Plynárenstvo funguje odjakživa na dlhodobých kontraktoch

Ako by ste charakterizovali trh so zemným plynom na Slovensku?

Trh so zemným plynom na Slovensku je v súčasnosti plne liberalizovaný. Pôsobí na ňom veľmi agresívna konkurencia, ceny sú na úrovni spotových trhov. Pokiaľ ide o domácnosti, je to regulovaný segment, v ktorom je zatiaľ jediný hráč a tým sme my (SPP). Ako komunikujeme pravidelne na túto tému, so súčasnou podobou nastavenia regulácie nie sme spokojní, pretože nám neumožňuje podnikať na zdravých ekonomických základoch. V ľudskej reči to znamená, že v tomto roku urobíme stratu približne 80 miliónov eur.

Spomínali ste dravú konkurenciu. Dravá znamená, že sa v nej dejú nejaké nekalé praktiky alebo je dravá v tom zmysle, že trh ovláda len dopyt a ponuka?

Situácia je dnes determinovaná predovšetkým prebytkom plynu na trhu. Súvisí to s tým, že Slovensko, podobne ako iné krajiny v EÚ, bolo veľmi silne zasiahnuté svetovou ekonomickou krízou. To znamená, že jednotliví zákazníci v krajinách EÚ nespotrebovali objednané objemy plynu. Tieto objemy ostali v rukách obchodníkov a tí mali dve možnosti: buď platiť penalitu napr. ruskému alebo nórskemu dodávateľovi za nesplnenie svojich odberových kriviek alebo ten plyn umiestniť na krátke trhy a takto sa ho zbaviť. Keďže všetci volili druhú možnosť, došlo k tomu, že na krátkych trhoch je enormný prebytok plynu. Následne došlo k stlačeniu cien a dnes sa v Európe de facto trhová úroveň plynu rovná cenovej úrovni na spotových trhoch. Ide o výrazne nižšiu cenovú úroveň ako je v dlhodobých dodávateľských kontraktoch, povedzme z Ruska alebo z Nórska.

Pokiaľ sa bavíme o sektore firemných odberateľov, či už ide o maloodber alebo veľkoodber, predajcovia elektrickej energie sa sťažujú, že odkedy bol trh liberalizovaný a existuje možnosť zmeny dodávateľa energie, spotrebiteľ sa niekedy správa neférovo a niekedy sa vyzúva z niektorých zmluvných podmienok. Máte aj vy takýto problém so svojimi zákazníkmi alebo v segmente plynu je to tak, že každý si svoje záväzky plní?

Ja by som povedal, že vývoj na plynárenskom trhu je vždy trochu oneskorený oproti vývoju na trhu s elektrickou energiou. Takéto negatívne javy na trhu s plynom neevidujem. Myslím si, že ako dodávatelia tak i odberatelia sa pridŕžajú zmlúv a plnia si zmluvné záväzky v maximálnej miere. Pokiaľ vznikne situácia nerovnováhy, tak sa stretneme a rokujeme. 

SPP má dlhodobý kontrakt s ruským dodávateľom na 20 rokov. Spomínali ste, že cena komodity je v súčasnosti blízka cene na spote. Môže sa toto premietnuť aj do ceny, za ktorú nakupujete počas tých 20 rokov alebo je dlhodobý kontrakt nezávislý od trhového vývoja, pokiaľ ide o ceny?

Môžete priblížiť aké sú to časové obdobia alebo je to vec obchodného tajomstva medzi odberateľom a dodávateľom?

Nie je to vec obchodného tajomstva. Ako som už spomínal, my sme s našimi ruskými partnermi v pravidelnom kontakte a pravidelne o týchto veciach hovoríme.

Spomínali ste, že zemný plyn sa nakupuje v dolároch. Na druhej strane je tu euro ako spoločná mena bloku krajín, ktorý sa bude rozširovať. Je tu nejaká šanca, že aj euro sa môže stať všeobecne akceptovaným platidlom za energetické nosiče? Vyriešilo by to mnohé problémy, napríklad i stratu vašej firmy v segmente domácností

Samozrejme bolo by to veľmi praktické. Na dohodu však vždy potrebujete dvoch. Ruský dodávateľ je dlhodobo historicky zvyknutý predávať plyn v dolároch, pretože historicky sa cena plynu viaže na vývoj cien ropy a ropných derivátov – ťažký a ľahký vykurovací olej. Toto je v súčasnosti hlavný argument, prečo zatiaľ neuvažujú o zmene dolára, resp. o jeho nahradení nejakou inou menou.

Vráťme sa ešte k spotovému trhu. Ceny sú tam veľmi nízke, pričom sa odtrhli od ceny ropy. Existujú dve skupiny analytikov – tí, čo hovoria, že ide o krátkodobý jav, a potom tí, čo tvrdia, že ide o situáciu, ktorá pretrvá dlhšie. Na ktorú stranu sa prikláňate vy, resp. s ktorým scenárom počítate?

Áno, sú dve skupiny. Prvá hovorí, že v priebehu dvoch rokov by sa spotové ceny mali znova priblížiť cenám dlhodobých kontraktov. Na druhej strane sú ale analytici, ktorí sú viac v kontakte s odberateľmi zemného plynu v EÚ a tu panuje troška viac pesimizmu.

Dnes prognózy hovoria, že by to mohlo byť 4 – 6 rokov, pokiaľ by sa ceny opäť priblížili. Niektorí však hovoria, že spotové a dlhodobé zmluvné ceny sa už nikdy nepriblížia. Ceny zvykli okolo seba oscilovať aj v minulosti. V zimných špičkách niekedy krátke ceny dokonca aj preskočili úroveň dlhodobých cien, čo je úplne normálne. O tom je fungovanie ponuky a dopytu.

Keď sa pýtate, do ktorej skupiny sa prikláňame my, ja si myslím, že tak ako sledujeme odhad budúcnosti cez forwardy a cez dostupné údaje, ktoré máme, zaraďujeme sa do skupiny pesimistov.

V čom sú výhody viazanosti ceny zemného plynu na cenu ropy a ropných produktov, ktorá je charakteristická pre dlhodobé kontrakty? Objavujú sa totiž názory, že tvorba ceny plynu v závislosti od ropy nie je dobrým mechanizmom. 

Ja si myslím, že prvá a úplne zásadná výhoda dlhodobého kontraktu na dodávku zemného plynu je aspekt bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok. Ten je kľúčový. Vidíme to aj v určitých marketingových prieskumoch, ktoré si robíme. Cenová otázka je na Slovensku vždy vážna vec, ale aj na pozadí toho dočasného prerušenia dodávok v januári 2009 si mnoho zákazníkov uvedomuje, aký význam má pre nich bezpečná dodávka plynu. Túto bezpečnú dodávku náš kontrakt plne garantuje.

Pokiaľ ide o samotnú cenotvorbu, ďalšou výhodou je, že väzba na dlhodobý vývoj ropy resp. ropných derivátov dáva lepšiu možnosť predvídateľnosti. To je nesporne dôležité pre našich zákazníkov, ktorí si nejakým spôsobom potrebujú plánovať svoje náklady na energiu, lebo na tomto základe si vytvárajú svoje biznis-plány pre ďalšie obdobie. Toto by som považoval za najväčšiu výhodu.

V našom prípade, tak ako bolo mnohokrát publikované, vstupujú do toho vzorca 9 mesačné priemery a v priebehu 9 mesiacov sa predsa len nečakané výkyvy a pády dajú primerane eliminovať. Cena má tak pozvoľnejšie nárasty v situácii, kedy dochádza k veľkým výkyvom na spotových trhoch. Keď však ropa začne padať rýchlo dole, cena plynu klesá postupne.

Momentálne vediete cenové spory so slovenským regulátorom o cenu zemného plynu pre domácnosti. Jeden z argumentov ÚRSO je, že máte 20-ročný kontrakt a nakupujete draho. Ak by ste nakupovali na spote, boli by vaše náklady menšie a nemali by ste stratu. Predstavme si, samozrejme hypoteticky, že by ste pristúpili na takýto spôsob nakupovania. Aká je pravdepodobnosť, že na krátkodobom trhu by v čase vykurovacej špičky nebolo dosť zemného plynu pre každého?

Znova sme v oblasti toho, ako fungujú trhy a ako funguje ponuka a dopyt. Zoberme si jednoduchú situáciu. Na trhu je v lete dostatok jahôd. Leto končí a tých jahôd je menej a už sa pestujú len v exotických destináciách. Ich cena ide preto hore a naviac aj dopyt sa zvyšuje.

So zemným plynom to vnímame tak, že máme zodpovednosť za našich zákazníkov. Zodpovednosť je determinovaná tým, že pre zákazníkov aj mimo domácností musíme na pozadí platnej legislatívy garantovať istú bezpečnosť dodávok. Nákup plynu na spotových trhoch sa nedá prepojiť s požiadavkami bezpečnosti, ktoré vyplávajú z legislatívy a z našej vlastnej podnikateľskej zodpovednosti. Samozrejme, potom sú tu domácnosti. Neviem si predstaviť ako by sme dokázali skombinovať krátkodobé výhody nákupu plynu na spotových trhoch so zodpovednosťou za dodávku plynu pre týchto odberateľov. Predovšetkým v zimnom období, kedy domácnosti aj vykurujú. Neviem si predstaviť ako by sa tvárili napr. občania Slovenska, keby v jeden deň radiátory vychladli. Dôvod by bol, že SPP nebol schopný zabezpečiť dostatočné objemy zemného plynu. To by potom vyvolalo veľmi vášnivú diskusiu.

Aké sú očakávania, pokiaľ ide o vývoj ponuky a dopytu? Momentálne exituje na trhu prebytok zemného plynu. Aká je prognóza na ďalšie roky, čo sa týka spotreby ale aj ťažby?

My v SPP sme jednoznačne fanúšikovia zemného plynu. Samozrejme, nič iné od nás nikto ani neočakáva. Vráťme sa však k číslam. V priebehu najbližších desiatich rokov sa očakáva, že spotreba plynu v EÚ pôjde hore o 100 miliárd kubíkov. Ide o veľmi veľký objem v porovnaní so spotrebou EÚ, ktorá je dnes na úrovni 500 miliárd kubíkov. O tieto objemy sa pobijú klasickí dodávatelia, teda najmä Rusko, Nórsko a Alžírsko. 

Zároveň treba povedať, že závislosť na dovoze zemného plynu v EÚ bude stúpať. Tradiční producenti zemného plynu v západnej Európe ako Nórsko, Veľká Británia, ale v podstate aj Nemecko, končia so svojou ťažbou. Ich plynové polia sa doťažujú a výnosnosť ťažby klesá. To znamená jednoznačný trend, že závislosť bude stúpať. Je to však v poriadku, pretože ako EÚ, tak aj Rusko ako hlavný dodávateľ plynu do Európy, sa pripravujú na túto situáciu s cieľom uspokojiť zákazníkov v EÚ, aby sa nestali závislí len od jednej prepravnej magistrály. Celých 40 rokov ňou bola ukrajinsko-slovensko-česká magistrála. V tomto a v budúcom roku ide do prevádzky plynovod Severný tok. Veľmi intenzívne sa diskutuje o projekte Nabucco a takisto v projektovej fáze je projekt Južný tok. Toto budú hlavné dopravné tepny ruského plynu do EÚ a myslím si, že budú poskytovať dostatočný komfort pre zákazníkov v západnej Európe. Ešte stále totiž ide o fosílne palivo s najnižšími splodinami a s najväčšími preukázateľnými zásobami.

Medzi plynovodmi ste spomenuli aj Nabucco ako trasu pre ruský plyn. Myslíte si, že v konečnom dôsledku sa i v tomto potrubí budú prepravovať ruské molekuly?

Toto je veľmi zaujímavá otázka. Nabucco má dnes silnú politickú podporu v EÚ, nakoniec jedným z jeho ambasádorov je i pán Joschka Fischer, bývalý minister zahraničných vecí Nemecka. Na druhej strane sa finálne rozhodnutie o implementácii tohto projektu zatiaľ odsúva. Najbližšie je to na rok 2011. Výhodou tohto projektu je, že sú za ním veľkí priemyselní európski hráči. Prebiehajú tam veľmi intenzívne rokovania s cieľom nájsť komoditu, nájsť zemný plyn, ktorý by mohol do tohto plynovodu vstúpiť, aby sa ďalej prepravoval do západnej Európy. Budú to náročné rokovania, pretože aj tento plynovod musí zapadať do nejakej geopolitickej hry. Neskrývajme, že v tejto geopolitickej hre majú Rusi veľmi dobré karty. Určite sa budú snažiť zachovať svoj trhový podiel v EÚ a prípadne ho ešte ďalej navýšiť.

Zatiaľ to však vyzerá tak, že žiadny plyn na vstupnom otvore do potrubia Nabucco nie je. Gazprom je tiež viazaný klauzulami take-or-pay, čo sa týka nákupu zemného plynu zo Strednej Ázie. Ako teda vnímate to, že by Nabucco mohlo byť nezávislé od ruského plynu?

Je treba povedať, že v regióne sú aj iní producenti alebo dodávatelia plynu ako Gazprom. Je tam Azerbajdžan s významnými zásobami zemného plynu, ponúka sa Irak, ponúka sa takisto Irán. Z logistického hľadiska sú toto všetko reálni dodávatelia plynu pre Nabucco. Samozrejme, bude veľa závisieť od toho, či sa nájdu potrebné investície, aby sa prepojili tamojšie ložiská práve s infraštruktúrou Nabucca. Treba zobrať do úvahy aj bezpečnostný aspekt,  ktorý tam je. Ide o veľmi zložité súvislosti. Nechcel by som hovoriť o percentách, no my s veľkou pozornosťou sledujeme projekt Nabucco. SPP v týchto dňoch prejavil záujem o získanie kapacity v prepojovacom plynovode medzi Slovenskom a Maďarskom. V prípade, že by došlo k výstavbe Nabucca, mali by sme naň takýmto spôsobom priame napojenie. Ak by to situácia na trhu vyžadovala, vieme sa zapojiť medzi tých, ktorí by pre potreby Slovenska zvažovali aj zdrojovanie plynu z juhu.

Očakávate, že dopyt po plyne v EÚ a pravdepodobne aj na Slovensku bude rásť. Kedy sa podľa vás naplní kapacita, ktorú vám dáva zmluva s Gazpromom? Ak príde takýto zlom, budete rozmýšľať o nakúpení ďalšieho plynu z Ruska alebo od iného dodávateľa? Napríklad za predpokladu, že už bude existovať prepojenie Slovenska a Maďarska

SPP má uzavretý 20-ročný kontrakt s ruským dodávateľom, ktorý začal platiť v januári 2009. Na najbližšie roky máme nakúpené dostatočné množstvo, aby sme mohli pokryť potreby našich zákazníkov. Samozrejme aj spotreba plynu na Slovensku bude predovšetkým závisieť od toho, ako sa rozbehnú projekty na výrobu elektrickej energie spaľovaním plynu. To bude hlavný generátor nového dopytu v najbližšej budúcnosti.

Odhliadnuc od dlhodobého kontraktu, my už dnes v prípade potreby prikupujeme určité množstvá plynu alebo predávame určité malé objemy plynu na spotových trhoch s cieľom optimalizovať naše portfólio – jednak komoditné, ale i portfólio skladovacích kapacít. Trh s plynom sa za posledné roky výrazne posunul, je oveľa dynamickejší a je tam oveľa väčší pohyb. Toto ponúka nové príležitosti pre všetkých účastníkov na ňom.

Spomínali ste, že hlavným ťahúňom spotreby plynu má byť výroba elektrickej energie. Ste taký veľký fanúšik paroplynových cyklov? Je rozumné spaľovať zemný plyn, aby sme získali elektrickú energiu? Nie je lepšou alternatívou napríklad jadro?

My sme jednoznační fanúšikovia všetkého, kde vieme za ekonomicky zdravých podmienok dodať náš tovar, ktorým je zemný plyn. Pri porovnaní výroby tepla alebo elektrickej energie na báze plynu, oleja alebo uhlia vychádza najlepšie práve zemný plyn. Je tiež najšetrnejší voči životnému prostrediu. Preto sme jednoznačne za projekty výroby elektrickej energie na báze plynu.

Treba povedať to, čo sa mnohokrát zamlčiava. Práve zemný plyn ako jediný vie robiť výpomoc pre obnoviteľné zdroje. V prípade, že vypadne vietor alebo je málo slnečnej energie, musia nastúpiť elektrárne, ktoré vedia veľmi rýchlo zdvihnúť potrebný výkon a dodať ho do siete. Toto je možné len s použitím zemného plynu. Nevie to spraviť ani jadrová elektráreň, ktorá je dobrá na produkciu pásma, teda základného zaťaženia. Vykrývanie špičiek sa dá robiť len s použitím zemného plynu.

Vráťme sa ešte k dlhodobému kontraktu. Ako prebiehajú takéto vyjednávania? Najskôr si povie ruský dodávateľ, že sa chce dohodnúť na cene a potom na ostatných podmienkach alebo cena príde postupne v rámci nejakých rokovaní?

Vzhľadom na to, že kontakty medzi odberateľom a dodávateľom zemného plynu sú viac-menej pravidelné, tak keď sa blíži obdobie vypršania jedného dlhodobého kontraktu, začnú sa neformálne rokovania o tom, ako a kedy budeme rokovať. Sformuluje sa zoznam kľúčových bodov a začne sa jednať o tých menej dôležitých. Vo finále sa ide k najdôležitejším súčastiam, čo je ročné zmluvné množstvo, minimálne denné množstvo, maximálne denné množstvo a nakoniec i cena.

Presuňme sa k trendom v ťažbe zemného plynu. Čo poviete na bridlicový plyn? Môže zamiešať kartami alebo zmeniť pravidlá hry?

Ďalším trendom je hlbokomorská ťažba uhľovodíkov. V Mexickom zálive uniklo nedávno obrovské množstvo ropy, čím vznikla rozsiahla ekologická katastrofa. Popri rope sa samozrejme ťaží aj zemný plyn. Ako sa dívate na budúcnosť tohto spôsobu ťažby?

Myslím si, že v Mexickom zálive išlo o veľkú tragédiu. Je trochu prekvapivé, že niečo také sa prihodilo jednému z globálnych energetických hráčov na trhu. Na druhej strane, v poslednom období už ani v tlači neregistrujem príspevky na túto tému. Ľudia primerane rýchlo zabúdajú na katastrofy. Ja si myslím, že tento typ ťažby naďalej bude mať svoje miesto v portfóliu ťažobných spoločností a pôjdu všade tam, kde plyn je. Technológia tu existuje a oni vlastnia ťažobné polia. Preto majú jedinú možnosť a tou je ťažiť v prípade, že budú mať odberateľov. Určite si však myslím, že to bude v budúcnosti finančne náročnejšie a zrejme stúpnu i poplatky za poistenie a prípadné škody.

EÚ si vytýčila sedem energetických koridorov, ktoré sa týkajú plynárenstva a elektro energetiky, z ktorých dva sa týkajú i Slovenska. Veľká diskusia sa vedie o tom, kto má tieto infraštruktúrne projekty financovať – či štáty alebo súkromné firmy. Aká je šanca, že to nedopadne opäť raz tak, ako to v EÚ chodí, a teda že z Bruselu príde nejaký cieľ, ktorí budú musieť spoločnosti chtiac – nechtiac dosiahnuť na svoje náklady?

Veľmi zaujímavá otázka. V Bruseli sa môže diskutovať dlho a o čomkoľvek, ale veľkí energetickí hráči a dodávatelia plynu alebo elektrickej energie cítia voči zákazníkom určitú zodpovednosť. Zodpovednosť je o tom, že v prípade obchodníka musíte mať zazmluvnené potrebné objemy plynu a je jedno, či pre letný alebo zimný deň. Takisto prvoradou zodpovednosťou našich kolegov z eustream a.s. je, aby boli prepravné systémy bezpečné, spoľahlivé a technicky na najvyššej úrovni. V prípade Slovenska môžem potvrdiť, že tomu tak je.

Odkiaľ získať prostriedky, aby sme toto mohli zabezpečiť? V plynárenstve 40 rokov fungoval inštitút dlhodobého kontraktu. Znamená to, že dodávateľ zemného plynu má záujem mať dlhodobý kontrakt. Ak vie bankám preukázať, že má dlhodobý kontrakt, banky mu dajú peniaze na financovanie ťažobných a prepravných kapacít. Obchodník má zároveň garantovanú dodávku na povedzme 10 – 20 rokov. Táto hra veľmi dobre fungovala 40 rokov od momentu, kedy sa do Európy začali dovážať prvé ruské kubíky zemného plynu.

Dnes sme v situácii, kedy sa diskutuje, či tento mechanizmus fungovania plynárenského trhu je ten správny. Diskutuje sa už niekoľko rokov. Osobne zatiaľ nevidím konkrétne riešenia, ktoré by dokázali nahradiť takýto systém fungovania. Banky podľa mňa budú veľmi ťažko dávať veľké finančné objemy na projekty, ktoré sú nezaistené dlhodobými zmluvami na prepravu alebo ťažbu. Z tohto pohľadu som skôr ten, kto tvrdí, že dlhodobé kontrakty na dodávku energií budú základom a obchod na spotových trhoch bude doplňujúcim zdrojovaním jednotlivých energetických trhov v EÚ.

S Dušanom Randuškom sa rozprával Michal Hudec.

K téme