Rozumná politika: Nielen veda je dôležitá pre energetickú budúcnosť

Jednou z hlavných tém bude aj otázka dostupných možností pre región Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA), kde v súčasnosti badať viacero snáh o energetickú diverzifikáciu. Aký budú mať vplyv nové politické opatrenia pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, civilnú jadrovú energetiku či energetickú efektívnosť, sa ešte len ukáže. Pri pohľade na posledných päť rokov sa však celkový stav ich rozvoja v regióne zdá byť nejasný

Podceňovaný potenciál slnečnej energie

Napriek rozsiahlym neobývaným oblastiam s jednou z najvyšších intenzít slnečného žiarenia na svete, si krajiny MENA ešte stále neuvedomujú, čo im môžu obnoviteľné zdroje ako solárna alebo veterná energia ponúknuť. Je ale pravda, že v regióne sa plánuje a realizuje viacero projektov v tejto oblasti. Napríklad veľkomestá poháňané obnoviteľnými zdrojmi energie v Spojených arabských emirátoch a v Saudskej Arábii, kde hlavnými zdrojmi budú veterná a solárna energia.

Hoci záujem o veľké solárne inštalácie neustále narastá, väčšina projektov stavia na veternej energii. Jedným príkladom je aj Mellousse, „najväčšia veterná farma“ v Afrike, ktorá sa nachádza blízko marockého mesta Tangier. Hlavným dôvodom tohto trendu je fakt, že veterné technológie sú stále výrazne lacnejšie ako solárne. Postupne sa však rozširuje využitie solárnych zdrojov s nižším výkonom, ako napríklad solárne ohrievače vody, keďže vlády prijímajú opatrenia pre ich podporu.

Záujem o jadro rastie aj kvôli odsoľovaniu vody

Viacero krajín skúma aj možnosť využívať jadrovú energiu na výrobu elektriny. Tento trend reflektuje potrebu zabezpečiť rozsiahle energetické kapacity, ktoré sú potrebné napríklad na odsoľovanie morskej vody. Udržanie schopnosti odsoľovať vodu je rozšíreným problémom najmä v Perzskom zálive. Dôvodom, pre ktorý sa skúmajú možnosti využívania energie z jadra na odsoľovanie, je i fakt, že jadrová energia má malú stopu oxidu uhličitého.

Dôležité sú aj možné geopolitické dôsledky spojené s rozvojom civilného jadrového programu, ak  prihliadneme na riziká regiónu. Vysoké vstupné náklady, zdĺhavá legislatíva a regulačné podmienky, ako aj nedostatok technologického know-how taktiež môžu spôsobiť oneskorenie v ich rozvoji.

Spojené Arabské Emiráty sú v tomto smere vedúcou krajinou, pričom prvý kontrakt na vybudovanie jadrovej elektrárne na ich území získalo firemné konzorcium vedené Južnou Kóreou. Emiráty boli taktiež v minulom roku zvolené do rady Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Jordánsko, ktoré vlastní uránové ložiská, v súčasnosti zvažuje lokalitu na vybudovanie jadrovej elektrárne. S jej dokončením sa počíta v roku 2020. Egypt do roku 2025 plánuje postaviť štyri jadrové elektrárne. A v Saudskej Arábii momentálne prebieha príprava potrebnych právnych a regulačných rámcov spolu s budovanim Mesta Kráľa Abdulláha, v ktorom sa bude využívať jadrová a obnoviteľná energia.

Veľkou témou je i energetická efektívnosť

V regióne, kde je spotreba energie na obyvateľa jednou z najvyšších vo svete, by jej zníženie  znamenalo výrazné finančné a environmentálne prínosy. Svetová banka vypočítala, že pri energetickej úspore 10 až 50 % môžu krajiny získať od 6 do 23 mld. amerických dolárov. Zníženie energetickej spotreby si však vyžaduje zmenu politickej mentality a zároveň i zmenu verejnej mienky.

Napríklad Tunisko dokázalo zredukovať spotrebu energie v priemere o 2 % na obyvateľa v priebehu posledných dvoch dekád. Dosiahlo to zavedením programu energetickej efektívnosti. Pozitívny efekt podobných opatrení sa však v regióne stále podceňuje. Rozvoj v tomto smere badať intenzívnejšie v arabských štátoch z oblasti Stredomoria. Naopak, krajiny Perzského zálivu, s výnimkou Spojených arabských emirátov, sú stále pozadu.

Štyri kľúče k úspechu

Úspech alebo zlyhanie krajín MENA v ich snahe diverzifikovať energetické zdroje a znižovať mieru tvorbu emisií skleníkových plynov bude závisieť od ich schopnosti vyrovnať sa s viacerými výzvami.

• V prvom rade si každá krajina potrebuje stanoviť dlhodobú národnú energetickú stratégiu, ktorá bude založená na spoľahlivom odhade energetického dopytu a dovozu.
• Po druhé, je potrebné navrhnúť vhodné legislatívne a regulačné rámce, či už hovoríme o obnoviteľných zdrojoch, jadrovej energii alebo energetickej efektívnosti. Tieto rámce sú nevyhnutné pre vytvorenie atraktívneho prostredia na podnikanie v nových priemyselných sektoroch a získanie potrebných investícií.
• Po tretie, kľúčové je získanie správnych energetických technológií a rozvoj lokálneho know-how. Vytváranie nových partnerstiev s lídrami z tejto oblasti si vyžaduje miestnu základňu, ktorá by dlhodobo prispievala k vytváraniu nových sektorov v regionálnej ekonomike.
• V neposlednom rade sú problémom existujúce štátne dotácie fosílnych zdrojov energie. Tie sú rozšírené po celom regióne a pôsobia ako hlavná brzda diverzifikácie energetických zdrojov. Sú dedičstvom hospodárskeho modelu, ktorý sa zakladá na uhlíku a nemotivuje jednotlivcov ani priemysel k tomu, aby využívali menej energie alebo preferovali čistejšie energetické zdroje.

Na záver

Premena súčasného energetického systému v krajinách MENA na taký, kde štát bude podporovať nízko-uhlíkové energetické zdroje a racionálne využívanie energie, je kľúčová. A práve toto by mala byť jedna z hlavných tém na summite v Abú Dhabi.

Článok bol uverejnený v dlhšej forme v publikácii „Moyen Orient“. Vyjadruje osobný názor autorky, ktorý sa nemusí zhodovať so stanoviskom Európskej Komisie.

Poznámka redakcie: Priamo z dejiska summitu WFES 2011 v Abú Dhabi bude slovenským čitateľom odborné informácie denne prinášať portál energia.sk. Summit začína v pondelok 17. januára a potrvá do štvrtka 20. januára 2011. Ak chcete byť informovaní medzi prvými, registrujte sa bezplatne do e-mailového infoservisu.

K téme