Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
1. januára 1970 Ostatné od Energia.skTASR

ROPA: O ropovode do Rakúska by mala vláda SR rokovať v septembri (3)

„Predpokladáme že najneskôr v septembri 2011 bude takýto materiál predložený do vlády, kde budú všetky argumenty, tak pre – ako proti tomuto projektu. Vláda rozhodne o tom, ako, kedy a akým spôsobom sa bude projekt definitívne realizovať,“ uviedol na dnešnom stretnutí s novinármi v Bratislave Nemcsics.

Pripomenul, že rakúska strana začala na základe podpísania memoranda medzi SR a Rakúskom o ropovodnom prepojení oboch krajín veľmi rýchlo konať a prakticky do roka na svojom území aranžovala celú trasu vrátane výkupov pozemkov a všetkých ďalších technických opatrení. „Takže z rakúskej strany je tento projekt pripravený na realizáciu prakticky na 100 %,“ informoval.

Problém nastal podľa Nemcsicsa na slovenskej strane práve kvôli rýchlosti a akcelerácii požiadavky na výstavbu. Vtedajší reprezentanti rezortu hospodárstva apelovali na čo najkratšiu trasu a najrýchlejší spôsob výstavby a namierili si jeho trasu cez Žitný ostrov. To spôsobilo eufóriu v radoch ekologických aktivistov, ktorá bola do značnej miery aj oprávnená, teda, že viesť ropovod cez toto územie je „trošku odvážne“. „Projekt sa stal populárny v tom negatívnom slova zmysle práve kvôli tomu, že verejnosť vnímala takéto trasovanie ropovodu ako nie celkom vhodné,“ myslí si Nemcsics.

Po nástupe nového vedenia spoločnosti Transpetrol a záväzku vlády SR v programovom vyhlásení zmeniť trasovanie ropovodu tak, aby neatakoval Žitný ostrov, sa „začali veľmi intenzívne práce a veľmi racionálne v tom zmysle, že sa hľadali nové možnosti prepojenia medzi Bratislavou a Schwechatom“.

„Tie práce sú momentálne v plnom prúde. Materiál, ktorý išiel do vlády (koncom mája 2011 – pozn. TASR), hovoril o nejakých alternatívach, ktoré ale nie sú v žiadnom prípade definitívne a ani nereprezentujú definitívny výber trasy. Boli to len ilustratívne ukážky, kadiaľ by ten ropovod mohol viesť. Boli to náznaky alternatívnych ciest, ktoré by mohli byť prijateľné jednak pre územné samosprávy, ale aj pre technické riešenie ropovodu,“ spresnil Nemcsics.

„Pre Transpetrol aj pre štát je dôležité, aby bola udržaná ekonomická efektívnosť Transpetrolu ako takého. Pre Transpetrol ako aj pre štát je tento projekt v súčasnosti jediný prorastový, ktorý môže generovať ďalšie dodatočné príjmy do štátneho rozpočtu,“ konštatoval prokurista BSP a člen predstavenstva spoločnosti Transpetrol, a. s., Peter Roth. Ak sa projekt zastaví, nebolo by to dobré jednak pre budúcnosť spoločnosti, ako aj Slovenskej republiky z hľadiska bezpečnosti dodávok ropy.

„Aj po dnešných vyjadreniach spoločnosti BSP občianske (OZ) združenie Nie ropovodu cez Žitný ostrov trvá na svojich vyhláseniach. Stále hovoríme, že projekt, ktorý chce viesť spoločnosť BSP, je pre Slovensko zo strategického aj energetického hľadiska nevýhodný. Stále nemáme istotu v tom, že v prípade potreby by Rakúsko skutočne viedlo reverzný tok na Slovensko – my sme ešte žiadnu konkrétnu zmluvu nevideli. Pýtame sa, či by sa avizovaných 90 až 150 miliónov eur do nového ropovodu nedalo radšej investovať do obnovy 400 km 40 rokov starého doterajšieho ropovodu a do zreštaurovania ropných zásobníkov na východnom Slovensku,“ uviedla v reakcii predsedníčka OZ Nie ropovodu cez Žitný ostrov Liliana Rástocká.

Ropovod medzi SR a Rakúskom je podľa šéfa Ministerstva hospodárstva (MH) SR Juraja Miškova (SaS) „veľmi dobrý projekt, pretože ropovod Družba funguje v súčasnosti len približne na 50 % svojej kapacity“. „Projekt by nám umožnil zvýšiť prepravu v rámci ropovodu Družba možno na nejaké dve tretiny jeho kapacity. Sú to peniaze do štátneho rozpočtu. Výnosy spoločnosti Transpetrol by sa podľa predpokladov zvýšili približne o 15 miliónov eur ročne,“ uviedol Miškov po schôdzi vlády 26. mája 2011, na ktorej sa diskutovalo o stave prác na ropovode medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom.

Ďalším argumentom v prospech projektu ropovodu je podľa šéfa rezortu hospodárstva aj zvyšovanie energetickej bezpečnosti s použitím reverzného toku z Rakúska. „Momentálne nemáme možnosť reverzného chodu ropy napriek tomu, že dodávame ropu aj do Česka. Zariadenie totiž nie je v stave zabezpečiť reverzný tok ropy na Slovensko,“ pripomenul v máji 2011 Miškov.

Ekonomickú analýzu projektu ropovodného prepojenia má rezort hospodárstva zabezpečiť do konca septembra 2011. V prípade jednotlivých alternatív trás ropovodu je podľa neho termínom koniec októbra tohto roka.

V spoločnosti BSP Bratislava – Schwechat Pipeline GmbH má Transpetrol 74-% podiel a rakúska rafinéria OMV 26 %. Zmluvu o spoločnom podniku na vybudovanie a zabezpečenie prevádzky nového ropovodu medzi Bratislavou a rafinériou patriacou skupine OMV v rakúskom Schwechate podpísali 18. decembra 2003 rakúska spoločnosť OMV a slovenský prepravca ropy Transpetrol, v ktorom 49 % akcií v tom čase vlastnila ruská ropná spoločnosť Yukos.

UPOZORNENIE:

Správa je rozšírená o 8. a 12. odsek.

TASR ponúka k správe zvukový záznam.

Copyright © TASR 2011

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.