Pri slovensko-poľskom plynovode sa práce sústreďujú na projektovú dokumentáciu
Ďalšie práce sú podľa jeho informácií spojené s územným konaním, vydaním územného rozhodnutia, s detailným inžinieringom projektu, ako aj so stavebným konaním a vydaním stavebného rozhodnutia.
„Našu činnosť smerujeme k tomu, aby bol plynovod pripravený do komerčnej prevádzky v roku 2019, pričom takéto zavŕšenie projektu je podmienené rozhodnutím o realizácii stavby, ktoré bude prípadne prijaté až po dokončení súčasnej etapy,“ povedal.
Štúdia uskutočniteľnosti podľa neho ukázala, že projekt je technicky realizovateľný a za predpokladu splnenia určitých podmienok, ako je napríklad dostatočný záujem trhu a spolufinancovanie zo zdrojov EÚ, bude mať pozitívne dosahy na zúčastnené krajiny ako celky.
Zdôraznil, že poľsko-slovenské plynovodné prepojenie je spolu so slovensko-maďarským plynovodom dôležitou súčasťou plánovaného severojužného koridoru, ktorý má strategický význam pre celú EÚ a posilňuje energetickú bezpečnosť Slovenska, aj regiónu.
Predpokladom pre vybudovanie kompletného severojužného koridoru, ktorého súčasťou bude aj SK-PL plynovod, je podľa Chuguryana prepojenie poľského LNG terminálu Świnoujście (s možným zdrojom dodávok z nórskeho pobrežia cez baltické potrubie) s plánovaným LNG terminálom na chorvátskom ostrove Krk (Adria LNG). Súčasťou koridoru budú mnohé medzinárodné aj domáce plynovody s novými aj existujúcimi trasami vo všetkých krajinách v regióne, ako napríklad Slovensko, Poľsko či Maďarsko.
„Medzi hlavné prínosy projektu patrí diverzifikácia zdrojov a trás, stabilita a bezpečnosť dodávok nielen pre zúčastnené krajiny, ale aj pre celý región,“ zdôraznil.
Slovensko-poľský plynovod podľa jeho slov diverzifikuje plynárenské trasy a významným spôsobom prispeje k energetickej bezpečnosti Európy. Ďalšia cezhraničná kapacita zvýši tiež likviditu trhu s plynom a posilní hospodársku súťaž v regióne.
„Začiatok výstavby, rovnako ako následné vyhlasovanie tendrov na realizátora stavby, či na dodávateľa potrubného a iného materiálu, sú podmienené vypracovaním detailnej projektovej dokumentácie. Pritom jednotlivé kroky musia byť samozrejme koordinované v obidvoch prepravných spoločnostiach. Jedným z takýchto krokov je aj spoločné rozhodnutie Eustreamu a poľskej spoločnosti Gazsystem o realizácií investície. Toto rozhodnutie bude podmienené záväzným záujmom účastníkov trhu o prepravné kapacity, ako aj výškou finančnej podpory EÚ pre samotnú realizáciu,“ dodal hovorca spoločnosti Eustream.
Eustream je prevádzkovateľom prepravnej siete zemného plynu v SR. Jeho hlavným poslaním je preprava zemného plynu na Slovensko a cez jeho územie na európske trhy. Vlastní a prevádzkuje vysokotlakový prepravný systém, ktorý pozostáva zo štyroch až piatich paralelných potrubí v celkovej dĺžke viac ako 2332 km a štyroch kompresorových staníc s celkovým inštalovaným výkonom viac ako 550 MW.
Copyright © TASR 2015
K téme
