Postoj rakúskej strany k výstavbe ropovodu je alibistický
V čom spočívajú riziká výstavby ropovodu Bratislava – Schwechat cez Žitný ostrov? Prečo by sa tento projekt nemal spúšťať?
Dôvod je veľmi jednoduchý pretože plánovaná trasa ropovodu vedie cez veľmi citlivé územie Žitného ostrova. Je to územie, kde sa nachádzajú spodné zásobárne pitnej vody. Sú veľmi veľké, dalo by sa povedať, že by pokryli potreby obyvateľov celej strednej Európy. V prípade takto senzitívneho územia nie je vhodné, aby sa ropovod staval práve touto trasou. Ďalší dôvod je, že v prípade havárie tu neexistujú garancie na bezpečné odstránenie jej následkov.
Plánovaný ropovod je predmetom politickej a spoločenskej diskusie už 7 rokov. Vyvinuli sa počas tohto obdobia aj iné, alternatívne trasy?
V roku 2003 prebiehalo posudzovanie vplyvov na životné prostredie na slovenskej strane. V rámci neho sa posudzovali aj trasy ropovodu. Zvláštnosťou je, že neboli na stole žiadne alternatívy. Stále bola reálna len jedna trasa, kde sa odchýlky považovali za ďalšie trasovanie alebo alternatívy. Verejnosť stále nebola informovaná o tom, aké ďalšie trasy vôbec existujú.
Výsledky posudzovania vplyvov na životné prostredie boli záporné, Ministerstvo životného prostredia (MŽP) dalo záporné stanovisko a projekt sa pozastavil. Znovu sa otvoril až politickou deklaráciou; podpisom Memoranda o porozumení medzi Slovenskou republikou a Rakúskom. V ňom ministri hospodárstva oboch krajín súhlasili so spoluprácou v energetickej oblasti. V dokumente sa konkrétne hovorí o tom, že budú podporovať výstavbu ropovodu Bratislava – Schwechat s dĺžkou 62 km, čo nám veľmi úzko profiluje jednu trasu ropovodu.
V roku 2009 sa rozvírila diskusia o tom, že takáto výstavba z legislatívneho hľadiska nie je možná. Existuje zákon o vodách, ktorý vyslovene zakazuje výstavbu ropovodného prepojenia cez Žitný ostrov. Zároveň existuje zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý sa v roku 2009 pokúsil zmeniť poslanec NR SR za stranu Smer. Následkom takejto zmeny by bola výstavba ropovodu vyšším verejným záujmom ako ochrana pitných vôd na Žitnom ostrove. Počuli sme niekoľko vyjadrení bývalého pána ministra Jahnátka. Odznelo v nich, že alternatívne trasy budú známe 30. júna 2010. Aj po uplynutí tohto dátumu verejnosť stále nepozná alternatívne trasy. Ministerstvo hospodárstva SR si nesplnilo svoju povinnosť a úlohu, ktorú prisľúbilo verejnosti.
Aké sú vaše očakávania od novej vlády a nového vedenia Ministerstva hospodárstva SR v tejto otázke?
Počas vlády Smeru sme sa dopočuli od pána premiéra, bohužiaľ až ku koncu vládneho obdobia, že výstavba ropovodu za jeho vlády nebude a jeho slovo je platné. Takisto aj nová vláda tvrdí, že ropovod sa realizovať nebude. My však stále očakávame, a to od akejkoľvek vlády, že tieto slová sa premenia na nejaké reálne podklady. Tak, aby boli záväzné pre Slovensko aj Rakúsko a bude z nich vyplývať, že táto trasa ropovodu nebude realizovaná.
Úloha obnoviť Ministerstvo životného prostredia pripadla po parlamentných voľbách strane Most-Híd. Na obnove rezortu bude pracovať Martin Ružinský, niekdajší člen predstavenstva ropovodnej spoločnosti Transpetrol. Ako hodnotíte jeho nomináciu?
Podľa nás by mal byť na poste ministra životného prostredia nielen človek, ktorý je manažérsky zdatný, ale zároveň odborník v danej oblasti, odborník na environmentálne témy. V prípade pána Ružinského zatiaľ neviem posúdiť, do akej miery je odborník na environmentálne témy. Skúsenosti z manažmentu určite má, ale bohužiaľ jeho pracovná história nenasvedčuje tomu, že skutočne ovláda a má obsiahnuté celé spektrum agendy Ministerstva životného prostredia.
Rakúsko vraj ráta iba s jedinou alternatívou ropovodu a to práve cez Žitný ostrov. Dôkazom tohto tvrdenia má byť vysporiadanie pozemkov rakúskej strany v oblasti Kitsee. Prečo podľa vášho názoru Rakúsko, navonok sa prezentujúce ako silne environmentálne zmýšľajúca krajina, tak silno apeluje práve na toto riešenie?
Záujmy rakúskej strany nebudem komentovať. Fakt je taký, že zatiaľ čo na slovenskej strane sa vedú diskusie o navrhnutej trase, v Rakúsku toto trasovanie nevidia ako problém. Práve naopak, veľmi ho vítajú a pokračujú ďalej v prípravách. Vykupujú pozemky, získavajú povolenia na stavbu a tak ďalej. Nestarajú sa do problémov, ktoré sú tu na Slovensku.
My si však myslíme, že ide o projekt so začiatočným a konečným bodom. Začiatok je v Bratislave a koniec je vo Viedni. Ak tvrdí Rakúsko alebo firma OMV, že je environmentálna, nesmie zatvárať oči pred tým, čo sa deje na ktoromkoľvek z koncov výstavby ropovodu. Musí byť naopak objektívna a priznať, že environmentálne dôsledky by tam boli a vnímať to ako realitu. A nie tvrdiť, že strana z Kitsee do Viedne je absolútne v poriadku z ich pozície. Myslím si, že je veľmi alibistický postoj a mal by sa zmeniť.
S Kateřinou Věntusovou sa rozprával Michal Jesenič.