trhy sa dopĺňajú

„Často dnes počúvame, že Gazprom sa snaží bojovať v prehranom zápase za zachovanie indexovania svojich kontraktov na ropu v čase, keď sa Európa vysokou rýchlosťou a s veľkým nadšením posúva k indexovaniu na obchodné uzly. Nevidím však stále dôvod, prečo by ceny indexované na ropu a ceny indexované na hub nemohli pokračovať vo svojom historicky synergickom vzťahu, alebo, inými slovami, pokojne koexistovať so vzájomnými výhodami,“ začal svoju nedávnu prednášku Sergej Komlev, vedúci divízie kontraktov a cenotvorby spoločnosti Gazprom Export.

Hybridný európsky trh

Dva modely určovania ceny zemného plynu označil Komlev ako hybrid. „Termín hybrid používam preto, aby som naznačil, že tieto dve rozdielne cenové metódy neexistujú v dvoch paralelných svetoch. Sú úzko prepojené a fungujú ako jeden jedinečný mechanizmus,“ vysvetlil a dodal, že v súčasnom obchodovaní „ceny indexované na ropu hrajú dominantnú úlohu, zatiaľ čo ceny indexované na hub hrajú vyvažovaciu rolu“. Podľa jeho slov však spoločne vytvárajú čistý trhový a vysoko konkurenčný systém.

Komlev vo svojej prezentácii identifikoval dva rozdielne a vzájomne nezávislé systémy: americký, ktorý sa riadi čisto podľa vývoja dopytu a ponuky, a kontinentálny, v ktorom sa vzájomne dopĺňajú dlhodobé kontrakty a spotové trhy.

V roku 2008 vydal holandský inštitút medzinárodných vzťahov Clingendael dokument, v ktorom popísal kontinentálny hybridný model, priblížil Komlev. Zo správy citoval: „Neexistuje žiadny vážnejší náznak, že by súčasná hybridná situácia, v ktorej obe metódy oceňovania zemného plynu koexistujú, nemohla pokračovať. Taktiež neexistujú jednoznačné dôvody pre zasahovanie do trhových praktík, pokiaľ ide o tvorbu ceny. Obe metódy majú v závislosti od podmienok na trhu svoje výhody a nevýhody a do istej miery sa navzájom dopĺňajú. Obchodné protistrany sa tak dohadujú na pravidlách cenotvorby a podmienkach kontraktu na základe iných typov rizík a očakávaní.“

V Európe sa objavili snahy skoncovať s indexovaním ceny zemného plynu na ropu. Podľa Sergeja Komleva existujú dve stratégie, ktoré sa o to snažia:

• jedna sa zakladá na evolučnom prístupe a tvrdí, že je potrebné zvyšovať význam a podiel spotového komponentu v dlhodobých kontraktoch, na úkor indexácie na cenu ropy,
• druhá je radikálna a volá po arbitráži, ktorá by rozhodla o definitívnom ukončení indexovania cien zemného plynu na ropu.

Indexácia na ropu garantuje rovnováhu

Opustenie indexovania cien zemného plynu na ceny ropy nie je podľa Komleva prijateľné pre žiadneho producenta zemného plynu. „Nahradenie indexácie na ropu indexáciou na hub nakláňa krehkú rovnováhu rizík medzi predávajúcim a kupujúcim. Gazprom ako predajca by si musel i naďalej plniť svoje záväzky ohľadom dodávky, zatiaľ čo by žiadnym spôsobom nemal dosah na cenu na trhu. Navyše ak by bola likvidita na trhu dostatočná, predajca by nemal dôvod vstupovať do dlhodobých kontraktov, štruktúroval by ich inak a mal by právo obrátiť tok dodávky plynu na iné trhy, ak by aktuálne ceny nenaplnili jeho očakávania alebo ak by našiel iného odberateľa.“

Európsky trh umožňuje prevziať americký model tvorby ceny zemného plynu, „ale pre Európu, ktorá je závislá na dovoze, to nie je najlepšia voľba“, zdôraznil šéf cenotvorby Gazprom Export-u.

Viacero klientov od Gazpromu požaduje, aby sa cenová indexácia v dlhodobých kontraktoch preorientovala z ropy smerom na západoeurópske a severoeurópske obchodné uzly, pripustil Komlev. Dodal, že záujem o denné, mesačné a ročné produkty je čoraz väčší. „I keď rozumieme záujmom, ktoré sú za týmito návrhmi, môžeme na ne odpovedať toľko, že posun k cene tvorenej ponukou a dopytom, ktorý si mnohí želajú, nemožno vykonať, nakoľko existujúce ceny v obchodných uzloch nie sú funkciou celkovej ponuky a dopytu na kontinente,“ vysvetlil. Ceny na trhu podľa neho odrážajú rôzne premenné ako vzťah cien v dlhodobých kontraktoch a na krátkych spotových trhoch, vzťahy medzi jednotlivými obchodnými uzlami, ale i obchodné vzťahy medzi britským a kontinentálnym trhom.

„I keď obchodné uzly dokážu byť zmysluplne likvidné, neznamená to, že ich možno považovať za univerzálne cenové indikátory,“ zdôraznil.

Obchodné uzly generujú cenu indexovanú na ropu

Hoci existuje medzi cenami v dlhodobých kontraktoch a na trhu rozdiel, žiaden európsky uzol negeneruje podľa Komleva cenu výlučne na základe dopytu a ponuky, tak ako ju generuje napríklad americký Henry Hub. Ceny v obchodných uzloch podľa neho zvyknú byť funkciou rôznych zliav z cien v dlhodobých kontraktoch. Ako príklad môžu slúžiť ceny na britských huboch, ktoré by sa mali formálne vytvárať na základe dopytu a ponuky, ale v realite existuje korelácia medzi nimi a indexáciou na ropu. Ceny NBP a TTF sú podľa analýz Gazpromu de facto cenami indexovanými na ropu, ale vynásobené koeficientmi 0,75, resp. 0,79.

Vo všeobecnosti existujú dva dôvody, prečo sú ceny na trhu nižšie než ceny v dlhodobých kontraktoch. Prvým je cena za flexibilný prístup do prepravnej siete v prípade, ak obchodník nakupuje cez dlhodobý kontrakt a konkrétne prepravované objemy si nominuje podľa potreby. Druhým dôvodom je podľa Komleva akási jednostranná rovnováha v obchodnom uzle v prípade, ak je dopyt väčší ako ponuka. V takom okamihu sa jednoducho neobchoduje za cenu tvorenú dopytom a ponukou, ale na pokrytie dopytu sa využívajú existujúce dlhodobé kontrakty, z ktorých sa za ceny indexované na ropu zabezpečia potrebné objemy dodávok. Tretím dôvodom pre cenový rozdiel je flexibilná dostupnosť skvapalneného zemného plynu (LNG) a lacnejšieho britského plynu, ktorý sa na kontinentálny trh dostane v istom objeme cez plynovodné prepojenie.

Spot by nemal byť drahší ako kontrakt

Niekedy sa však stane, že ceny na spotových trhoch sú vyššie ako ceny v kontraktoch. Deje sa tak len vo výnimočných prípadoch, napríklad naposledy vo februári 2012 počas chladného počasia. V takom prípade ide o dôsledok rapídne zvýšeného dopytu a limitov fyzickej dodávky. Odpoveďou je posilnenie plynárenskej infraštruktúry: „Čím viac bude infraštruktúra rozvinutá a domáci trh EÚ integrovaný, tým zriedkavejšie budú prípady, kedy spotové ceny prerastú ceny v kontraktoch,“ hodnotí Komlev.

Ďalším ukazovateľom vyspelosti jednotlivých obchodných uzlov je podľa experta Gazprom Export-u pomer medzi celkovým počtom uzatvorených kontraktov a celkovým počtom tých kontraktov, ktoré znamenajú uskutočnenie fyzickej dodávky. Ak má byť cena reprezentatívna, tento pomer nesmie byť menší ako 15. Žiaden kontinentálny hub takéto číslo nedosahuje. Kritérium spĺňa iba britský NBP. Ak by sa ceny mali indexovať na obchodné uzly, ktoré takýto pomer nedosahujú, cenový vývoj by sa nedal predpokladať na dlhšie obdobie ako niekoľko týždňov, maximálne pár mesiacov.

Ropný index a spot by mali koexistovať

„Nie je to dilema – ropný index alebo spot. Mali by byť oboje,“ skonštatoval Komlev a svoju prezentáciu uzatvoril tvrdením, že americký model nie je pre Európu vhodný, pretože je závislá na dovoze zvonka. Obe strany trhu (dodávka i spotreba) majú oligopolnú štruktúru a opustenie indexovania ceny na ropu by mohlo „otvoriť Pandorinu skrinku nekonečných obchodných konfliktov“.

„Zavedené indexovanie na ropu chráni spotrebiteľov v Európe pred cenovými manipuláciami zo strany dominantných dodávateľov, pretože nik z nich nedokáže ovplyvniť cenu ropy,“ uzavrel Sergej Komlev.

Prezentácia Sergeja Komleva odznela na konferencii Flame 2012 v Amsterdame. Sergej Komlev pôsobí ako vedúci divízie kontraktov a cenotvorby spoločnosti Gazprom Export.

(c) energia.sk

K téme