Robert Fico sa neplánuje vzdať cenovej regulácie
Predseda vlády SR sa vyjadril aj k téme ochrany spotrebiteľov v EÚ, ktorá je jedným z podstatných prvkov návrhu energetickej únie, ktorý nedávno predstavila Európska komisia (EK). Spôsob ochrany zraniteľných zákazníkov musí podľa Fica zohľadňovať odlišnú sociálnu situáciu a rozvoj energetického trhu v jednotlivých členských štátoch, povedal dnes na diskusii zameranej na energetickú bezpečnosť, ktorá sa uskutočnila na pôde Univerzity Komenského v Bratislave.
V podmienkach Slovenska považuje cenovú reguláciu za legitímne opatrenie pre ochranu tých skupín obyvateľstva, ktoré sú najviac zraniteľné. Vláda podľa Fica nesúhlasí s tým, aby sa regulačné právomoci presúvali na európsku úroveň.
Národní regulátori, na Slovensku Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), musia mať podľa Fica možnosť efektívne vstupovať do regulácie cien energií. „Musíme vidieť rozdiel medzi trhom a spotrebiteľom v Nemecku, na Slovensku, vo Francúzsku, v Taliansku alebo aj v Rumunsku či Bulharsku.“
Vláda SR bude podľa premiéra robiť všetko preto, aby sa na úkor ÚRSO neposilňovalo postavenie Bruselu. „Vtedy by sa prestal zohľadňovať špecifický charakter národného slovenského trhu,“ skonštatoval.
Regulačná politika na Slovensku podľa premiéra prináša úspechy. „Ceny energií nestúpajú. Naopak očakávame, že by ešte mohlo dôjsť k poklesu cien elektriny a plynu, predovšetkým pre domácnosti,“ uzavrel Fico.
Projekt Eastring je strategický, tvrdí Fico
Fico spomenul aj plynárenský projekt Eastring, ktorý navrhuje slovenský prepravca Eustream. „Zastávam názor, že projekt Eastring má potenciálne zásadný prínos k bezpečnosti dodávok plynu do zraniteľnejších regiónov Európy a zároveň by výrazne prispel k integrácii trhu,“ skonštatoval.
Projekt plynovodu predstavil Eustream krátko pred zrušením projektu South Stream. Moskva koncom minulého roka oznámila, že plánované objemy suroviny presmeruje do Európy cez Turecko. Podľa vyjadrení Gazpromu sa tranzit cez Ukrajinu skončí po roku 2019, kedy vyprší bilaterálny kontrakt o tranzite.
Ak Rusko prestane využívať Ukrajinu ako tranzitnú krajinu, Slovensko by podľa premiéra prišlo o príjmy plynúce z prepravy suroviny. „Ak by ruský plyn zakotvil v Turecku, projekt by umožnil cez Bulharsko, Rumunsko a Maďarsko dostať nejakú kapacitu na územie SR. Postačovala by nielen na pokrytie domácej spotreby, ale aj na tranzit, čo je pre Slovensko dôležité z hľadiska finančných prostriedkov,“ dodal.
Ukrajina plánuje od prvého apríla zastaviť nákup ruského plynu. Vyhlásil to v pondelok (23.3.) ukrajinský minister energetiky Volodymyr Demčyšyn.
Takáto situácia môže vytvoriť tlak na EÚ, aby začalo viac suroviny prúdiť zo západu na východ. Kyjev ale podľa Fica nemôže čakávať, že Slovensko začne posielať na Ukrajinu viac plynu, než poskytuje technická kapacita reverzného plynovodu Vojany –Užhorod. „Nevieme si predstaviť, že by sme hlavnú tranzitnú rúru otočili a plyn, ktorý by nám z Ruska prichádzal, budeme vracať naspäť na Ukrajinu. Bolo by to porušenie zmluvnej základne, ktorá dnes existuje medzi Ruskom a Slovenskom,“ uzavrel.
Slovensko je podľa premiéra jednou z mála krajín, ktorá o pomoci Ukrajine nielen hovorila, ale aj niečo reálne spravila. Narážal na reverzný tok cez vojanský plynovod, ktorý je v komerčnej prevádzke od septembra 2014.
Reverz dokáže ročne doručiť na Ukrajinu 14,5 miliardy kubíkov plynu. „Za určitých predpokladov môžeme hovoriť o navýšení tejto kapacity,“ uzavrel.
Odchod Enelu a dostavba Mochoviec
Štát nebude spolupracovať pri predaji väčšinového podielu v Slovenských elektrárňach, ktoré sa v súčasnosti snaží predať Enel. „Vláda nesúhlasí s tým, aby talianska spoločnosť Enel predala 66% akcií v Slovenských elektrárňach predtým, ako sa dokončí 3. a 4. blok v Mochovciach.“
Podľa aktuálneho harmonogramu dostavby, na ktorom sa dohodli akcionári v minulom roku, sa termín spustenia tretieho bloku stanovil na november 2016. Sprevádzkovanie štvrtého bloku atómky má nasledovať o rok neskôr.
Ak by Taliani odišli zo Slovenska skôr, podľa premiéra by sa dostavba AE Mochovce zastavila. „Znamenalo by to aj riziko, pokiaľ ide o rôzne povolenia viazané na dostavbu. Predovšetkým ohrozenie neuveriteľných finančných kapacít, ktoré sa do tohto projektu investovali,“ dodal ďalej Fico.
O väčšinový podiel Enelu v najväčšom výrobcovi elektriny na Slovensku sa podľa medializovaných informácií zaujímajú české firmy ČEZ a Energetický a průmyslový holding (EPH), konzorcium maďarskej spoločnosti MVM a Slovnaftu a fínsky Fortum. Záväzné ponuky očakáva Enel do 9. mája.
Premiér stále nevylučuje ani možnosť, že jediným akcionárom Slovenských elektrární sa opäť stane štát. „Pokiaľ sa nám naskytnú príležitosti, ktoré sa ukážu ako výhodné, budeme sa uchádzať aj o prípadný návrat Slovenských elektrární do rúk SR,“ uzavrel.
Reakcia Greenpeace Slovensko
Na vystúpenie Roberta Fica reagovala organizácia Greenpeace Slovensko. „Je smutné počuť premiéra rozprávať o potrebe jadra, uhlia a diverzifikácii dodávok plynu v súvislosti s energetickou bezpečnosťou a ani raz ho nepočuť spomenúť obnoviteľné zdroje alebo úspory energie. Pritom práve tie sú jediným domácim, čistým a ekonomicky prijateľným riešením našej energetickej bezpečnosti,“ napísal Pavol Široký, koordinátor klimatickej a energetickej kampane.
© energia.sk
K téme
