Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Jadrová elektráreň a hojdačka - SITA
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
ilustračný záber
11. mája 2012 Jadrová energia od Energia.skSITA

Reakcia: Jadrová energia je sen, ktorý sa nenaplnil

Mary Claire Birdsong tvrdí, že text Economist-u podsúva pochmúrnu predstavu o aktuálnom stave jadrovej energetiky vo svete. Predstava sa zakladá na téze, že energetický priemysel by mal byť bezrizikový a nebezpečenstvá by ho mali obchádzať. Oliver Morton vo svojom pôvodnom článku označil jadro za idealistický sen, ktorý sa nenaplnil. Autorka blogu namieta, že takáto predstava môže prameniť iba z prekrútenej predstavy o tom, aké riziko možno vo všeobecnosti akceptovať.

V procese evolúcie energetickej politiky hrajú celkom určite svoju úlohu tiež vnímanie a emócie, uvádza ďalej autorka. Iba pocity však podľa nej neboli hlavnou témou článku, nakoľko sa autor pokúsil svoje tvrdenia oprieť o fakty. Birdsong sa preto pýta, či sú predstavy o kontaminácii z Černobyľu a Fukušimy dostatočne dôveryhodné. Odklon Nemecka od jadrovej energie po udalostiach vo Fukušime označila za myšlienkovo prázdny. V krátkom čase a podľa nej ukázalo, že išlo o neuvážený krok a ako ďalej píše, „náhla panika znamená strach“. Strach však podľa nej nemá svoje meno a dokonca ani autor článku ho nevie pomenovať. Vo svojom texte totiž nespomína ani termín strach, ani pojem „neakceptovateľné riziko“.

Jadrová elektráreň a čokoládovňa

„Ak sa pozrieme na jadrovú energiu 26 rokov dozadu, cestou rozvoja pre v tom čase chabý jadrový priemysel bola výstavba veľkého množstva jadrových elektrární. Následne, rok za rokom, (prišla potreba) zhromažďovať dôkazy o tom, že vplyvom energie z jadra nikto nezahynul, nestala sa žiadna závažná nehoda a výsledkom je v konečnom dôsledku len lacnejšia energia,“ píše vo svojom pôvodnom texte Morton. Ďalej argumentuje: „Išlo o férové zhodnotenie, ale náš záverečný úsudok, že jadrový priemysel bol bezpečný ako čokoládová továreň, sa nakoniec ukázal byť niečím ako rukojemníkom šťasteny.“ Na druhej strane, autorke blogu sa podarilo zistiť, že v rokoch 2001 – 2009 prišli o život v továrňach na výrobu čokolády celkom štyria pracovníci. „Kde bolo svetové pohoršenie? Kde boli požiadavky na sprísnenie regulácie v čokoládovom priemysle?,“ pýta sa Mary Claire Birdsong.

Jedna elektráreň za všetky

Morton vo svojom článku pokladá Černobyľ za udalosť, ktorá „zabila sen o jadrovej energii“. Podľa Birdsong tak naznačuje, že tu platí „princíp jednej“ – teda ak sa raz udeje smrteľná nehoda pri atómovom incidente, všetky šance jadrovej energetiky sa skončili. Morton ďalej v článku píše, že škody spôsobené radiáciou dodnes nie sú jasné a zreteľné. Autorka blogu mu však oponuje, že takýto druh argumentácie sa odvracia od serióznej diskusie o jadrovej energii a pokračuje v trende neúprimného vedeckého záujmu. Výskum v tejto oblasti je podľa nej ľahko dostupný pre každého študenta alebo novinára. Ako ďalej zdôrazňuje, Morton uvádza vo svojom texte len niekoľko faktov, čím sa jeho diskusia dostáva len do roviny emócií. Problematika energie pre svet si však podľa nej zaslúži byť dostatočne zdôvodnená.

Mary Claire Birdsong pripája niekoľko argumentov. Zo 134 záchranárov a pracovníkov černobyľskej elektrárne, ktorí boli vystavení vysokým dávkam radiácie, zomrelo 31 ľudí. 3 ďalší zomreli pre dôvody, ktoré nemožno spojiť s radiáciou. Prežilo celkom 103 pracovníkov, z ktorých ďalších 19 zomrelo do roku 2014. Väčšina z nich však v dôsledku chorôb, ktoré sa nedajú pripísať následkom ionizujúcej radiácie

Štatistika Vedeckého výboru OSN pre sledovanie účinkov atómového žiarenia na ľudí (UNSCEAR) eviduje do dnešného dňa celkom 64 ľudí, ktorí zomreli v dôsledku ožiarenia, uvádza sa ďalej v blogu.

Riziko je cenou za blahobyt

Podľa autorky dnes už nikto nespochybní, že pri ťažbe uhlia stratí celosvetovo život veľa baníkov. Ťažba ropy je síce v menšom rozsahu, ale rovnako životu nebezpečná. Autorka ďalej uvádza, že v sektore veternej energie zahynulo od roku 2006 celkom 32 ľudí. Nešlo však o verejne znepokojujúce nehody, ktoré by plnili titulky denného spravodajstva, dodala. Autorka podľa vlastných slov neuvádza tieto fakty, aby poukázala na existenciu dvojitého štandardu, ale hlavným cieľom jej argumentácie má byť to, že všetky nehody a smrť majú svoj presný výpočet.

„Ceníme si technológiu a život. Je však náš výpočet správny? Koľko zranení či strát na životoch je schopná naša spoločnosť akceptovať výmenou za výdobytky, ktoré nám zlepšujú život? Tieto závažné otázky zostávajú často nezodpovedané. Predpoklad, že v prípade jadrovej energie je odpoveď nula, ma udivuje. Občania sa musia naučiť stanoviť si a zvládnuť nebezpečenstvo za účelom prežitia. Svet je nebezpečným miestom. Vždy bol a vždy bude,“ píše Birdsong.

Černobyľ: Zlyhala politika, nie jadrová technológia

Černobyľ podľa nej neukázal nič o zásadnom nebezpečenstve atómovej energie. Nehoda skôr ukázala to, že Sovieti neboli schopní vybalansovať rozkladajúcu sa politickú štruktúru ZSSR a svoj jadrový priemysel. „Všetci, čo zomreli v jadrovej elektrárni Černobyľ, neboli obeťami nepredvídateľných síl jadrovej energie. Zomreli v dôsledku hrubej a kriminálnej ľahostajnosti skorumpovaného sovietskeho režimu. Černobyľ neobviňuje a nemal by obviňovať národy alebo jadrovú energiu ako celok zo zodpovednosti viac, než akákoľvek iná nehoda obviňuje celý priemyselný sektor,“ doplnila.

Jadrové nehody by podľa nej mali zostať oslobodené od zveličených následkov. Iba to, čo je naozaj overiteľné, zaváži v protiváhe skutočných prínosov, uzatvára autorka vo svojej reakcii.

(c) energia.sk

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.