Renesancia jadrovej energie v USA
Sľúbené peniaze na pôžičku prezident Obama získa z rezerv vo výške 18,5 mld. dolárov. Tie schválila ešte Bushova administratíva pod nariadením o energetickej politike z roku 2005. Obama pri podpisovaní rozhodnutia zároveň predstavil aj svoj zámer strojnásobiť záruky na vládnu pôžičku na finálnu sumu 54 mld. dolárov.
Podľa námestníka pre energetiku, Stevena Chu by takáto čiastka peňazí mohla naštartovať výstavbu siedmych až desiatich nových jadrových elektrární. V súčasnosti sa na území Spojených štátov nachádza 104 komerčných jadrových reaktorov. Jadrové elektrárne sa podieľajú na dodávkach energie v krajine 20 %. Množstvo reaktorov je však starých a neefektívnych.
Nové jadrové elektrárne by zároveň zabezpečili pre Spojené štáty energetickú nezávislosť a znížili by najhoršie možné následky klimatických zmien. Jadrová elektráreň s dvoma reaktormi by mala vyrásť v štáte Georgia. „Musíme vybudovať bezpečnú jadrovú elektráreň novej generácie. Aby sme naplnili naše narastajúce energetické potreby a predišli zároveň dopadom klimatických zmien, musíme zvýšiť objem našej jadrovej energie. Je to jednoduché,“ vyhlásil Obama. K návrhu sa musí vyjadriť ešte Senát, no jeho schválenie sa pokladá len za formalitu. S reálnou výstavbou sa začne najskôr koncom roka 2011.
Obamovým krokom sú predovšetkým nadšení republikáni, ktorí navrhujú postaviť viac než 100 nových jadrových elektrární po celej krajine. Podľa vyjadrenia senátorky Lyndsey Graham je to „dobrý prvý krok smerom k lepšej klimatickej a energetickej legislatíve,“ píše Washington Post. Podľa vyjadrenia Obamu pre AP, dva nové reaktory vypustia do ovzdušia až o 16 miliónov ton menej oxidu uhličitého v porovnaní s podobnou elektrárňou, ktorá spracováva uhlie.
K téme
