Ropa

Pozadie

Vývoj ropného trhu výrazne ovplyvňuje najmä cena ropy, ktorá sa odvíja od neustálych zmien medzi úrovňou dopytu a ponuky na globálnej ekonomickej scéne. Doposiaľ dva najväčšie ropné (cenové) šoky sa odohrali v 70. a 80.  rokoch minulého storočia, kedy sa cena čierneho zlata niekoľkonásobne zvýšila. Ropný šok podobný tým spred niekoľko desaťročí svet naposledy zažil v júli v roku 2008, kedy sa cena za jeden barel (159 litrov ropy) vyšplhala na rekordných $147. Pritom úroveň ceny za jeden barel sa od konca 80. rokov do septembra 2003 držala zhruba na úrovni $25.

Dôležitými faktormi, ktoré sa podieľali na výkyve cien je rastúci dopyt po rope v ekonomicky sa rozvíjajúcich  krajinách najmä v Číne a Indii a naopak klesajúci dopyt v krajinách OECD. Zároveň mnohé krajiny zavádzajú subvencie na palivá, čím sa snažia ochrániť domácich spotrebiteľov od rastúcich cien a umelo tak ovplyvňujú cenu. Ďalším faktorom sú správy o znižovaní svetových zásob ropy, obavy o dosiahnutí „ropného stropu” a nevyhnutnosť ťažby ropy v náleziskách kde je extrakcia ropy aj trojnásobne nákladnejšia ako pri konvenčných náleziskách. Najväčší potenciál na rozširovanie produkcie je pritom v regióne Blízkeho východu a krajinách OPEC kde často krát neflexibilné štátne spoločnosti stále dominujú ťažbe aj produkcii, čo sa odzrkadľuje na vyšších cenách.

V roku 2008 bol kľúčovým faktorom globálna ekonomická a hospodárska recesia. V súčanosti sa cena jedného barelu pohybuje na úrovni $77. Dopyt po rope by sa však podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) mal vyšplhať v tomto roku na rekordných 86,6 milióna barelov denne. Naposledy sa hranicu 86 mil. podarilo prekročiť v roku 2007. Cena ropy výrazne ovplyvňuje aj energetický trh v Európe, keďže väčšina krajín je závislá na dovoze.

Závislosť Európskej únie

Zabezpečenie stabilných a bezpečných dodávok ropy a energetické aspekty sú  neodmysliteľnou súčasťou politiky každého štátu a situácia v Európskej únii tomu nepochybne nasvedčuje. Únia je v súčasnosti jedným z najväčších dovozcov ropy na svete a jej závislosť na dovoze má podľa prognóz IEA v roku 2030 dosiahnuť 90%. Aj preto sa Európska komisia snaží docieliť vytvorenie spoločnej vonkajšej energetickej politiky a efektívne skoordinovať členské štáty vo vzťahu k tradičným dodávateľom akými je napríklad OPEC alebo Rusko.

Domáce zásoby niektorých členských krajín únie síce dokážu pokryť určité percento domáceho dopytu po rope a ropných produktoch, no najväčšie zásoby ropy sa nachádzajú mimo územia EÚ. Podľa dostupných údajov štatistickej databázy EÚ Eurostat sa dovoz ropy v EÚ 27 za posledné roky pohybuje na hranici približne 490 miliónov ton. V roku 2008 import ropy do EÚ predstavoval 491 miliónov ton, čo zodpovedá približne 72% ročnej spotreby. Väčšina dovezenej ropy pritom pochádzala z nestabilných regiónov; 45% dodávok ropy pritieklo do EÚ z oblasti Blízkeho východu a 37% z Ruska. Denne z Ruska smeruje do EÚ približne 6 miliónov barelov spracovanej aj nespracovanej ropy.

O niečo vyrovnanejšiu bilanciu dosahuje Európska únia v oblasti už spracovanej ropy. Tu sa pomer importu a exportu takmer vyrovnáva a európska únia je na globálnom trhu dôležitým vývozcom benzínu a to najmä na americký trh.  V roku 2007 únia vyexportovala približne 186 miliónov barelov benzínu.

Európske energetické dialógy

Energetický trh v európskej únii sa stáva čoraz viac prepojenejším a zároveň aj politická agenda EÚ získava čoraz viac kompetencií v otázke energetickej politiky. V kontexte intenzívnejšej integrácie energetickej politiky členských štátov vydala európska komisia v marci 2006 Zelenú knihu o európskej stratégii pre udržateľnú, konkurencieschopnú a bezpečnú energiu. Kniha vytyčuje šesť prioritných oblastí na ktoré sa majú členské štáty spoločne zamerať. V otázke stability dodávok strategických energetických surovín Komisia poukazuje najmä na potrebu vytvoriť jednotnú vonkajšiu energetickú politiku EÚ.

Pre Európsku úniu je dôležité vytvárať energetické dialógy a dohody s krajinami a zoskupeniami, ktoré predstavujú pre úniu hlavné zdroje ropy a ropných produktov. Medzi najvýznamnejšie patrí „Energetický dialóg EÚ- Rusko“. Ten bol odštartovaný v roku 2000 a jeho primárnym cieľom je zabezpečiť pre Európu prístup k zásobám ropy ale aj zemného plynu v Rusku. medzi hlavné otázky, ktorým čelia EÚ a Rusko je vytvorenie spoločných pravidiel hry a vhodného prostredia pre investovanie na ruskom trhu, zvýšenie ťažby ropy a kvality výrobkov a podpora projektov, ktoré sú v ich spoločnom záujme (napr. spojenie ropovodu Jamal a Družba).

Ďalším dialógom na ktorom Európska únia intenzívne pracuje je „Energetický dialóg EÚ – OPEC“ (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu). Medzivládna organizácia OPEC v súčasnosti združuje 12 krajín, ktorých hlavným cieľom je koordinovať a zjednocovať svoje ropné politiky a zaistiť stabilitu ropných trhov. V krajinách OPEC sa nachádzajú približne 3/4 všetkých svetových rezerv ropy. Vzhľadom na fakt, že Európska únia každoročne dováža približne 40% ropy z krajín OPEC a globálna súťaž o prístup k zdrojom ropy neustále narastá, politickí predstavitelia únie v roku 2004 iniciovali bilaterálny dialóg medzi EÚ a OPEC. Hlavnými témami ktoré sa každoročne diskutujú na stretnutiach sú predovšetkým otázky ceny ropy, údaje o dostupných množstvách dodávok a zásob surovín a vývoj na energetickom trhu.

Európska únia intenzívne spolupracuje aj s kaspickým regiónom kde bol v roku 2005 otvorený významný ropovod Baku – Tbilisi – Ceyhan, ktorý spája hlavné mesto Azerbajdžanu  a pobrežie stredozemného mora. Odtiaľ ropa putuje v tankeroch na európsky trh. Ropovod BTC je jedným z projektom na zníženie európskej závislosti jednak od Ruska a zároveň aj krajín Blízkeho východu.

Ďalšími dôležitými príkladmi energetických dialógov Európskej únie sú s Blízkym východom a krajinami Perzského zálivu, dialóg s Južným Stredomorím, vytvorenie Energetického spoločenstva juhovýchodnej Európy, ktoré zahŕňa okrem štátov EÚ aj krajiny ako Albánsko, Bosna a Hercegovina, Bulharsko, Chorvátsko, Macedónsko, Čierna Hora, Turecko a Kosovo. EÚ sa sústredí aj na spoluprácu s africkými krajinami a najmä tými z oblasti Guinejského zálivu prostredníctvom Hospodárskeho spoločenstva štátov západnej Afriky (ECOWAS).

Od roku 1999 funguje aj Energetické spoločenstvo regiónu Baltického mora (BASREC) a v poslednom období sa do popredia dostáva Arktická energetická agenda, keďže v Arktickom regióne sa nachádzajú jedny z najdôležitejších ropných nálezísk. Únia intenzívne pracuje aj na energetickom dialógu s Nórskom, ktoré predstavuje stabilného dodávateľa ropy pre európsky trh.

Núdzové zásoby ropy

S cieľom posilniť bezpečnosť štátov v prípade energetickej krízy alebo náhlych zmien v geopolitickom prostredí prijala v roku 2006 európska komisia aj smernicu, ktorá ukladá členským štátom povinnosť udržiavať minimálne núdzové zásoby ropy a ropných produktov. Úroveň zásob v každej krajine sa má podľa smernice rovnať 90 dňom zásob ropy zodpovedajúcimi čistému dennému dovozu ropy a ropných produktov za predchádzajúci kalendárny rok. Členské štáty ktoré majú vlastnú produkciu ropy majú povolené udržiavať nižšiu hladinu zásob, nie však o viac ako 25%. 

Na Slovensku dohliada nad dodržiavaním smernice Správa štátnych hmotných rezerv SR ( SŠFR SR). K 31. januáru 2010 dosiahli núdzové zásoby na Slovensku objem na 92 dní, čo predstavuje približne 580 tisíc ton ropy, pričom 55% je vo forme ropy a 45% vo forme ropných produktov. Európska 27 má k dispozícii zásoby na úrovni 104 dní a viaceré štáty majú medzi sebou uzavreté bilaterálne dohody o zásobách ropy a ropných produktov. Slovensko má takúto zmluvu uzavretú s Českom a jej predmetom je skladovanie slovenských zásob na území Českej republiky. Dohoda obsahuje záväzok, že ČR nebude brániť vývozu týchto zásob na Slovensko, a to ani v prípade ropnej núdze.

Slovensko a Česko sú zároveň jedinými dvoma členskými štátmi EÚ, kde sú núdzové zásoby ropy v 100% vlastníctve štátu. V ostatných krajinách sa financie na udržiavanie zásobníkov získavajú jednak prostredníctvom agentúry, kde platí konečný odoberataľ ropných produktov (napr. Nemecko, Holandsko, Belgicko), alebo platí ropná spoločnosť (Rakúsko, Taliansko, Grécko) prípadne zákazníci a spoločnosti súčasne. Na Slovensku a Česku je za údržbu zodpovedný štát.

Otázka energetickej bezpečnosti Slovenska

Využívanie ropy a jej produktov je neodmysliteľnou súčasťou priemyselného a ďalších trhov a ropa tak predstavuje strategickú surovinu pre národné hospodárstvo. V prípade dodávok ropy sa však pre Slovensko vynára podobná problematika ako pri zemnom plyne. Domáce náleziská ropy sotva pokryjú 2% celkovej spotreby krajiny a zvyšok musí Slovensko dovážať zo zahraničia. A tak ako zemný plyn, tak aj ropa pochádza takmer 100% z jedného a toho istého zdroja z ropovodu Družba, ktorý ústi v Rusku.

Slovensko dováža ročne približne 6 mil. ton ropy a stabilita tohto objemu je garantovaná dlhodobou zmluvou medzi Slovenskom a Ruskom. Ropu na Slovenskou prepravuje takmer 50 ročný ropovod Družba a jeho ročná kapacita sa pohybuje na 21 mil. ton. Väčšina ropy ktorú ropovod v roku 2009 dodal na Slovensko pochádzala z Kazachstanu. Objem minuloročných dodávok z tejto krajiny dosiahol 3,1 mil. ton, pričom tento rok sa plánuje s dodávkou 5 mil. ton.

Ropný priemysel na Slovensku, konkrétne bratislavský Slovnaft ročne spracuje približne 5,5 mil. ton ropy. Slovnaft svojou výrobou ropných produktov pokrýva približne 60% spotreby domáceho trhu a zvyšných 40% pochádza zo zahraničia, predovšetkým z Rakúska a Česka. Slovnaft určité percento spracovaných ropných produktov exportuje aj do zahraničia.

Alternatívy pre Slovensko a Európsku Úniu

Aby Slovensko zabezpečilo plynulosť dodávok ropy nielen pre vlastný trh ,ale aj pre ďalšie krajiny, je dôležité vytvoriť dostatočnú diverzifikáciu zdrojov ako aj dopravných trás ropy a zároveň vytvoriť prepojenia ropovodných sietí medzi krajinami EÚ. Pri riešení otázky zvýšenia diverzifikácie a bezpečnosti dodávok ropy na Slovensko a v niektorých prípadoch aj EÚ sa objavuje niekoľko alternatívnych projektov.

Prvá alternatíva k ropovodu Družba v prípade jeho výpadku je ropovod Adria. Ten začína v Chorvátsku a na ropovod Družba sa napája v Šahách. Podľa hovorkyne Slovnfatu, Kritíny Félovej dokáže už dnes Slovnaft zabezpečiť z ropovodu Adria približne 3,5 mil. ton ropy ročne. Maďarská spoločnosť MOL, ktorá vlastní Slovnaft pritom hovorí o navýšení dodávok až na 6 miliónov ton. 

Druhú možnú alternatívu pre Slovensko predstavuje využitie reverzného chodu ropovodu z územia Českej republiky prostredníctvom prepojeného systému ropovodov IKL – Družba. Zo Slovenska ropovod Družba pokračuje do Česka kde sa napája na centrálne tankovisko ropy v Nelahozevsi. Do tohto tankoviska zároveň ústi aj ropovod IKL, ktorý začína v nemeckom meste Vohburg a ropa do IKL prúdi z talianskeho prístavu Terst prostredníctvom ďalšieho ropovodu, TAL. Reálne spustenie reverzného toku ropy na Slovensko si však vyžaduje technické úpravy. Český prevádzkovateľ ropovodu Družba Mero, a.s. už má vypracovanú štúdiu o potrebných technických úpravách. Slovenský Transpetrol, a.s. v súčasnosti štúdiu finalizuje. Ak by sa technicky zabezpečilo obojstranné čerpanie ropy, do Slovnaftu Bratislava, ktorý je jedinou rafinériou na Slovensku by tak mohla prúdiť ropa z iného zdroja ako z Ruska. Okrem technického zabezpečenia je dôležitou podmienkou aj dohoda s prevádzkovateľmi a vládami oboch krajín, ktorá by zabezpečila pre Slovensko ropu aj v časoch krízy.

Širšie európske alternatívy

V prípade dodávok ropy z Ruska sa vynára najmä problém napätých vzťahov medzi Ruskom a tranzitnými krajinami, ktorými sú Bielorusko a Ukrajina. Tak ako pri zemnom plyne aj v prípade ropy sú hlavným predmetom sporu prepravné ceny, množstvá dodávok, ale aj obvinenia z nelegálneho odberu ropy pre domácu spotrebu. Dodávky ropy z Ruska cez Družbu boli odstavené napríklad v januári 2007, keď Rusko obvinilo Bielorusko z nelegálneho odoberania ropy z potrubí a zatvorilo ropovodné kohútiky.

Jednou z odpovedí na tento problém je projekt ropovodu Odesa- Brody, ktorý by na európske trhy dodával tzv. ľahkú ropu z kaspickej oblasti bez toho, aby šiel cez Bielorusko a zároveň nedodával ruskú ropu. Z ukrajinského prístavu Odesa by ropa z kaspickej oblasti tiekla do uzlu Brody, kde by sa napojila na ropovod Družba. Dnes však namiesto kaspickej ropy ropovod prepravuje ruskú ropu do čiernomorského prístavu Odesa. Ak by prúdila ropa aj z Odesy do Brody, do čiernomorského prístavu Odesa by sa tankermi mohla dovážať aj ropa z Azerbajdžanu prostredníctvom ropovodu Baku – Novorossijsk. Podobným spôsobom by sa mohla dovážať aj ropa z azerbajdžanského ropovodu Baku – Supsa.

Ďalšou možnosťou je dovoz kazašskej ropy cez ropovod z kazašského mesta Atyrau do ruskej Samary, ktorá je už napojená na ropovod Družba. Ťažká ropa z Kazachstanu je svojim zložením veľmi podobná tej ruskej a ak by sa sprevádzkovalo jedno z najväčších nálezísk ropy v Kašagan, znamenalo by to pre Európu  zaujímavý alternatívny zdroj tejto suroviny aj napriek tomu, že trasa by ostala nezmenená. S ťažbou v Kašagane sa má začať v roku 2012. Spočiatku sa denne vyťaží približne 75 tisíc barelov za deň a táto hodnota by mala v roku 2015 dosiahnuť až 1,2 miliónov barelov denne.

Ruská energetická stratégia

Aj samotné Rusko preto hľadá alternatívne trasy ako sa vyhnúť Bielorusku a Ukrajine. Podľa stratégie o energetickej bezpečnosti Ruskej federácie na obdobie do roku 2020, ktorá bola schválená v máji 2009, je jednou z hlavných priorít Ruska presmerovať export ropy na pobrežie Baltického mora vytvorením úseku Uneča – Primorsk. Úsek bude končiť pri Fínskom zálive, ktorý má priame prepojenie na Baltické more, čím by Rusko obišlo územie svojich tradičných tranzitných krajín akou je Ukrajina a Bielorusko. Výzvou projektu pre krajiny strednej Európy vrátane Slovenska je, že nový ropovod má po svojom dokončení získať 50 mil. ton zo svojho plánovaného objemu 80 mil. ton presmerovaním ropy z ropovodu Družba.

Na zefektívnenie svojich dodávok ropy pre južnú Európu chce Rusko vybudovať aj ropovod medzi bulharským prístavom Burgas a gréckym prístavom Alexandropolis, čím by sa Rusko vyhlo náročnej preprave ropy v tankeroch cez bosporské úžiny ktoré sú jednak neekonomické, ale zároveň so sebou prinášajú aj väčšie ekologické riziká a sú časovo nákladné. Ropovod by mal byť hotový v roku 2011 a jeho kapacita dosiahne 50 mil. ton prepravenej ropy za rok. 

Ropovod Bratislava – Schwechat

Ďalším projektom na zabezpečenie alternatívnych dodávok ropy pre Slovensko v čase krízy má byť vybudovanie prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom. Ak by sa ropovod postavil, jeho ročná kapacita dosiahne prepravu 3,25 mil. ton. Plánovaný ropovod, ktorého projekcia sa začala pred približne siedmimi rokmi so sebou nesie veľkú dávku nesúhlasu zo slovenskej strany.

Rakúska firma OMV, ktorá sa má podieľať na výstavbe 62 km dlhého ropovodu v projekte vidí hlavne možnosť čerpať do Rakúska ropu z Ruska, keďže takáto možnosť v súčasnosti pre Rakúsko neexistuje. Ropovod Schwechat- Bratislava je preto pre rakúsku stranu strategicky veľmi dôležitý.

Podľa ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka je projekt dôležitý aj pre Slovensko a to najmä z hľadiska energetickej bezpečnosti, keďže ropovod ma byť  rýchlym zdrojom ropy v prípade odstavenia dodávok cez Družbu. Okrem plánovaných dodávok ropy má rakúska strana na svojom území vybudovať aj zásobník s objemom 75 tisíc m3, z ktorého môže Slovensko čerpať.

Aj napriek ministrovej podpore sa však plánovaný ropovod stretáva so značným odporom spoločnosti. Trasa potrubia je totiž naplánovaná cez územie Žitného ostrova, ktorý predstavuje pre Slovensko obrovské zásobárne pitnej vody a platí v ňom najvyšší piaty ochranný stupeň prírody. Ministerstvo hospodárstva projekt obraňuje argumentom, že konečná trasa ropovodu ešte nie je istá a nemusí ísť o Žitný ostrov.

Naopak na rakúskej strane sa pokračuje s realizáciou pôvodného projektu, ktorý jednoznačne počíta s výstavou popri bratislavskej Petržalke a cez Žitný ostrov. S zásadne nesúhlasí ani mesto Bratislava, Bratislavský samosprávny kraj, Bratislavské vodárne a mnohé ďalšie mimovládne organizácie.

Karol Hirman zo Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry tvrdí, že argument o energetickej bezpečnosti nie je správny. Podľa Hirmana je ropovod z Terstu do Swechatu takmer úplne plný, čo znamená, že je tam len minimálna voľná technická kapacita pre ďalšiu ropu. Ročne by sa objem mohol navýšiť maximálne o 1 mil. ton, čo však nepredstavuje komerčne zaujímavý objem ropy pre potreby Slovnaftu. Prepojenie Bratislava- Schwechat bude s najväčšou pravdepodobnosťou slúžiť len na dopravu ropy z Družby do Rakúska, nie z Rakúska na Slovensko.

Podľa Hirmana neobstojí ani argument o využívaní ropovodu na vykrytie dodávok v prípade, že by Rusko obmedzilo dodávky cez Družbu. Kontrakty o dodávkach sa podpisujú minimálne rok vopred a prednosť majú vlastníci a správcovia ropovodu, kde Slovenská republika ani Slovnaft nefiguruje. Ako Hirman dodáva, výhodu pre Slovensko predstavuje fakt, že sa stane tranzitnou krajinou a prostredníctvom štátnej spoločnosti Transpetrol nadobudne zisky z prepravy.

Ropa a vplyv na životné prostredie

Ťažba ropy, jej preprava v ropovodoch a na ropných tankeroch a jej následné spracovanie na petrolej, benzín či naftu predstavujú značné riziká pre životné prostredie.

Keďže svetové zásoby ropy nie sú neobmedzené, petrolejárske spoločnosti sú nútené neustále hľadať nové zdroje ropy. Jedným z príkladov je ťažba ropy z takzvaných ropných pieskov kde sa nachádzajú okrem piesku a ílu aj vysoko koncentrované petrolejové zmesi. Najväčšie náleziská sa nachádzajú vo Kanade v provincii Alberta. Podľa odhadov sa tu nachádzajú náleziská o objeme 174 mld. barelov ropy, čo je druhé najväčšie ložisko po Saudskej Arábii.

Problémom extrakcie ropy z pieskov je obrovská spotreba energie, ktorá je niekoľko násobne vyššia ako pri konvenčných vrtoch pretože proces extrakcie je oveľa zložitejší. V porovnaní s tradičnou výrobou ropy sa touto formou ťažby vytvára až tri krát viac skleníkových plynov. Na každý barel vyrobenej ropy sú potrebné 2 – 3 barely vody ktorá sa tým znečisťuje.

Námorná preprava ropy v tankeroch predstavuje ďalšie výrazné riziko pre životné prostredie. Havarované alebo potopené tankery ročne vypúšťajú do svetového oceána tisícky ton ropy, ktoré vytvárajú rozmerné ropné škvrny Niektoré odhady hovoria, že pri čistení tankerov do morí unikne približne 35 000 ton ropy. I keď je pravda, že počet tankerov na morí sa každým rokom postupne znižuje, zároveň sa však zväčšujú ich rozmery a čím väčšie tankery sú, tým sú ťažkopádnejšie a majú dlhšiu brzdnú dráhu. Vyliata ropa zabíja spôsobuje výrazný úhyn morskej fauny a flóry. Ťažba ropy v oceáne môže taktiež oslabiť morské dno a požiare na ropných plošinách produkujú obrovské množstvo tuhých, kvapalných a plynných škodlivín, najmä oxid uhoľnatý.

Obrovská ropná havária sa odohrala aj koncom apríla 2010 pri americkom pobreží, keď vybuchla ťažobná plošina Deppwater Horizon, ktorá patrí britskej spoločnosti British Petroleum. Po dvoch dňoch v plameňoch sa plošina potopila a na mieste kde plošina stála začala z hĺbky pribežne 1500 m unikať ropa. Denne sa do mora vlieva približne 800 tisíc litrov ropy. Ropná škvrna dosiahla rozmery, že by zaplavila približne pätinu celého územia Slovenska a zasiahla aj pobrežie amerického štátu Lousiana. Ide o jednu z najhorších ekologických za posledné desaťročia v Spojených štátoch a jej následky budú katastrofické.

Doteraz najhoršia ropná katastrofa v histórii USA sa stala v roku 1989 kedy pri pobreží Aljašky havaroval tanker spoločnosti Exxon Valdez a do mora sa dostalo viac než 49 miliónov litrov ropy. Podľa odhadov mala ekologická katastrofa za následok smrť 250 000 morských vtákov, 2 800 morských vydier, 300 tuleňov, 250 orlov, do 22 kosatiek a miliárd vajíčok lososov a haringov.

LPG

Aj spaľovanie nafty a benzínu má negatívny vplyv na životné prostredie predovšetkým vylučovaním do ovzdušia oxidu uhoľnatého, oxidov dusíka, uhľovodíkov, CO2 a ťažkých kovov.  Podľa odhadov tieto emisie dosahujú ročne objem 20 mld. kubických metrov.

Alternatíva ktorá sa vynára oproti bežnému benzínu alebo nafty je takzvané LPG (Liquified Petroleum Gas), teda skvapalnená zmes propánu a butánu, ktorá vzniká pri spracovaní ropnej suroviny. V porovnaní s CNG je LPG v plynnom skupenstve ťažší ako vzduch a v kvapalnom ľahší ako voda a preto sa vždy usádza na najnižšie miesta.

Tak ako CNG aj LPG má priaznivejší vplyv na životné prostredie. LPG tvorí menej pevných častíc a motor menej dymí a čo je dôležité, produkuje aj menej CO2 a je netoxický a teda nekontaminuje pôdu ani vodu. Pre vodičov je LPG zaujímavé aj pre svoju cenu ktorá je približne 2,5 krát nižšia ako cena benzínu a predĺženie životnosti motora a dojazdu. Proti LPG naopak hovorí zníženie výkonu vozidla v priemere o 4%, rozptýlenejšia sieť čerpacích staníc, alebo vyššie počiatočné náklady spojené s prestavbou.

Stanoviská

V súvislosti s debatou o dosiahnutí „ropného stropu“, teda vrcholu maximálnej možnej ťažby ropy hlavný ekonóm Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Fatih Birol vyhlásil „jedného dňa nám dôjdu zásoby ropy, nie je to dnes ani zajtra, ale jedného dna sa zásoby ropy minú a my sa budeme musieť opustiť ropu skôr, ako ona opustí nás a musíme sa pripraviť na tento deň. Čím skôr začneme, tým lepšie pretože všetky naše ekonomické a sociálne systémy sú postavené na rope, takže takáto zmena si bude vyžadovať veľa času a veľa peňazí a mali by sme tento problém brať skutočne vážne“. V ďalšom rozhovore Birol uviedol, že „zásoby ropy, na ktorej závisí moderná civilizácia, sa míňajú rýchlejšie. Globálna produkcia by mala dosiahnuť vrchol asi za desať rokov, teda o desaťročie skôr, než predpokladala väčšina vlád.“

Podľa výročnej správy Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) spotreba energie v rokoch 2007 sa do roku 2030 zvýši o 42% a ropa bude mať aj naďalej vedúce postavenie. Je taktiež zrejmé, že ešte stále existuje dostatočné množstvo zdrojov na pokrytie dopytu v budúcnosti. Vylepšená technológia, úspešné prieskumy a zdokonalená obnova umožnili svetu zvýšiť svoje zdroje na oveľa vyššiu úroveň ako sa v minulosti očakávalo. Zdrojov je jednoznačne dosť.

V súvislosti s rekordnými cenami za ropu v roku 2008 predseda Európskej komisie José Manuel Barroso vyhlásil, že “ podstatou nášho prístupu je predovšetkým kompletná realizácia návrhov Komisie v oblasti energetiky a klimatických zmien, vrátane intenzívnejšej energetickej diverzifikácie, bezpečnosti energetických dodávok a energetická efektívnosť. Hlavný princíp politickej odpovede na súčasný stav je zabezpečiť aby bola EÚ viac efektívna vo využívaní energie a menej závislá na fosílnych palivách. 

Výkonný riaditeľ IEA, Nobuo Tanaka komentoval vplyv cien ropy na globálne zotavovanie ekonomiky. „Existuje veľké množstvo otáznikov a neistôt. Trh stále čaká na to, ako sa vyvinie zotavenie ekonomiky. Vieme, že v krajinách OECD sa postupne uskutočňuje ekonomická obnova, no dopyt po rope na vzostupe nie je. My tomu hovoríme bez- ropná obnova.“

Bývalý komisár pre energetiku Andreas Piebalgs urobil vonkajšiu energetickú politiku jednou zo šiestich priorít svojho mandátu. Na Svetovej energetickej rade v marci 2005 vyhlásil, že EÚ je schopná podporiť energetické politiky členských krajín, pričom nová susedská politika je v tejto oblasti mimoriadne aktuálna. Budúca spolupráca medzi Úniou a Ruskom môže byť po podpise Ruska pod Kjótsky protokol, podľa neho rozšírená o energetickú efektívnosť a transfery technológií.

V súvislosti s alternatívnymi pohonnými látkami Isabelle Muller, generálna sekretárka Európskej asociácie petrolejového priemyslu (Europia) tvrdí, že „fosílne palivá sa ukázali ako veľmi efektívne pre transport a do roku 2050 budú určite dôležitou súčasťou transportných palív. Nikto nevie ako elektrické automobily zmenia automobilový priemysel a značná dávka neistoty obklopuje dostupnosť biopalív, ktoré majú splniť európske zelené pravidlá. Naopak uhlíkové emisie z rafinérií sa môžu do roku 2020 zvýšiť až o 50% ako následok regulácií na zdokonalenie kvality palív.“

K téme