Prepojenie plynárenských sietí v Maďarsku a na Slovensku v nedohľadne
Najmä pre úvahy o zvýšení energetickej bezpečnosti v regióne vďaka prepojeniu plynárenských prepravných sietí medzi Slovenskom a Maďarskom. Prepojenie je totiž vnímané ako nástroj riešenia prípadnej plynovej krízy, podobnej tej zo začiatku roka 2009.
Zverejnené správy informujú o vyhodnotení záujmu zo strany obchodníkov s plynom o využitie kapacít plánovaného plynovodného prepojenia medzi Slovenskom a Maďarskom. Išlo o tzv. záväznú procedúru open season, ktorej cieľom bolo zistenie záujmu trhu o kapacitu nového plynovodného vedenia. Táto procedúra je kľúčová pre výstavbu nových línií, pretože tie sa budujú až potom, ako je predaná dostatočná kapacita. Práve vyhodnotenie záväznej procedúry open season malo ešte pred spustením výstavby prepojenia maďarskej naznačiť, aký je potenciál tohto projektu z ekonomického hľadiska.
Napriek tomu, že obe strany mali tie isté výsledky, došli k rozdielnym záverom. Slovenská strana prejavený záujem vyhodnotila ako dostatočný s tým, že je pripravená prijať investičné rozhodnutie o spustení výstavby na svojom území. Maďarská spoločnosť však záujem vyhodnotila ako nedostatočný a teda aj celý projekt prepojenia maďarskej a slovenskej plynárenskej siete ako ekonomicky nerealizovateľný.
Výsledky záujmu obchodníkov s plynom v grafickej podobe v nezáväznej a záväznej fáze open season:
Záväzná fáza open season:
Zdroj: www.eustream.sk
Nezáväzná fáza open season:
Zdroj: www.fgsz.hu
Na obranu postoja FGSZ je nutné povedať, že výsledky záväznej fázy open season zaostali za očakávaniami oboch spoločností a sú horšie ako tie, ktoré sa indikatívne zisťovali v nezáväznej open season fáze koncom roku 2009. Tu však argumenty pre rozhodnutie FGSZ končia. Najmä vyhodnotenie argumentov energetickej bezpečnosti a prepájania národných trhov, toľko spomínané prakticky vo všetkých liberalizačných a iných energetických balíčkoch Európskej únie, naznačujú dvojaký pohľad členských štátov na úlohy a ciele stanovené veľkým bratom v Bruseli.
Prečo prepájať?
Navrhované prepojenie oboch tranzitných sústav je súčasťou plánovaného plynovodného koridoru sever-juh. Ten má spájať Poľsko, Slovensko, Česko, Maďarsko a Chorvátsko. Cieľom je posilnenie energetickej bezpečnosti krajín V4 umožnením prístupu aj k inému plynu ako ruskému a integrácia národných trhov, ktoré doteraz navzájom neboli prepojené. Cezhraničné prepojenia považuje za nástroj posilnenia energetickej bezpečnosti aj Európska únia, ktorá v zápale boja proti hospodárskej kríze na tento projekt vyčlenila 30 mil. € z veľkého balíka miereného na podporu energetických projektov. Táto suma by kryla až štvrtinu nákladov prepojenia SR/HU.
Výstavba cezhraničného plynovodu, spájajúceho Maďarsko a Slovensko, sa do popredia dostala ako bezprostredná reakcia na krízu dodávok komodity z januára 2009. Výhody pre Slovensko sú zjavné. Okrem napojenia na podzemné zásobníky v Maďarsku by zo strednodobého výhľadu išlo aj o napojenie na pripravované nové projekty Nabucco alebo South Stream. Prepojením sústav by sa docielila aj integrácia trhov a následne by to mohlo smerovať k vyššej konkurencii dodávateľov. Význam pre Slovensko je potvrdený aj zaradením realizácie projektu do programového vyhlásenia novej Vlády SR.
Projekt prepojenia má byť aj praktickým výsledkom stratégií prijímaných na politických úrovniach a preto postoj jednotlivých aktérov je aj znakom, ako to myslia vážne s odporúčaniami EÚ. Samotná existencia prepojenia so sebou prináša pozitíva týkajúce sa energetickej bezpečnosti, avšak má dopady aj na mieru konkurencie na trhu s plynom. Preto tieto projekty nie je možné posudzovať len obmedzeným ekonomickým pohľadom, ktorý by v tomto prípade rozhodnutie o investovaní neodobril. Pridaná hodnota projektu je v posilnení energetickej bezpečnosti, ktorú bohužiaľ nie je možné detailne finančne vyčísliť. V prípade Slovenska však existuje precedens v podobe januárovej krízy, ktorá nás stála podľa vyjadrení predstaviteľov vtedajšej Vlády SR okolo 1 mld. € (cca. 100 mil. € denne) a znížila HDP o 1%. To je hodnota, ktorú by sme ušetrili v prípade v tej dobe existujúceho prepojenia a jeho využitia pre alternatívne aspoň čiastočné zásobovanie. Teda výstavba plynovodu predstavuje náklady, ktoré sme v januári počas úplného zastavenia toku plynu stratili za jeden deň.
Nezáujem, či dvojaký meter?
Práve strategický charakter projektu, a potenciálne škody z jeho nerealizácie, by mali byť zohľadnené aj pri nastavení podmienok, najmä cenových, pre jeho využívanie obchodníkmi s plynom. Keďže navrhované prepojenie bude konkurovať aj existujúcim trasám, na ktoré regulačné úrady schvaľujú poplatky za ich využívanie, je nutné pri nastavení ceny nového prepojenia zohľadniť výšku poplatkov na konkurenčných trasách. Je síce pravda, že existujúce plynovody sú staršieho dáta, z účtovného hľadiska odpísané, a teda tarify za ich využívanie oproti novému konkurentovi aj nižšie. Cena za využívanie plánovaného prepojenia musí byť preto nastavená citlivo, tak, aby sa dosiahol dostatočný záujem zo strany trhu.
Slovenský regulačný úrad ÚRSO sa držal tejto filozofie, avšak podľa dostupných informácií sa maďarský náprotivok snažil premietnuť náklady priamo do výšky taríf. Tento krok sa mohol zásadným spôsobom prejaviť na poklese záujmu počas záväznej fázy open season oproti jej nezáväznej fáze, kedy tarify ešte známe neboli. Rozdielne nastavenie parametrov bude ešte predmetom ďalšieho skúmania.
Záväzná open season zároveň potvrdila záujem v prvotnej fáze len o toky zo Slovenska do Maďarska. Znamenalo by to možný nárast konkurencie na maďarskom trhu. FGSZ ako súčasť MOL-u, dominantného dodávateľa zemného plynu, však istotne nemá záujem na takomto vývoji. Pritom FGSZ nie je v situácii, kedy by sa staval proti cezhraničným prepojeniam. Prednedávnom došlo k sprevádzkovaniu plynovodu medzi Maďarskom a Rumunskom, FGSZ sa dohodol aj s Chorvátskom a podpísali dohodu o vybudovaní prepojenia medzi oboma krajinami. Na týchto úsekoch však je badateľný obchodný záujem MOL-u, čo v prípade prepojenia so Slovenskom chýba. MOL je zároveň aj iniciátorom projektu NETS (New European Transmission System), ktorý má za cieľ integrovať prepravné siete v krajinách juhovýchodnej Európy. Do tohto konceptu zapadajú južné cezhraničné plynovody, nie však prepojenie so Slovenskom.
Za nastavením obchodných podmienok pre nové prepojenie a následným poklesom kontrahovanej kapacity sa môže skrývať ochrana maďarského trhu pred konkurenciou. Táto politika je však silne úzkoprsá a krátkozraká a mala by byť monitorovaná orgánmi EÚ, ktoré majú v náplni práce dohľad nad energetikou.
Čo politici?
Rozdielne hodnotenie bolo zverejnené len pár dní pred summitom krajín V4 v Budapešti. Do záverečného komuniké sa pritom dostala zmienka o posilňovaní energetickej bezpečnosti krajín, ktorej jedným z priamych nástrojov sú cezhraničné prepojenia. Otázka plynovodných sietí bola aj témou následného stretnutia medzi premiérkou Radičovou a poľským premiérom Tuskom pár dní po budapeštianskom summite. Vlády spomínaných krajín sú však nové a riešenie sporných tém ešte nemá nastavený funkčný mechanizmus. Politické vyjadrenia najvyšších predstaviteľov sa však zameriavajú na energetickú bezpečnosť. Je teda predpoklad, že téma bude žiť aj v najbližších rokoch.
Európska energetická politika sa už viac krát presvedčila, že národné záujmy prevládajú nad európskymi a veľkolepé plány na jej spoločnú tvorbu ostávajú do veľkej miery len na papieri. Maďarsko deklaruje svoju snahu o prepájanie sústav, primárne však len v koridoroch, ktoré sú pre krajinu obchodne výhodné. MOL sa zároveň snaží o regionálnu dominanciu na trhoch balkánskych krajín. Tento postoj nemení ani spolufinancovanie z programu EÚ, ktoré by pokrylo cca. 25% nákladov projektu ani ciele, ktoré si EÚ stanovuje. Je v súčasnosti najmä na politických predstaviteľoch, aby došli k reálnej politickej zhode a našli riešenie pre spoluprácu na výstavbe plynovodného prepojenia.
V konečnom dôsledku nie je možné nazerať na plánovaný plynovod len z pohľadu finančnej výnosnosti. Energetická bezpečnosť je predpokladom nerušeného rozvoja hospodárstva, ktoré je závislé na stabilných dodávkach surovín. Najmä v krajine ako Slovensko, ktorému chýbajú domáce zásoby a je odkázané na ich import.
V ďalšom procese prípravy, ktorý sa istotne ešte neskončil, je potrebné zladiť záujmy všetkých strán a nájsť spôsob, akým by bolo možné stimulovať väčší záujem zo strany obchodníkov. Je potrebné prehodnotiť aktuálne nastavené podmienky a prispôsobiť ich záujmu o väčšiu atrakciu pre trh. Investícia do cezhraničných plynovodov je najmä dlhodobého charakteru, preto je potrebné krátkodobé záujmy podriadiť vyšším záujmom. Zároveň sa otvára priestor pre politické reprezentácie a ich vzájomné rokovania, ktorých záujem o energetickú bezpečnosť minimálne na Slovensku bol doteraz obmedzený a prevažne deklaračný. Vhodným riešením by taktiež nebola ani výstavba len jednosmerného plynovodu, ktorý by zohľadňoval len aktuálny záujem.
K téme
