Ruská ťažba aj vývoz plynu klesá
Podľa ruského rezortu hospodárstva sa ťažba spoločnosti Gazprom v tomto roku odhaduje na 414 miliárd m3, čo je oproti vlaňajším 444 mld. m3 pokles o 6,8 %. Dôvodom je slabý dopyt a pokles investícií do ťažby. Gazprom má približne 66 % podiel na ťažbe. Ostatní producenti majú podľa odhadu vyťažiť 212 mld. m3 plynu.
V máji pritom Gazprom vo svojom odhade uviedol, že tento rok čaká mierny nárast ťažby, a to na 450 mld. m3.
Vývoz Gazpromu do krajín EÚ a Turecka sa prvom polroku 2015 znížil o 6,2 % na 66,8 mld. m3. Ministerstvo to odôvodnilo nižšou spotrebou plynu v Európe a tiež vyšším využívaním plynu zo zásobníkov v zimnom období. Rezort dodal, že, že celkový vývoz plynu z Ruska sa má tento rok znížiť o 5,5 % na 164,6 mld. m3. Vývoj objemov vývozu plynu z Ruska v štvrťročných intervaloch je na nasledujúcom grafe.
Zdroj: Ministerstvo hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie
Ukrajina od 1. júla prestala nakupovať plyn z Ruska, pretože sa nedohodli na výške zľavy, Ukrajina bola ešte v roku 2013 druhým najväčším trhom Gazpromu po Nemecku. Aktuálne ju nahradilo Turecko. Gazprom tiež na začiatku tohto roka prišiel o pozíciu najväčšieho dodávateľa plynu v západnej Európe na úkor Nórska. Zatiaľ sa mu nepodarilo dohodnúť s Tureckom na novom plynovode, ktorý má byť alternatívou k zrušenému South Streamu.
Gazprom disponuje najväčšími zásobami plynu na svete. Na svojej webstránke uvádza, že sa na globálnych rezervách plynu podieľa 18 % a na celosvetovej ťažbe plynu 14 %. Gazprom je kľúčovým dodávateľom plynu do strednej a východnej Európy vrátane Slovenska a pokrýva asi 30 % celkového dopytu po zemnom plyne v EÚ. Je tiež dôležitou firmou pre ruskú ekonomiku. Na celkovom HDP Ruska má podiel asi 8 %.
Nejasný Turkish Stream
Agentúry TASS a Anadolu Ajansi uviedli, že ruské ministerstvo už pred niekoľkými týždňami zaslalo Ankare návrh medzivládnej zmluvy o Turkish Streame, ktorá sa má týkať prvej línie plynovodu s kapacitou 15,75 mld. m3. Slúžiť má na zásobovanie tureckého trhu. Ankara sa k návrhu zatiaľ nevyjadrila.
Medzivládna dohoda o ostatných líniách projektu, ktorým by sa mal transportovať plyn k hraniciam s Gréckom sa má vyrokovať neskôr separátne. Nové aktivity súvisiace s projektom navyše tiež bude musieť odsúhlasiť turecký energetický regulačný úrad. Pokrok v diskusiách zdržiava aktuálne nejasná politická situácia v Turecku, kde ani 5 týždňov po voľbách nebola vytvorená koaličná vláda.
Záujem pripojiť sa k projektu spomedzi európskych krajín zatiaľ vyjadrili Grécko, Macedónsko, Maďarsko či Srbsko. Naopak slovinský premiér v pondelok po stretnutí s ruským premiérom Dmitrim Medvedvom uviedol, že projekt je stále otázkou pomerne vzdialenej budúcnosti a je preto predčasné rokovať o tom, že by sa Slovinsko mohlo stať tranzitnou krajinou.
Energia.sk, ČTK
K téme
