Prvý blok jadrovej elektrárne Mochovce uviedli do prevádzky v auguste 1998
Chladiace veže 1 a 2 bloku jadrovej elektrárne Mochovce. Foto: TASR/Henrich Mišovič
Začiatok výstavby elektrárne v Mochovciach sa datuje do roku 1981, kedy začali prebiehať prípravné práce na stavenisku. V roku 1987 začala výstavba 3. a 4. bloku elektrárne. Pôvodný plánovaný termín spustenia 1. bloku do prevádzky v roku 1989 oddialila nevyhnutná náhrada riadiaceho systému Deris dokonalejším systémom Asrtp.
Vo verejnej súťaži na dodávku zabezpečovacieho a riadiaceho systému EMO, ktorá prebehla v rokoch 1990 až 1991, zvíťazila firma Siemens AG.
Po viac ako ročných rokovaniach ustúpilo na jeseň roku 1993 konzorcium západoeurópskych energetických spoločností Bayernbberk, PreussenElektra a Electricité de France od rozhodnutia podieľať sa na dostavbe EMO. Keďže sa na kontrakte malo zúčastniť i konzorcium zahraničných bánk, výstavba EMO bola dočasne zastavená z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
Do konca roka 1991 bolo na stavbe preinvestovaných približne 19 miliárd Kčs, pričom štátny rozpočet na ňu poskytol iba 443 miliónov Kčs naposledy v roku 1986. V roku 1995 vláda SR rozhodla o modeli dostavby a financovania podľa pôvodného projektu s pôvodnými zmluvnými dodávateľmi. Dňa 28. septembra 1995 potvrdili dodávatelia model dostavby. Dodávateľské zmluvy sa slávnostne podpísali 16. apríla 1996, pričom vláda súhlasila s prevzatím záruk za úvery na dostavbu. Do 30. apríla 1996 sa dokončili revízie a úverové zmluvy s kreditormi boli podpísané 30. mája 1996, čím sa splnila podmienka opätovného rozbehu stavebných a technologických prác. V septembri 1996 nasledovalo podpísanie zmlúv generálneho dodávateľa s finálnymi dodávateľmi a 16. októbra 1996 aj zreálneného harmonogramu prác 1. a 2. bloku účastníkmi stavby.
Jadrová elektráreň Mochovce. Foto: TASR
Generálnym projektantom sa stal Energoprojekt, a.s., Praha, generálnym projektantom primárneho okruhu Atomenergoprojekt SantPeterbug a generálnym dodávateľom technológie sa stala Škoda Praha, a.s.
V roku 1997 sa v rámci dostavby začala realizácia programu tzv. 87 bezpečnostných opatrení, ktoré SE vypracovali na základe medzinárodných misií Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a konzorcia Riskaudit zloženého zo štátnych dozorov Nemecka a Francúzska. Od prelomu rokov 1997-98 začali prebiehať práce na dokončovaní 1. bloku.
Začiatkom roka 1998 sa začali v EMO hydroskúšky, ktoré potvrdili vysokú funkčnosť a kompatibilitu západoeurópskej riadiacej techniky s pôvodným technologickým zariadením. Dňa 27. apríla sa začalo zavážanie jadrového paliva do reaktora. Prifázovaním 1. turbogenerátora k elektrizačnej sústave SR na výkonovej hladine 18,8 percenta z celkových 440 megawattov nominálneho výkonu sa 4. júla začala etapa energetického spúšťania elektrárne. Počas júla sa postupne zvyšoval výkon reaktora na 55 percent nominálneho výkonu.
29. júla sa začala desaťdňová plánovaná odstávka reaktorového bloku, počas ktorej sa vykonali preventívne revízie zariadení a systémov. Od augusta pokračovali na 1. bloku skúšky v rámci energetického spúšťania na výkonovej hladine 75 a 90 percent. Proces energetického spúšťania vyvrcholil dosiahnutím 100-percentého výkonu reaktora 1. bloku SE-EMO 28. augusta 1998.
Prvý blok jadrovej elektrárne v Mochovciach po vyvedení výkonu na 100 percent denne dodával do elektrizačnej sústavy SR 424 megawattov elektrickej energie.
Prvý blok Jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice pracoval 28 rokov
Prvý blok jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach uviedli do skúšobnej prevádzky 17. decembra 1978. Výstavba elektrárne a jej spustenie do prevádzky pomohli výrazne zlepšiť energetickú bilanciu vtedajšieho Československa.
Jadrová elektráreň V2 je zdokonaleným typom VVER 440 s reaktormi V 213 sa začala budovať v roku 1976. Zdroj: TASR
Výstavba jadrovej elektrárne V1 s dvoma blokmi VVER 440 typu V 230 v Jaslovských Bohuniciach sa začala 24. apríla 1972. Príprava a realizácia výstavby elektrárne a jej uvedenie do prevádzky sa konali v spolupráci špecialistov a organizácií z Československa a Ruska. Prevažná časť dodávok pre primárnu – jadrovú časť elektrárne bola ruskej výroby, zariadenia sekundárneho okruhu – nejadrovej časti elektrárne, dodali československé podniky. Celkové obdobie výstavby 1. a 2. bloku elektrárne nepresiahlo šesť rokov.
Prvý blok JE V1 dosiahol prvý raz minimálny kontrolovaný výkon reaktora 27. novembra 1978, skúšobne začal pracovať 17. decembra 1978.
Jadrová elektráreň V1 sa stala prvou československou jadrovou elektrárňou priemyselného typu, v ktorej bolo inštalované sériovo vyrábané zariadenie. Od uvedenia do prevádzky sa v nej uskutočnilo viac ako 1.300 technických vylepšení. V snahe zvýšiť bezpečnosť elektrárne sa v rokoch 1991 – 1993 zrealizovala tzv. malá rekonštrukcia. Proces zvyšovania jadrovej bezpečnosti pokračoval rozsiahlou rekonštrukciou v rokoch 1996 – 2000. Napriek tomu sa JE V1 nevyhla kritike ekologických organizácií a porovnávaniu bezpečnostného štandardu elektrárne s podobnými zariadeniami vybudovanými na Západe.
Atómová elektráreň Jaslovské Bohunice v súčasnosti. Foto:TASR/Pavol Ivan
Počas rokovaní o vstupe do Európskej únie sa Slovensko zaviazalo, že elektráreň V1 odstaví. Rozhodnutie o odstavení 1. a 2. bloku jadrovej elektrárne v roku 2006 a 2008 prijala vláda SR 14. septembra 1999. Prvý blok ukončil výrobu elektriny 31. decembra 2006. Ekonómovia upozorňovali, že Slovensko od začiatku januára 2007 stratí asi 9 % výrobnej kapacity elektriny a už ju nebude môcť vyvážať. Celková výroba totiž pokryje len spotrebu v krajine.
Z oficiálnych dokumentov vyplýva, že prvý blok JE V1 od svojho uvedenia do skúšobnej prevádzky 17. decembra 1978 do definitívneho odstavenia 31. decembra 2006 vyrobil celkovo 76.693 gigawatthodín (GWh) elektrickej energie.
Zdroj: TASR, energia
K téme
