Podmienky prevádzky prepojených systémov v strednej Európe

List obsahuje správu, ktorá podrobne rozoberá dôvody neplánovaných tokov elektriny vyrobenej veternými a solárnymi zdrojmi na severe Nemecka a v oblasti Baltského a Severného mora. Táto elektrina, ktorá ďalej smeruje predovšetkým do južnej časti Nemecka a Rakúska, je vo veľkej miere prenášaná paralelnou cestou cez Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko. Neplánované toky môžu spôsobovať nedodržiavanie základných bezpečnostných kritérií prevádzky elektrizačnej sústavy v regióne, vrátane prenosovej sústavy ČEPS, a. s.

Správa tiež upozorňuje na nutnosť zabezpečenia spoľahlivosti elektrických sietí, inak hrozia výpadky s následným možným kolapsom systému. Rozoberá tiež trhové opatrenia, ktoré by obmedzili neplánované toky, medzi iným aj novú definíciu trhových zón.

Riziká pre prevádzku prepojených sústav

Vážený komisár Oettinger,

Dovoľujem si odkázať na svoj list z 22. apríla roku 2011 a Vašu odpoveď z 27. mája 2011 o rizikách spojených s prevádzkou prepojených sústav v strednej Európe. Vo svojom liste som Vás informoval o zámere asociácie ENTSO-E analyzovať túto problematiku a predložiť Vám naše zistenia a odporúčania. Od tej doby prešla európska elektrická sústava ťažkou situáciou v zimnom období a národné vlády so znepokojením vnímajú kruhové toky ovplyvňujúce schopnosť TSO zabezpečiť spoľahlivosť dodávok energie. Prikladám naše formálne hodnotenie situácie, ktoré zahŕňa aj najnovšie udalosti.

Osobne som hlboko znepokojený rozdielom v rýchlosti, s ktorou dochádza k pripojeniu obrovských kapacít obnoviteľných zdrojov energie, a rýchlosti realizácie potrebných sieťových investícií, ktoré napomôžu sústave zvládať masívny nárast prenosu energie z týchto nových zdrojov. Pomalý postup procesu udeľovania povolení pre nové prenosové trasy, ktoré TSO považujú za nevyhnutné už po dlhé roky, napr. severojužný koridor cez strednú Európu, takisto vyvoláva obavy. Za znepokojujúce považujem aj možný destabilizujúci vplyv zastaraných podmienok pripojenia na distribuované zdroje energie, ich modernizácia neprebieha nikde dostatočne rýchlo. V niektorých oblastiach už TSO museli obmedziť produkciu elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, čo zostalo jedinou možnosťou zaručujúcou spoľahlivú prevádzku prenosovej sústavy.

Inými slovami: regulačné opatrenia a vládne rozhodnutia týkajúce sa návrhov zo strany TSO smerujúcich k zníženiu rizík obmedzenia dodávok elektrickej energie sú príliš pomalé v porovnaní s tempom nárastu týchto prevádzkových rizík.

Veľmi rád by som sa preto s Vami stretol osobne a prerokoval naše zistenia a odporúčania. Ak budete chcieť, mohli by sme skutočnosti týkajúce sa produkcie energie z veterných a slnečných elektrární a naše hodnotenie rizík, ktorým čelia TSO, prezentovať nedávno založenej Electricity Coordination Group.

V tomto smere nám veľmi pomohlo stretnutie Komisie 19. a 26. marca. Informujte ma prosím, ako by ste chceli v tejto záležitosti ďalej postupovať.

S úctou

Daniel Dobbeni, prezident ENTSO-E

Podmienky prevádzky prepojených systémov v strednej Európe

Informatívny dokument pre Európsku komisiu

Úvod

Nedávny vývoj v sektore elektroenergetiky mal významný vplyv na podmienky prevádzky elektrizačného systému v kontinentálnej Európe, a to najmä v stredoeurópskych krajinách. Niektorí TSO stále častejšie čelia situáciám, v ktorých sú vyčerpané všetky prevádzkové opatrenia, ktorých účelom je udržanie systému v normálnych prevádzkových podmienkach. Kvôli charakteristike synchrónneho systému predstavuje táto skutočnosť možnú bezpečnostnú hrozbu v širších oblastiach a takisto aj nutnosť prijať mimoriadne opatrenia, ako je napr. vypínanie spotreby, ktoré majú priamy vplyv na spotrebiteľov.

Prenosové sústavy v strednej Európe, a to predovšetkým v jej západnej a juhovýchodnej časti, sú tesne prepojené. Avšak rozvoj týchto sústav, motivovaný prispôsobením sa novým trendom na trhu s elektrinou a zaistením bezpečného prenosu veľkého množstva energie s prerušovanou výrobou (veterné a solárne) stále prebieha. Vývoj spomaľujú najmä prieťahy s udeľovaním povolení.

Integrácia veterných elektrární a ďalších obnoviteľných zdrojov ovplyvňuje prevádzku energetických systémov v mnohých ohľadoch a, ako možno pozorovať v súčasnej dobe, brzdí tempo vývoja. Výsledky štúdie European Wind Integration Study (2010) ukazujú, že medzi najväčšími problémami, ktoré sú pomenované z perspektívy prepojených energetických systémov na kontinente, patria tzv. „tranzitné toky“. Prerušovaná povaha veternej (a do istej miery aj slnečnej) energie nepredvídateľne mení celoeurópsku štruktúru výroby elektrickej energie, čo má za následok to, že vzrastajúce zaťaženie sietí umocňuje problematiku tranzitných tokov.

Ak sa bude výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov v určitých regiónoch rozvíjať rýchlejšie, čiastočne vďaka programom štátnej pomoci, než čo dokáže prenosová sústava pojať, porastie významne aj riziko zlyhania systému ruka v ruke s nákladnými obmedzeniami výroby. Vyššia kvalita prevádzky sústav, ktorá je výsledkom spolupráce medzi TSO a tiež nové usporiadanie trhu, môžu tieto problémy vyriešiť len čiastočne. Pripravovaný dokument ENTSO-E Network Code on Generation Connection Requirements (Kódex Požiadavky na pripojenie k elektrizačnej sústave) poskytne pre všetky strany prijateľné riešenie bezpečného fungovania sústavy v budúcnosti. Tento dokument však nedokáže riešiť naliehavé problémy, ktorým čelíme. Tieto zahŕňajú napr. zastarané zariadenia fotovoltaických elektrární, ktorých vybavenie neprebieha dostatočne rýchlo na to, aby dokázalo riziku predísť. Ale najdôležitejšie zo všetkého je pragmatické a dôsledné uplatňovanie ustanovení, ktoré napomôžu zrýchleniu procesu udeľovania povolení, ako bolo popísané v návrhu Nariadenie o usmerneniach transeurópskej energetickej infraštruktúry, ktorú prijala Komisia 19. októbra 2011. Toto nariadenie predstavuje významný krok smerom k odstráneniu oneskorenia výstavby prenosovej infraštruktúry za vývojom výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov.

Objasnenie problému

Tranzitné toky sú realitou energetickej sústavy, ktorá je daná fyzikálnymi zákonmi. V prepojenej sústave prúdi elektrina v každej vetve siete (a vyhýba sa kruhovému toku), aby sa dostala od miesta zdroja až k miestu spotreby. Tranzitné toky sú toky elektriny v sieti bez zdroja a spotreby elektrickej energie.

Tieto toky, ktoré sú tradične vyvolávané pomerne stabilnými vzorcami výroby elektrickej energie, berie do úvahy prevádzkové plánovanie TSO a zvláda tak odchýlky skutočného toku od plánovaného toku na prepojovacích vedeniach.

Vzrastajúca produkcia elektrickej energie a obchodné vzorce, ktoré ovplyvňujú tok elektriny na kontinente, sa riešia posilňovaním siete. Avšak tieto nové investície nie sú vždy uvádzané do prevádzky včas, a to kvôli ťažkostiam spomínaným už skôr (a vysvetlených v ENTSO-E TYNDP). V dôsledku došlo v posledných rokoch k nárastu preťaženia siete; a to ako v počte udalostí, tak aj dlhšieho trvania problému. Prerušovaná povaha energie generovanej veternými (a slnečnými) elektrárňami tento problém len umocňuje tým, že do systému pridáva nové zúženia, ktoré majú síce krátke trvanie, ale predstavujú veľkú hrozbu pre bezpečnosť sústavy. Súčasná produkcia z obnoviteľných zdrojov, a to predovšetkým veterných elektrární v severnom Nemecku, Dánsku a Severnom a Baltskom mori je fyzicky prenášaná nemeckou vnútornou sieťou a vo veľkom rozsahu aj cez paralelné prenosové sústavy susedných krajín do južných častí Nemecka, alpských oblastí a južných častí kontinentu. Obmedzená predvídateľnosť týchto veľkých tokov už niekoľkokrát spôsobila porušenie základných kritérií bezpečnosti prevádzky v určitých častiach stredoeurópskeho regiónu. Ohrozujúce preťaženie prenosových liniek alebo nedodržanie kritéria (n-1) v častiach prenosovej sústavy sú vo vzrastajúcej miere hlásené TSO.

Na niekoľkých hraniciach dosahoval rozdiel medzi fyzickým a plánovaným tokom takej veľkosti, že ide často o opačné smery tokov. Tieto rozdiely pozorujeme vo viac než 90 % celkového času na nemecko-poľskej hranici, cez 90 % na poľsko-českej hranici a cez 80 % celkového času na poľsko-slovenskej hranici. Veľké „neplánované“ tranzitné toky, ktoré sa sčítavajú s plánovanými toky, spôsobujú podstatné zaťaženie na južných prepojovacích vedeniach (PL/CZ, PL/SK, DE/CZ a takisto SK/HU a SK/UA) a vedú k porušeniu základných bezpečnostných kritérií siete. Vysoké úrovne tokov na prepojovacích vedeniach vedú k preťaženiu siete v Nemecku a susedných krajinách, t.j. Poľsku, Českej republike, Slovensku a Maďarsku.

Avšak bezpečnostné riziká, ktoré dnes pozorujeme, sú vyvrcholením zhoršovania pomerov v celej sústave, ako je zrejmé z postupného obmedzovania NTC kapacít medzi týmito krajinami v posledných rokoch. Limity NTC boli tradične jedným z nástrojov, ktoré využívali TSO podľa platných trhových pravidiel pre zvládanie zvýšeného rozsahu nepredvídaných fyzických tokov. Tento nástroj by sa mal využívať iba, ak je to nevyhnutné, ale jeho využitie v súčasnosti rastie v závislosti od zvyšujúcich sa objemoch neplánovanej výroby energie, ktorá je prerušovanej povahy a ktorá obmedzuje obchodne dostupnú kapacitu pre účastníkov trhu.

Reakcia TSO na túto výzvu

Prevádzka prenosovej sústavy

Obmedzeniu hodnôt NTC na prepojovacích vedeniach predchádzajú ďalšie protiopatrenia. TSO zväčšujú bezpečnostné rezervy kapacít, odkladajú plánovanú údržbu siete, alebo menia konfiguráciu siete (pokiaľ možno, v danom čase). Rovnako zmena plánu výroby jednotky generujúca elektrickú energiu môže prispieť k zvýšeniu flexibility pri predvídanom preťažovaní siete. Nápravné opatrenia obsahujú zmenu nastavenia transformátorov s reguláciou fázy (PST), ako aj ďalšie topologické zmeny, ktoré v niektorých prípadoch dočasne ohrozujú bezpečnosť systému. Riadenie výroby energie v niektorých oblastiach (a tiež obmedzovanie výroby) predstavuje ďalší nástroj, ktorý môže pomôcť udržať bezpečnosť prevádzky, ale za vysokú cenu.

TSO sú si vedomí toho, že efektivita vyššie popísaných opatrení sa zvyšuje, ak sú tieto opatrenia prijímané koordinovane. Napríklad za účelom udržania profilu PSE Operator – 50Hertz v bezpečných prevádzkových podmienkach vypracovali spoločný zoznam nápravných opatrení, ktoré sa pravidelne prijímajú vo veterných dňoch. Takýto zoznam obsahuje cezhraničný redispečing, ktorého náklady nesú obe strany rovnakým dielom. Podobne došlo v roku 2008 k prijatiu prvého protiopatrenia zahŕňajúceho spoluprácu niekoľkých strán, kedy boli linky HVDC presmerované cez Baltské more, a to vďaka spolupráci nemeckých a poľských TSO s dvoma severskými TSO (Energinet.dk a Svenska Kraftnät), aby došlo k poklesu zaťaženia na preťaženej nemecko-poľskej hranici (50Hertz). Súčasným presmerovaním tokov dvoch HVDC liniek opačným smerom dôjde k toku elektrickej energie v uzavretej slučke, čím dochádza k odstráneniu preťaženia AC siete podobne ako u cezhraničného riadenia prenosu.

Významnou výhodou tejto tzv. „DC slučky“ je to, že nie je potrebné nijako meniť samotnú výrobu elektrickej energie, čím sa šetria náklady. Avšak žiadne z týchto nápravných opatrení nezaručuje

úspech, pretože závisí od prevládajúcich systémových podmienok.

Regionálna spolupráca

TSO vyvíjajú hlbšie a trvalejšie metódy svojej spolupráce, hľadajú najlepšie protiopatrenia na regionálnej úrovni (ako napr. vyššie popísané presmerovanie HVDC). Potreba zvýšenej regionálnej koordinácie vychádza z poznatku, že úľava preťaženia v jednej oblasti môže priamo spôsobiť preťaženie v inej oblasti. To sa týka predovšetkým husto prepojených sietí, ako sú napr. prenosové sústavy v strednej Európe. Z tohto dôvodu dochádza k nadväzovaniu formálnej spolupráce medzi TSO (Regional Security Coordination Initiatives), ktorá umožňuje stredoeurópskym TSO spoločne analyzovať situáciu prevádzkovej bezpečnosti a prijímať nápravné opatrenia.

Očakáva sa však, že tieto opatrenia, vedľa regulácie trhu, nebudú dostatočné, a to z dôvodu nepomeru medzi rozsahom a časovým harmonogramom uvádzanie do prevádzky nových nenahraditeľných infraštruktúrnych projektov v oblasti strednej Európy, najmä v Nemecku, na strane jednej, a cieľovou úrovňou výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov, ako ju definuje Európska únia, na strane druhej. Panuje zhoda, že účinnosť už vyvinutých i budúcich nápravných opatrení, akokoľvek sofistikovaných, môže byť obmedzená a už v blízkej budúcnosti nemusí v určitých oblastiach postačovať.

Tieto regionálne iniciatívy majú za cieľ vývoj a implementáciu pokročilejších plánovacích postupov pre nasledujúci deň aj počas jedného dňa. Praktická implementácia viacstranného redispečingu predstavuje hlavnú výzvu, pretože zahŕňa niekoľko odlišných režimov regulácie a trhového prostredia.

Z tohto dôvodu sa regulačné orgány priamo podieľajú na rokovaniach, ktorých cieľom je nájdenie relevantných mechanizmov na zdieľanie nákladov na takéto multilaterálne opatrenia. Ozývajú sa argumenty, že bez plnej harmonizácie trhových pravidiel naprieč odlišnými oblasťami nebude možné nájsť optimálne riešenie.

Plánovanie prenosovej sústavy

Ak je regionálna alebo celoeurópska spolupráca medzi TSO potrebná na udržanie bezpečnosti sústav, ktorých prevádzka sa neustále približuje hraničným hodnotám, potom to isté platí pre plánovanie rozvoja prenosovej sústavy. V posledných dekádach došlo k formalizácii spolupráce medzi TSO, a to prostredníctvom založenia ENTSO-E a vypracovaniu desaťročného plánu rozvoja siete (Ten-Year Network Development Plan – TYNDP) v rokoch 2010 a 2012.

Jeden z regionálnych plánov, ktoré sú súčasťou TYNDP 2012, sa snaží riešiť problematiku vysokých tranzitných tokov v stredoeurópskom regióne: napr. inštalácia PST na poľsko-nemeckej hranici je opatrením, ktoré povedie k zníženiu preťaženia v Poľsku. Podobné riešenia by mohli priniesť úľavu aj v Českej republike a na Slovensku, ale neboli analyzované v TYNDP 2012. Štúdie využitia PST ukazujú, že riadenie toku všeobecne a najmä PST by mohli znížiť preťaženie a zvýšiť tak bezpečnosť sústavy v súčasnosti aj budúcnosti, a to vďaka zvýšenej možnosti sústavu riadiť bez ohľadu na počet nových prenosových koridorov. Tok elektrickej energie v českej a poľskej sieti, ako aj možný tranzitný tok by bolo možné riadiť prostredníctvom PST a, v prípade potreby, tento tok obmedziť. To výrazne zníži tranzitné toky v oboch krajinách. Toto opatrenie síce zníži záťaž u PSE Operator a ČEPS, ale zároveň zvýši zaťaženie siete vnútri Nemecka. Zvýšené zaťaženie nemeckej siete si vyžiada ďalšie operatívne protiopatrenia, ktoré sú popísané vyššie. V krátkodobom horizonte to predstavuje nastavenia bezpečných podmienok pre posilnenie 220 kV vedení na 400 kV v západných oblastiach Poľska, čo je nevyhnutný predpoklad pre navýšenie prenosovej kapacity na nemecko-poľskej hranici. Importná a exportná kapacita poľskej a českej siete vzrastie oproti situácii, kedy toky energie neboli riadené prostredníctvom PST. Preto považujeme inštaláciu PST za včasné, finančne i technicky uskutočniteľné opatrenie, ktoré však nemôžeme považovať za dlhodobo udržateľné riešenie, pokiaľ ide o prevádzku prepojených sústav. Čo je dôležitejšie, TSO spejú k vymedzeniu spoločných princípov prevádzky PST za účelom obmedzenia nechcených dôsledkov týchto zariadení, ktoré často pracujú vo vzájomnom rozpore.

TYNDP 2012 obsahuje celkový prehľad udržateľných riešení. To zahrňuje posilnenie západonemeckých a východonemeckých koridorov s nákladmi okolo 30 miliárd eur v budúcom desaťročí. Tieto opatrenia by však nemali byť vnímané izolovane od investícií v susedných krajinách. Vzhľadom na to, že prevádzkové opatrenia nie sú kvôli stavu sústavy vždy možné, predstavuje včasná implementácia projektov TYNDP 2012 hlavnú výzvu pre európskych politických predstaviteľov. Tu musíme zdôrazniť význam opatrení zrýchľujúcich proces udeľovania povolení, ako ich navrhuje Európska Komisia vo svojom Nariadení o hlavných smeroch transeurópskej energetickej infraštruktúry prijatej v októbri 2011.

Usporiadanie trhu

Žiadne z vyššie uvedených riešení nevyužije naplno svoj potenciál bez konzistentných trhových mechanizmov, ktoré poskytnú „softvér“, ktorý efektívne využije existujúcu infraštruktúru. Presné prínosy závisia od špecifík danej sústavy. Kdekoľvek sú neplánované tranzitné toky zapríčinené neschopnosťou TSO merať a predpovedať s dostatočnou presnosťou spotrebu/výrobu elektrickej energie na všetkých relevantných uzloch sústavy a upresňovať požiadavky na výrobu energie do určitej úrovne, tam predstavujú zónové i nodálne trhy stimuly pre riešenie daných problémov. Tie závisia od geografického meradla trhov a implementačných možností daného trhového riešenia.

Všeobecne možno povedať, že čím väčšia je zóna spoločného/koordinovaného trhového mechanizmu, tým pravdepodobnejšie bude trhové usporiadanie prispievať k zvládaniu neplánovaných tranzitných tokov, pretože združuje viac zdrojov na rovnaký účel, v rovnakom čase a za rovnakých podmienok. Treba tiež dbať na časy uzavretia obchodovania. Kým trhové operácie, ktoré prebiehajú takmer v reálnom čase, umožňujú aktérom na trhu zvládať neplánované toky, zároveň ale obmedzujú prevádzkové pružnosť TSO, ako sme vysvetlili vyššie.

Definícia obchodných zón, ktorých hranice odrážajú štrukturálne preťažovanie siete, môže tiež pomôcť pri riešení problematiky neplánovaných tranzitných tokov. Princípy pre definíciu obchodných zón možno zhrnúť nasledovne: efektívne zvládanie preťaženia siete, bezpečná prevádzka siete a celkovo fungujúci trh.

Možný vplyv obchodných zón na susedné obchodné zóny však bude potrebné ešte starostlivo zvážiť. Vo svetle týchto úvah sa východné časti stredoeurópskeho regiónu javia ako príhodné pre opätovné premyslenie existujúcich obchodných zón v kontexte nadchádzajúcej implementácie cieľového trhového modelu do roku 2014. Princípy, postupy a zodpovednosť za takú úlohu sú v súčasnej dobe vymedzené v kódexe Capacity Allocation and Congestion Management (CACM), ktorý pripravuje ENTSO-E a o ktorom je vedená verejná diskusia od 23. marca 2012. Avšak CACM sa nemôže stať súčasťou európskej legislatívy, kým nebude formálne schválený, k čomu by mohlo dôjsť niekedy koncom roka 2013. Rysuje sa preto príležitosť zlepšiť existujúce usporiadanie včasnej skúšobnej aplikácie niektorých ustanovení CACM v danom regióne.

Ďalšou dôležitou otázkou je prednostné nasadzovanie zdrojov podľa európskej Smernice (2009/28/EC). Táto Smernica je zapracovaná do národných legislatív, a to často bez ohľadu na dôsledky, ktoré tento krok môže mať na susedné sústavy. V dôsledku, a bez ohľadu na usporiadanie trhu, dochádza k obmedzeniu schopnosti TSO riadiť tranzitné toky prostredníctvom trhových opatrení. Preto implementácia prednostného nasadzovania podľa princípu subsidiarity môže obmedziť konanie neplánovaných tranzitných tokov prostredníctvom trhových, alebo aj prevádzkových, mechanizmov. Tieto neplánované toky budú pravdepodobne vyžadovať koordinovaný celoeurópsky prístup.

Závery

Problematika tranzitných tokov v strednej a východnej Európe je kombináciou niekoľkých prvkov:

• pomalý rozvoj prenosovej infraštruktúry, ktorá dokáže zvládať štrukturálne zmeny vo vzorkách výroby elektrickej energie kvôli zdĺhavým a komplikovaným procesom udeľovania povolení
• zvýšená neistota v predpovediach tokov zapríčinená meniacimi sa charakteristikami výroby elektrickej energie (väčšiny) veterných a slnečných elektrární a ďalších obnoviteľných zdrojov, ktoré hrajú stále dôležitejšiu úlohu v celkovom objeme výroby elektrickej energie
• nedostatok regulačných opatrení, ktoré by umožňovali koordináciu regionálnych prevádzkových protiopatrení
• nedostatky v usporiadaní národných trhov, ktoré nedovoľujú optimálne využiť existujúcu infraštruktúru

TSO sa nachádzajú v prednej línii a musia riešiť dôsledky týchto nedostatkov. Prevádzkové nástroje, ktoré majú v súčasnosti k dispozícii, sa neustále vyvíjajú vďaka regionálnej spolupráci či prevádzkovým smerniciam ENTSO-E, ale systém sa stále približuje limitným hodnotám a je preto nevyhnutné prísť s udržateľnejším riešením. TSO študujú tieto udržateľné riešenia a predkladajú ich na verejnú diskusiu prostredníctvom desaťročného plánu rozvoja siete TYNDP. Cieľom je prispôsobiť tento plán skutočným podmienkam prenosovej infraštruktúry naprieč Európou, k čomu napomáhajú ustanovenia Nariadenia o transeurópskej energetickej infraštruktúre, a to predovšetkým v súvislosti s náročným a zdĺhavým procesom získania povolenia. Ak nebude táto infraštruktúra realizovaná v riadnom termíne, potom by malo dôjsť k prehodnoteniu nárastu výroby energie z obnoviteľných zdrojov z pragmatickejších hľadísk.

Dlhodobým cieľom je preto zrýchlenie investícií do rozvoja infraštruktúry sietí. Ak nedôjde v oblasti strednej a východnej Európy k realizácii všetkých potrebných investícií, bude možné očakávaný obrovský nárast výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov zvládnuť iba za prijatia komplexného balíka opatrení, medzi ktorými bude aj reálny mechanizmus obmedzenia produkcie z obnoviteľných zdrojov pre kritické situácie v prenosovej sústave. Navyše je potrebné zladiť tempo nárastu produkcie energie z obnoviteľných zdrojov s realizáciou investícií do sieťovej infraštruktúry. Európska Komisia by mala podporovať všetky projekty, ktorých cieľom je posilnenie severojužného prepojenia v oblasti strednej a východnej Európy, a označiť ich za projekty celoeurópskeho významu, ktorým sa dostáva najvyššej priority v pláne rozvoja siete. Stanovisko ENTSO-E je také, že ciele EÚ týkajúce sa trhovej integrácie a integrácie produkcie energie z obnoviteľných zdrojov musia byť dosiahnuté bez toho, aby došlo k ohrozeniu bezpečnej prevádzky vzájomne prepojených sústav.

TSO preto požadujú:

• pragmatickú a záväznú aplikáciu ustanovení smerujúcich k urýchleniu procesu udeľovania povolení, ako sú obsiahnuté v návrhu Nariadenia o usmerneniach transeurópskej energetickej infraštruktúry prijaté Európskou komisiou 19. októbra 2011;
• urýchlenú modernizáciu zariadení, ktoré bola identifikované ako zastarané a rizikové pre systém;
• uznanie nutnosti nájsť všetky prijateľné riešenia pre integráciu energie z obnoviteľných zdrojov v budúcnosti spoločne s včasným prijatím sieťového kódexu s požiadavkami na pripojenie výrobných zdrojov k sieti;
• sústredenie sa na európske aspekty rozvoja sietí, pretože tie sú odrazom kľúčové úlohy TYNDP v európskej legislatíve;
• urýchlenie realizácie cieľového trhového modelu v Európe a identifikácia strednej a východnej Európy ako skúšobnej oblasti, v ktorej budú pokusne implementované ustanovenia ENTSO-E kódexu CACM ohľadom definície obchodných zón;
• rokovania s cieľom nájsť mechanizmy na zdieľanie nákladov pre multilaterálne protiopatrenia;
• zmeny národných energetických politík týkajúcich sa produkcie elektrickej energie, ktoré môžu mať podstatný vplyv na susedné krajiny, by mali byť vykonávané len za predpokladu, že existujú príslušné opatrenia zaisťujúce bezpečnú prevádzku siete.

Text vyšiel v českom jazyku v magazíne ENERGETIKA č. 6/2012.

Publikujeme so súhlasom magazínu.

Preklad a redakčná úprava: energia.sk

(c) energia

K téme