Porovnanie slovenského a českého energetického trhu (časť 1/2)

Základná interpretácia zistení

Pri porovnaní českého a slovenského trhu s energiami sme našli v oboch krajinách viacero podobností ale i rozdielov. Zásadné rozdiely by sa dali formulovať v bodoch nasledovne:

• I keď je český trh cenovo deregulovaný a zatiaľ čo na slovenskom trhu sú cenovo regulované segmenty domácností a malých podnikov, porovnanie finančných ukazovateľov spochybňuje opodstatnenosť cenovej regulácie na Slovensku.
• V nadväznosti na vyššie spomenutý bod, cenová regulácia na Slovensku nie je ochranou spotrebiteľov pred neprimeranými cenami, ale pôsobí najmä ako prekážka pre dynamickejší rozvoj trhu, spôsobuje dodávateľom administratívnu záťaž a prispieva k zvyšovaniu rizikovosti podnikania, čo potvrdzuje i dotazníkový prieskum vykonaný medzi zástupcami energetického sektora.
• Z prieskumu tiež vyplynulo, že zatiaľ čo podnikatelia na českom trhu vidia v energetike obchodnú príležitosť a pre tvorbu marže, slovenskí respondenti sa vyjadrili, že v energetike môže byť pri niektorých segmentoch zákazníkov marža dokonca záporná. S tým súvisí i vyššia miera vnímania rizikovosti podnikania v energetike na Slovensku.
• Z dotazníkového prieskumu medzi zástupcami energetického sektora vyplynulo, že český legislatívny a regulačný rámec je v porovnaní so Slovenskom predvídateľnejší, stabilnejší a v nepomerne väčšej miere reflektuje požiadavky trhu.
• Činnosť regulačných úradov (ERÚ v ČR, ÚRSO v SR) vnímajú zástupcovia energetického sektora rôzne – zatiaľ čo českí respondenti nemali voči spôsobu výkonu regulácia zásadnejšie negatívne postoje, slovenskí respondenti boli voči činnosti ÚRSO kritickejší, čo sa odrazilo najmä na hodnotení výkonu cenovej regulácie ako takej.
• V podmienkach Slovenska predstavuje energetický sektor oveľa vyšší percentuálny príjem do štátneho rozpočtu (viac ako 10 %) než akým podielom energetický sektor prispieva do štátneho rozpočtu v Českej republike (necelé 4 %), čo môže vysvetľovať prirodzený vyšší záujem politickej reprezentácie v SR o energetiku ako takú.
• Proces zmeny dodávateľa v ČR je definovaný konzistentnejšie, v rámci jedného legislatívneho predpisu a jeho uskutočnenie trvá necelú polovicu z trvania uskutočnenia zmeny dodávateľa v slovenských podmienkach. Súčasne je pri niektorých sporných momentoch dotknutý zákazník (odberné miesto) viac angažovaný, čo sa týka vyjadrenia jeho vôle.

Zhrnuté, objektívne je potrebné skonštatovať, že hoci český a slovenský trh sú si vo väčšine aspektov podobné, niektoré rozdiely sú natoľko zásadné, že obchodníci s elektrinou a plynom majú priaznivejšie podmienky pre podnikanie v ČR. Dôvodom sa zdá byť i cenová regulácia.

Resumé

V podrobnejšom slovnom hodnotení, pri porovnávaní českého a slovenského energetického trhu vychádzame z dvoch rôznych štádií vývoja trhu: český trh sa už adaptoval na trhové neregulované prostredie dodávky, je vnímaný ako nasýtený a vykazuje pomerne stabilné ekonomické ukazovatele. Slovenský trh je však stále regulovaný v oblasti dodávky domácnostiam a malým podnikom a hospodárske ukazovatele sú rozptýlenejšie ako v ČR, predovšetkým na strane dodávky.

Obe krajiny prešli procesom trhovej liberalizácie v rámci integračného procesu do Európskej únie. Spoločnými znakmi sú vlastnícke oddelenie prenosu, distribúcie a dodávky a postupné otváranie trhu s elektrinou a plynom pre konkurenciu. V ČR bol proces liberalizácie ukončený už 1. 1. 2006 v elektrine a o rok neskôr v plyne, SR oba trhy otvorila naraz 1. 7. 2007. Jasným ukazovateľom dobre fungujúceho voľného trhu v Česku sú vysoké počty zmien dodávateľov, prevyšujúce slovenské hodnoty.

Porovnanie oboch trhov skúmalo aj názory jednotlivcov – zástupcov energetického sektora. Pri dotazníkovom prieskume sa prejavil negatívnejší pohľad slovenských respondentov na trh, resp. na prax vplývajúcu na podnikanie na trhu. Zatiaľ čo v Česku si väčšina opýtaných myslí, že legislatíva a regulácia sú aspoň v prevažnej miere nastavené v súlade s požiadavkami trhu, na Slovensku prevláda skôr opačný názor.

S kritikou nad rámec bežných výhrad sa na Slovensku stretla činnosť ÚRSO a tiež aj existencia cenovej regulácie. Naopak českí respondenti sa na adresu regulátora ERÚ vyjadrovali skôr neutrálne.

Regulácia na Slovensku ovplyvňuje aj vnímanú ziskovosť odvetvia. Veľká časť respondentov pokladá regulované segmenty zákazníkov za stratový alebo neziskový biznis a energetika ako taká sa medzi slovenskými respondentmi ukázala byť vnímaná ako rizikovejšie prostredie pre podnikanie, než sú ostatné odvetvia hospodárstva. Českí respondenti väčšinou považujú energetiku za primerane rizikovú oblasť podnikania.

Na energetiku sme sa pozreli aj z hľadiska jej finančného benefitu pre štát prostredníctvom dividend a daní. Ide o jeden z dôležitých zdrojov príjmov štátneho rozpočtu. V konzervatívnom odhade, na Slovensku prispieva sumou približne 1,2 mld. EUR (9 % príjmov do rozpočtu), zatiaľ čo v Česku 1,7 mld. EUR (4 % príjmov).

Máme za to, že štát má najmä pre tento dosah energetiky na verejné financie záujem ovplyvňovať dianie v  sektore, čo sa v praxi prejavuje predovšetkým na Slovensku. Podiel príjmov z energetiky do štátneho rozpočtu je v SR vyšší, čo môže byť dôvodom väčšieho záujmu vlády na Slovensku aktívne sa angažovať v energetickom sektore, než je tomu tak v prípade českej vlády.

Energetiku môžeme analyzovať aj prostredníctvom finančných ukazovateľov jednotlivých podnikov. I keď ide o stabilné odvetvie, nájdu sa i rozdiely v sledovaných parametrov, či už na základe odvetvia, aktivity alebo individuálnych charakteristík.

Pri skúmaní finančných ukazovateľov sa nedá identifikovať nejaká konkrétna zásadná odlišnosť českého a slovenského trhu, ale môžeme sa zamerať na jednotlivé ukazovatele v kontexte aktivity subjektu na trhu (dodávatelia, distribúcia, prenos / preprava).

Ukazovatele rentability dodávateľov odzrkadľujú väčšiu stabilitu českého trhu, kde sa vždy zoskupí väčšina spoločností s podobnými hodnotami. Na Slovensku sa podobne správajú tradiční dodávatelia, ktorí sa ešte stále odlišujú od zvyšku trhu.

Prekvapivou sa môže zdať porovnateľná rentabilita tržieb v SR aj v ČR, čo naznačuje, že aj na neregulovanom trhu nerastú zisky neúmerne, ale konkurencia ich udržiava na hladine podobnej čiastočne regulovanému trhu na Slovensku. Firmy v oboch krajinách dokonca dosahujú aj porovnateľný EBITDA (po zohľadnení rozdielov v ich veľkosti). Máme za to, že táto skutočnosť by mala byť zásadným argumentom pri posudzovaní zmyslu cenovej regulácie na Slovensku. Na základe českého prípadu možno úlohu cenovej regulácie na slovenskom trhu, kde tiež pôsobí široká paleta konkurujúcich si spoločností v oblasti dodávky elektriny a plynu koncovým zákazníkom, spochybniť. V súčasnosti cenová regulácia na Slovensku predstavuje pre jednotlivých dodávateľov predovšetkým dodatočnú administratívnu záťaž a pre trh ako taký je faktorom spôsobujúcim menšiu flexibilitu.

Rok 2012 znamenal pre prevádzkovateľov distribučných sústav na Slovensku (elektrina aj plyn) a zároveň aj pre českých plynárov pokles všetkých sledovaných ukazovateľov rentability, spôsobený sprísnením regulácie. V rámci ČR je ziskovejšia distribúcia plynu než distribúcia elektriny a jej hodnoty rentability sú vyššie aj v porovnaní s SPP – distribúciou. Slovenskí distribútori elektriny vykazujú širšie spektrum hodnôt. Podobne ako pri dodávateľoch, dosahujú tieto spoločnosti v SR aj v ČR podobný EBITDA, s výnimkou najväčších hráčov ČEZ Distribuce a SPP – Distribúcia.

Pri sledovaní ziskovosti pri prenose elektriny a preprave plynu vyniká celkovo eustream. Jedine pri ROS môžeme porovnávať ziskovosť podľa komodity, konkrétne preprava plynu je bez ohľadu na krajinu niekoľkonásobne ziskovejšia ako prenos elektriny. Sektor plynárenstva dosahuje aj vyšší EBITDA.

Oba trhy sa vnútorne členia aj podľa prístupu ku krytiu zdrojmi. Dominantní dodávatelia v SR silne preferujú vlastné zdroje (s výnimkou ZSE Energia s vysokým podielom cudzích zdrojov) a podobne, len v menšej miere, aj časť českých dodávateľov (už sa však nedá hovoriť o vymedzenej skupine tradičných dodávateľoch, ako v minulosti). Zvyšok trhu sa prikláňa k lacnejšiemu financovaniu formou dlhu.

Na rozdiel od dodávateľov sa prevádzkovatelia distribučných sústav na oboch trhoch preferujú zabezpečovať vlastnými zdrojmi (jediná výnimka je RWE GasNet). Takýto konzervatívnejší prístup vyplýva z regulovania prirodzených monopolov.

Zaujímavé je tiež sledovať CAPEX vzhľadom na EBITDA. Môžeme konštatovať, že spoločnosti pristupujú ku kapitálovým nákladom veľmi individuálne a len pri porovnávaní priemerných hodnôt dosahujú českí dodávatelia vyššie čísla. V prípade distribúcie ide o nevyhnutné výdavky smerujúce do sústav a aj preto sa hodnoty na Slovensku a v Česku približujú.

Český a slovenský trh spája aj európska legislatíva záväzná pre obidve krajiny. Paradoxne konkrétny prípad úpravy energetickej legislatívy pri procese zmeny dodávateľa sa v každej krajine zrealizoval inak. V Česku celý proces zastrešuje operátor trhu OTE podporený informačným systémom, ktorý umožňuje oveľa väčšiu flexibilitu. Zatiaľ čo v ČR trvá celý proces 10 dní, na Slovensku je to 21 dní. I to je príklad väčšej vyspelosti českého trhu.

Dôležitým účastníkom procesu zmeny dodávateľa sú odberatelia. Kým českí zákazníci aktívne hľadajú lepšie ponuky (viď počet zmien dodávateľa), slovenskí sú ešte stále opatrní a majú sklon byť konzervatívnejší.

Český trh nachádza aj lepšiu oporu v podrobne spracovanej legislatíve riešiacej mnoho situácií, na ktoré slovenská nepamätá. Slovenská legislatíva upravuje základné body s mnohými odvolávkami na iné zákonné normy a často nereflektuje realizovateľnosť konkrétnych krokov v praxi.

Hoci u oboch krajín existuje priestor na zlepšenie, kriticky treba priznať, že česká východzia situácia je lepšia a často môže byť aj vzorom riešenia problémov na Slovensku. Z pohľadu podnikateľských príležitostí pre dodávateľov elektriny a plynu sa český trh javí výhodnejšie.

Pozn. red.: Úplné znenie porovnania je dostupné na tejto linke.

(c) energia.sk / energy analytics, s.r.o.

K téme