Ruská tlač: Priateľstvo s Minskom vyjde Moskvu draho
Ekonomický zmysel pre ruskú stranu v tejto transakcii nevidia dokonca ani tí, ktorí sa o to veľmi snažia. Politické víťazstvo spočíva v ukončení plynových vojen s Bieloruskom (Gazprom po prvýkrát v histórii ovládol všetky plynovody susednej krajiny), v pripustení ruského biznisu k účasti na privatizácii bieloruských podnikov, a ak sa to podarí, vo väčšej ochote Ukrajiny v rokovaniach o predaji svojich plynovodov Gazpromu.
Ukrajina by takisto mohla dostať zľavu na plyn, keby dovolila Gazpromu pohltiť ukrajinský Naftogaz. S prihliadnutím k tomu, že Nord Stream v budúcnosti pripraví Ukrajinu o značné príjmy z prepravy plynu, mohlo by to zapôsobiť. Ale ukrajinskí politici chápu obranu svojich plynovodov takmer ako národnú ideu, a tak sa nádeje Gazpromu nemusia naplniť.
Účasti ruského biznisu na privatizácii bieloruských podnikov aj tak nič nebráni: Minsk počas minulého leta dostal úver za tvrdých podmienok, že Bielorusko získa z privatizácie 7,5 mld. amerických dolárov v priebehu troch rokov. Aby splnilo túto podmienku, bude musieť každý rok predať firmu podobného významu a veľkosti ako Beltransgaz.
Už sa takisto rokuje aj so Siburom a spoločnosťou Rosnefť o predaji balíka akcií Grodnoazot, s Lukoilom o Naftane, s Rosnefťou o mozyrskej petrochémii, s AFK Systema o MTS, s Russkimi mašinami o výrobcovi kamiónov MAZ, s Rostechnológiou o Integrale.
Dá masívna podpora bieloruskej ekonomike, ktorú Rusko už roky poskytuje, konečne svoje plody? Pýta sa denník Vedomosti vo svojom komentatívnom článku. Ako sa v ňom ďalej uvádza, za 16 rokov rusko-bieloruskej integrácie sa neobjavila ani jediná spoločná firma, ktorá by skutočne fungovala a samotné Bielorusko je svetovým vodcom v najrozličnejších netarifných obmedzeniach na ruský vývoz.
ČTK, energia