Problémom systému ETS je chýbajúci nástroj ovplyvňovania objemu emisií na trhu
„EÚ ETS ma fixnú ponuku, stanovenú direktívou Európskej komisie. Ide o približne 1,9 miliardy ton oxidu uhličitého (CO2). Predpokladalo sa, že takýto objem CO2 firmy v EÚ ETS vyprodukujú za rok a približne taký objem kvót dostali firmy každoročne v období 2005 až 2012 zdarma,“ konštatoval Hudak.
EK akosi vôbec neriešila možnosť, že by emisie v dôsledku recesie mohli poklesnúť. „Skôr, než sa rozbehlo 2. obchodovacie obdobie v roku 2008, Európu zasiahla ekonomická kríza. Zníženie výroby a produkcie elektrickej energie v EÚ zároveň znamenalo, že sa vyprodukovalo menej CO2 a ušetrilo sa viac emisií,“ podotkol.
Podobný scenár podľa neho nastal aj minulý rok, keď emisie EÚ poklesli o 2,5 %, a to jednak v dôsledku spomalenia ekonomického rastu, jednak v dôsledku miernej zimy v roku 2011. Keďže firmy začali hromadne ušetrené emisie predávať, dopyt po emisiách sa znížil, cena začala rapídne klesať. Začiatkom apríla 2012 sa cena na spote výrazne prepadla pod 6 eur. „V roku 2008 sa pritom ceny na spotovom trhu pohybovali okolo 28 eur, zatiaľ čo minulý rok sa spotové ceny pohybovali na úrovni 17 eur,“ informoval.
Ďalší nadbytok emisií vzniká z predaja emisií na pravidelných aukciách krajín ako Veľká Británia, Nemecko a podobne. Nedávno spustila predaj Európska investičná banka, ktorá sa odpredajom emisií snaží získať zdroje na podporu investícií do zelených technológií.
Od roku 2012 sú povinnými účastníkmi ETS aj letecké spoločnosti. Vzhľadom na to, že štáty ako Čína, India, USA a Rusko neodporučili domácim leteckým prepravcom vstúpiť do EÚ ETS, hrozí tým, že sa dopyt po emisiách ešte zníži. Medzitým sa na trhu nahromadilo viac než 2,4 miliardy ton emisií. Takýto prebytok nebudú firmy v EÚ ETS schopné absorbovať podľa našich prepočtov minimálne do roku 2016 s tým, že každoročne bude prichádzať na trh formou aukcií stabilný objem emisií.
„Vysoký objem emisií, spolu s neistotou ohľadom budúcej energo-klimatickej politiky EÚ, spôsobili, že sa vo svete znížili ceny emisií do úrovní, ktoré svojim spôsobom nemotivujú nikoho investovať do zelených technológií. Doteraz bol najväčší objem znižovania CO2 dosiahnutý len „prepínaním“ medzi palivami, ako je plyn a uhlie v závislosti od ceny emisií.
Keďže to ešte stále takto funguje, mnohé firmy preferujú radšej páliť najlacnejšie formy palív, akým je lignit, aby tým ušetrili. Z toho dôvodu je súčasná forma EÚ ETS skôr len na ťarchu pre firmy a spotrebiteľov v EÚ, pretože neplní svoje stanovené ciele. To, čo spôsobuje, je to, že firmy oberá o finančné zdroje, ktoré by mohli investovať do výroby a tým eventuálne zvyšovať zamestnanosť. Navyše, spotrebitelia doteraz preplácajú EÚ ETS na cenách elektrickej energie, kde elektrárenské spoločnosti zakomponúvali ceny emisií do vyšších cien elektrickej energie, a to aj napriek tomu, že kvóty dostávali zdarma. S poklesom cien napokon klesá aj ochota firiem zohľadňovať pri investíciách emisie.
Zdroj: TASR, energia
K téme
