Predaj šiestich teplární je podľa Fica volebným podvodom
Rozhodnutie vlády o predaji 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností je podľa predsedu strany Smer-SD Roberta Fica volebným podvodom. Ako ďalej uviedol na tlačovej besede, súčasná premiérka Iveta Radičová krátko pred minuloročnými parlamentnými voľbami vyhlásila, že nebude privatizovať žiadny strategický majetok a nebude privatizovať vôbec. „Aký mandát má tento zlepenec, aby prijímal rozhodnutia o privatizácii strategických podnikov, akými sú teplárne,“ spýtal sa expremiér. Podľa neho ide o zdravé, konkurencieschopné podniky, pričom po ich privatizácii sa zvýši cena tepla. Predaj šiestich teplární označil za jednu z najväčších hlúpostí, aké môže súčasná vláda urobiť.
Ministri v stredu súhlasili s odpredajom 100-percentného podielu šiestich najväčších teplárenských spoločností. „Vláda sa stotožnila s návrhom fondu, takže predáme 100 percent,“ uviedla predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku SR (FNM) Anna Bubeníková. Práve fond a ministerstvá hospodárstva a financií navrhovali vláde predaj 100-percentného podielu teplární v Bratislave, Trnave, Žiline. Martine, vo Zvolene a v Košiciach. Privatizácia šiestich najväčších teplárenských spoločností by sa mala podľa analýzy, ktorú v stredu vláda vzala na vedomie, začať v druhej polovici tohto roka výberom poradcu. „Úloha je začať čo najskôr,“ dodala Bubeníková. Po výbere poradcu a vykonaní hĺbkového auditu v teplárňach očakávajú autori analýzy predkladanie konečných ponúk zo strany investorov približne v marci budúceho roka.
Šéfka fondu nechcela konkretizovať, koľko prostriedkov by štát mohol za predaj teplárenských spoločností získať. „Výnos vygeneruje medzinárodná transparentná súťaž,“ konštatovala Bubeníková. V súčasnosti sa odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na 160 až 200 mil. eur.
„Analýza ekonomickej výhodnosti potvrdila, že najvýhodnejším spôsobom realizácie hodnoty majetkových podielov je predaj celého majetkového podielu v jednotlivých teplárenských spoločnostiach,“ uvádza sa v analýze. Okrem maximálneho výnosu by mal stopercentný predaj teplární zabezpečiť aj udržanie čo najvyššieho podielu centrálneho zásobovania tepla ako energeticky a ekologicky najefektívnejšieho spôsobu zásobovania teplom. Zvolený spôsob privatizácie by mal zabezpečiť aj reštrukturalizáciu teplární, zlepšenie hospodárenia, zavedenie moderných spôsobov riadenia a služieb. Cieľom by malo byť aj naplnenie záväzkov voči Európskej únii, v ktorých sa Slovensko zaviazalo do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov.
V analýze sa ministerstvá zaoberali aj inými možnosťami predaja teplární, ako je predaj 100-percentného podielu. Štát mohol podľa analýzy predať len 67 % alebo 51 % akcií teplární. Zvyšok akcií by sa potom bezodplatne previedol na samosprávy. V týchto dvoch alternatívach však ministerstvá aj fond videli pre štát viac nevýhod ako výhod. „Po dôkladnom zvážení možných alternatív naloženia s majetkovou účasťou na podnikaní teplárenských spoločností jednoznačne odporúčame ako najvýhodnejšiu alternatívu predaj 100-percentného podielu vo všetkých šiestich spoločnostiach formou verejnej súťaže s medzinárodnou účasťou,“ konštatuje sa v analýze. Podľa šéfky fondu Bubeníkovej nikto z členov vlády nebol za tieto alternatívy predaja.
Privatizácia teplární podľa predstaviteľov súčasnej vlády nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. Cena tepla totiž je a aj naďalej bude regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Spotrebitelia združení v asociácii ako aj opozičná strana Smer-SD naopak upozorňujú na zvýšenie cien tepla po predaji teplární o minimálne 20 %.
Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností sa nestihol realizovať počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu pre predčasné parlamentné voľby v roku 2006. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa vtedy mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne pred piatimi rokmi prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov
Zdroj: (c) SITA
K téme
