Pred 70 rokmi vykonal Fermi prvú jadrovú reťazovú reakciu
Rímsky rodák Fermi (29.9.1901 – 28.11.1954) sa o fyziku zaujímal už od detstva a v Taliansku sa čoskoro stal uznávanou vedeckou kapacitou. Vo svete je známy vďaka výskumu jadrových reakcií. Zaoberal sa výskumom beta- a gama- žiarenia, podieľal sa na vývoji prvého jadrového reaktora a na rozširovaní a prehlbovaní kvantovej teórie.
Už ako 21-ročný získal doktorát z fyziky a vo veku 26 rokov ho zvolili za profesora teoretickej fyziky na univerzite v Ríme.
V roku 1934 vykonal prvé pokusy s ožarovaním látok pomalými neutrónmi. O 4 roky neskôr získal Nobelovu cenu za potvrdenie existencie nových rádioaktívnych prvkov vytvorených neutrónovým ožarovaním a za súvisiaci objav jadrových reakcií spôsobených pomalými neutrónmi.
Pred blížiacou sa vojnou odletel aj s rodinou do New Yorku a začal pracovať na miestnej Columbijskej univerzite. Na Columbii Fermi overil prvotný experiment jadrového štiepenia Otta Hahna a Fritza Strassmana (s pomocou Bootha and Dunninga). Fermi potom začal štúdie, ktoré viedli k postaveniu prvého jadrového článku.
Zúčastnil sa na tajnom projekte, ktorý od júna 1942 niesol krycí názov Manhattan, sa skladal z troch zložiek, ktoré sa navzájom dopĺňali: vedecký výskum, armádne riadenia a zabezpečenia a priemysel.
| Projekt Manhattan |
|---|
| Projekt Manhattan je neskoršia hovorová skratka pre Manhattan Engineering District (MED), čo bol krycí názov pre tajný vojenský vedecký projekt USA, ktorého cieľom bolo vytvorenie atómovej bomby. „Projekt Manhattan“ sa vzťahuje najmä na začiatok projektu, teda obdobie 1942 – 1946. Išlo o dovtedy najdrahší projekt v histórii, celkové náklady dosiahli na tú dobu obrovskú sumu vyše 2 miliardy dolárov. Poznatky získané v Projekte Manhattan boli použité na zostrojenie bômb Little Boy a Fat Man, ktoré boli 6. a 9. augusta 1945 zhodené na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. |
Enrico Fermi a Leó Szilárd počas projektu definitívne sformulovali nové poznatky: atóm uránu je možné rozštiepiť na dve časti, pričom sa uvoľní obrovské množstvo energie a v procese tohoto štiepenia vznikajú neutróny, ktoré môžu následne rozštiepiť ďalšie jadrá uránu a umožňujú tak vzniku reťazovej reakcie.
Súčasťou projektu sa stala aj stavba prvého reaktora. Reťazová reakcia bola istená kadmiovými tyčami, a to ich zasúvaním a vysúvaním, čím boli pohlcované neutróny.
Reaktor začal pracovať 2. decembra 1942 v popoludňajších hodinách. Tepelný výkon chicagského reaktora nebol väčší než u malej žiarovky. „Tak to by bolo“, povedal vtedy Fermi na konci experimentu, ktorý sa stal vzorom pre atómové elektrárne – a začal sa atómový vek.
Zdroj: energia, ČTK
K téme
