Rosatom sa podieľal na svetovom objave roka 2014
Jedna z úloh sondy Philae spočívala v získaní údajov o zložení horniny na kométe. Podarilo sa ich získať vďaka unikátnemu rádioaktívnemu zdroju na báze izotopu curia 244, ktorý bol vyrobený v jednom z podnikov korporácie pre jadrovú energiu Rosatom – dimitrovgradskom Vedecko-výskumnom ústave jadrových reaktorov (NIIAR).
Na palube sondy Philae bol namontovaný spektrometer alfa častíc a röntgenového žiarenia APXS – prístroj slúžiaci na analýzu zloženia horniny. Po ožiarení horniny časticami alfa a röntgenovým žiarením zo zdroja na báze curia 244 vzniká druhotné žiarenie, z ktorého sa dá zistiť zloženie povrchu kométy.
„Samozrejme sme hrdí, že sme sa dostali medzi ocenených v rebríčku objavov roka 2014. Vysoké hodnotenie projektu tak vplyvným časopisom je ocenením aj našej práce. Svedčí o mimoriadne vysokej úrovni vedeckých projektov Rosatomu ako v oblasti teoretickej fyziky, tak aj v oblasti praktického uplatnenia výsledkov dlhoročných výskumov našich vedcov,“ poznamenal námestník generálneho riaditeľa štátnej korporácie Rosatom, Vjačeslav Pěršukov.
Ďalší projekt ocenený časopisom Physics World za rok 2014, ktorého sa zúčastnili ruskí vedci, pomohol potvrdiť teóriu o tom, že Slnko získava svoju energiu z termojadrovej fúzie. Výsledky tohto výskumu boli zverejnené v časopise Nature. Projekt uskutočnila pracovná skupina Borexino, ktorú tvorí vedci z niekoľkých vedeckých centier Európy, USA a Ruska. Za ruskú stranu sa projektu zúčastnili experti z vedeckovýskumného inštitútu jadrovej fyziky DV Skobelcyna pri Moskovskej štátnej univerzite M.V. Lomonosova (NIIJF MGU), Spojeného inštitútu jadrovej fyziky V.P. Konstantinova a Moskovského inžiniersko-fyzikálneho inštitútu.
Výsledky výskumu pomohli medzinárodnému tímu vedcov dôjsť k záveru, že energia, vyžarovaná Slnkom sa nemení už minimálne 100 tisíc rokov.
Podľa používanej teórie prebieha v strede Slnka termojadrová syntéza, kedy sa zlučujú dva protóny za vzniku deutéria a uvoľnenie pozitrónu a nízkoenergetického neutrína. Podľa prepočtov dopadá na štvorcový centimeter zemského povrchu každú sekundu približne 60 tisíc týchto nízkoenergetických neutrín, ktoré je ale náročné detekovať. Tímu sa podarilo pozorovať zrážky týchto nízkoenergetických neutrín s elektrónmi vo veľkej nádrži s kvapalinou, umiestnenou hlboko v masíve hory Gran Sasso v Taliansku. Cesta neutrín zo Slnka na Zemský povrch trvá približne osem minút. Ich nameraný počet dosiahol predpovedanú hodnotu, čím sa teória potvrdila.
Nejde o jediný úspech medzinárodnej vedy v poslednej dobe, ktorého sa zúčastnili ruskí vedci. Napríklad na vesmírnom vozidle Curiosity na Marse, ktoré v roku 2012 vykonalo výskum planéty Mars, bol namontovaný ruský generátor neutrónov, vyvinutý expertmi inštitútu Duchova, ktorý je tiež súčasťou Rosatomu. Generátor sa podieľal na výskumoch povrchu Marsu, keď predtým musel zvládnuť značnú mechanickú a klimatickú záťaž – let zo Zeme na Mars, pristátie na Červenej planéte a silné kozmické žiarenie.
Zdroj: AMI Communications Slovakia
K téme
