Rokovania Ruska a Ukrajiny o cene plynu pokračujú na nižšej úrovni
Azarovi sa totiž nepodarilo presvedčiť predsedu ruskej vlády Vladimira Putina, aby súhlasil so znížením ceny plynu pre Ukrajinu. Oba štáty ale tvrdia, že neúspech rokovaní nebude mať na dodávky plynu do Európy žiadny vplyv. Európania však majú s podobnými rusko-ukrajinskými spormi o cene plynu negatívne skúsenosti. Dvakrát, v roku 2009 a 2006, už zažili situáciu, že Moskva uprostred zimy zastavila transport plynu cez ukrajinské územie.
„Musíme nájsť kompromis, vzájomne výhodné rozhodnutie,“ povedal Azarov po rozhovoroch v Putinovej rezidencii Novo Ogarjovo pri Moskve. „Dúfam, že spoločne dospejeme ku konečnému riešenia,“ uviedol ukrajinský premiér.
Analytici ale upozorňujú, že iba rokovania na najvyššej úrovni sú signálom smerovania k vzájomnej dohode.
Azarov spresnil, že ukrajinskí ministri v Moskve rokujú o množstve otázok, napríklad o objeme prepravovaného plynu, cene za tranzit, či o vytvorení konzorcia s ruskými a európskymi firmami na prepravu zemného plynu.
Podľa vládnych zdrojov a predstaviteľov priemyslu nie sú vyhliadky na dohodu veľmi dobré, čo znamená, že európsky energetický priemysel bude zrejme v napätí až do Nového roka i dlhšie.
Neexistuje jasný konečný termín pre uzavretie dohody, ktorá je dôležitá pre zabezpečenie dodávok zemného plynu do Európy – to je možné dosiahnuť stanovením kompromisnej ceny a spoločnou kontrolou tranzitného plynovodu.
Ukrajina momentálne platí Rusku zhruba 400 USD (305,95 eura) za 1.000 m3 plynu. Táto cena sa odvíja od svetových cien ropy, čo znamená, že v 1. štvrťroku môže vyskočiť a na 485 USD za 1.000 m3. Vláda v Kyjeve dotuje cenu plynu pre domácnosti a v rozpočte na budúci rok vyčlenila na tieto dotácie 1,5 miliardy USD. Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč minulý týždeň vyhlásil, že Kyjev by za plyn nemal platiť viac ako 250 USD za 1000 m3.
Rusko je však ochotné znížiť Ukrajine cenu za plyn len výmenou za podiel v ukrajinskej sieti potrubí, čo Kyjev opakovane odmietol. Namiesto toho navrhol vytvorenie trojčlenného konzorcia na prevádzku potrubí, v ktorom by okrem Ruska mali zastúpenie aj európske firmy. Mnohí Ukrajinci totiž považujú predaj podielu v ukrajinskej tranzitnej sieti Rusku za krok smerom ku strate ekonomickej suverenity. A Európska únia, ktorá tlačí na oddelenie tranzitu plynu od jeho distribúcie, by pravdepodobne takýto krok neprivítala.
Zdroj: TASR, energia
K téme
