Rusko a Nórsko si podelili arktické „sféry vplyvu“
Predstavitelia Ruska a Nórska podpíšu dohodu o rozdelení arktickej námornej oblasti. Rozdelia si ju na polovice.
Krajiny sa o „šedú zónu“ sporili od roku 1970, píše Rigzone. Problémom arktickej oblasti v Barentsovom mori je, že nespadá pod medzinárodnú jurisdikciu, čo bráni začatiu ťažby ropy a zemného plynu. Na arktickom dne sa podľa odhadov nachádza 90 mld. barelov ropy a 30 % svetových zásob zemného plynu, ktoré doteraz neboli lokalizované.
Štyridsať rokov trvajúci spor o územie s rozlohou 175 tis. km2 sa skončí 15. septembra 2010 v ruskom Murmansku. Iniciačnú dohodu podpísal nórsky premiér Jens Stoltenberg a ruský prezident Dmitrij Medvedev ešte v apríli tohto roku, píše Rigzone. Dohodu musia ratifikovať oba parlamenty.
Po dokončení formálnych procedúr sa začne s geologickými prieskumami, ktoré by mali identifikovať prítomnosť nálezísk uhľovodíkov. Komerčná ťažba si však bude vyžadovať podpísanie širšej medzinárodnej dohody, uviedla pre EurActiv.com šéfka Statoil Helge Lund.
„Máme tu dohodu o tom, kde presne by mala byť hraničná čiara, a o spolupráci v regióne, vrátane energetického sektora, „vyhlásil premiér Stoltenberg pre nórsky NRK. Okrem vymedzenia hranice obe strany príjmu dohodu o rybolove a správe uhľovodíkových zdrojov v prípade, že sa budú nachádzať na území oboch krajín, informuje Barents Observer.
Podpísaním zmluvy získa Nórsko možnosť rozšíriť svoje ropné zásoby, ktoré krajina pomaly ale isto vyčerpáva. Ropná produkcia Nórska sa prepadla o takmer 50 % od svojho vrcholu v minulom desaťročí. Denná produkcia sa dnes pohybuje na úrovni 2 mil. barelov ropy, uvádza portál CommoditiesNow. Ako však informoval Stoltenberg, potrvá roky, kým sa v regióne spustí ťažba energetických surovín.
Obrázok: UNEP/GRID-Arendal. Extraction activities and disputed areas in the Barents Sea.
K téme
