Riziko v plynárenstve komplexne riadi slovenský systém
Náročné sledovanie
Detailné sledovanie tisícov kilometrov potrubí a stovák zariadení je však extrémne náročné. Plynárenské sústavy sú zložené z rôznych technológií a materiálov, z rôznych častí s odlišnými ohrozeniami aj dôsledkami. Sú tu líniové časti, stovky kilometrov dlhé potrubia uložené vo voľnom teréne, spravidla podzemné. Uzavreté areály ako kompresorové stanice, rozvodné či trasové uzly a potrubné dvory. Nakoniec vnútra hál, teda kompresorová technológia. Často sú objekty uložené v zemi a voľným okom neviditeľné, prípadne v ťažko dostupnom teréne. Ich skutočný technický stav sa tak veľmi ťažko kontroluje. Nehovoriac o tom, že sa dobudovávajú už desaťročia, rôzne časti majú odlišný vek, odlišnú životnosť, sú vyrobené z iných materiálov a vyžadujú rozdielnu údržbu.
Situáciu neuľahčuje ani fakt, že ani vo svete neexistuje jeden spoločný systém na hodnotenie takýchto celkov. Inak sa hodnotia líniové potrubia, kontrolovateľné voľným okom alebo na to určenou technológiou, inak kompresorová technológia, oku aj prístrojom bežne nedostupná. Každá skupina zariadení potrebuje samostatný model rizika s inými požiadavkami. Sledovanie rizika na tak rôznorodých celkoch je preto pri požiadavke na kvalitu a bezpečnosť bez moderných technológii prakticky nemožné.
Potreba efektívnosti
Navyše, tlak na konkurencieschopnosť a náklady pri zachovaní bezpečnosti nútia firmy do čo najefektívnejšej prevádzky. A na to zďaleka nestačia technické dáta, nutné sú vyhodnotenia a simulačné modely použiteľné pre rozhodovanie. Práve to je najväčšou pridanou hodnotou slovenského plynárenského systému. Ten totiž spracuje technické dáta do matice rizík a v geografickom informačnom systéme označí objekty podľa stupňa rizika. Manažment tak okamžite pozná rizikové oblasti. Rozhodovať môže s cieľom maximalizovať bezpečnosť a spoľahlivosť a minimalizovať náklady.
Simulovanie situácií
Matica rizík však nekončí pri výpočte a farebnom označení stupňov rizík. Jej najväčším prínosom je simulácia nápravných opatrení. V prvom kroku navrhne varianty nápravných opatrení a odhadne úroveň zníženia rizika po ich prijatí. V ďalšom kroku vypočíta potrebné zdroje a dopady opatrenia na technológie aj okolie. Ak je to relevantné, vypočíta aj to, ako riešenie jedného problému ovplyvní iné súvisiace problémy. Tieto prepočty sa dajú v systéme nakonfigurovať pre všetky dostupné opatrenia, a preto manažment vopred vie, na čo sa treba pripraviť. Navyše, ak sa dáta zo všetkých prijatých opatrení a s tým spojené zmeny technických parametrov okamžite ukladajú do systému, tak sú ihneď dostupné pre ďalšie prepočty a udržujú výsledky systému stále aktuálne. Manažér zodpovedný za riadenie rizika sa tak vie spoľahnúť, že jeho rozhodnutia vychádzajú zo skutočného stavu hodnotených technológií.
Riziká zamestnancov a životného prostredia
Súčasťou prevádzky podľa skutočného rizika je aj riziko hroziace ľuďom. Ide o modernizovanú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP). Aj tu sa vychádza z reálne hroziaceho rizika a základným kameňom systému je na mieru vytvorená matica rizík. Určuje závažnosť každej pracovnej činnosti a výsledná hodnota rizika vzniká posúdením pravdepodobnosti a možného dopadu rizika na zamestnanca.
Podobne ako pri údržbe zariadení a technológií, aj tu matica manažérom pomáha zvoliť najvhodnejšiu ochranu a sledovať, či a ako sa plní. Eviduje osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) podľa rizík, pracovných pozícií aj podľa konkrétnych osôb. Navyše eviduje nebezpečné F-plyny, chemické látky, riadi skladové manipulovanie s nimi a používanie vyhradených technických zariadení.
Na rozdiel od bežných BOZP systémov, ten plynárenský navyše prepája BOZP s obstarávaním. Automaticky predpovedá potreby OOPP do budúcnosti a do úvahy berie skutočné opotrebenie, nezávislé od dĺžky životnosti uvádzanej dodávateľom. Zjednodušuje tak náročnú logistiku a administratívu spojenú s BOZP, minimalizuje skladové zásoby a optimalizuje potrebný personál.
(c) energia (text pripravený v odbornej spolupráci so spoločnosťou YMS)
K téme
