Plynovod s Poľskom budú analyzovať ekológovia
Prepojenie plynárenskej sústavy Slovenska a Poľska získava reálne kontúry. S prvými stavebnými prácami by sa mohlo začať v roku 2018. Spustenie potrubia do komerčnej prevádzky sa očakáva začiatkom roka 2020. Vyplýva to z investičného zámeru, ktorý predložil slovenský prepravca zemného plynu Eustream na posúdenie vplyvov na životné prostredie (EIA).
Kapacita prepojovacieho plynovodu s obojsmerným tokom by mala byť vo výške 5 (PL-SK) až 6 (SK-PL) miliárd m3/rok.
Možné spolufinancovanie EÚ
Hlavnou otázkou v súčasnosti zostáva financovanie projektu. Predpokladané náklady slovenskej časti projektu sú cez 142 milióna eur.
„Zabojujeme o bruselské ko-financovanie,“ uviedol nedávno Milan Sedláček zo spoločnosti Eustream na konferencii ENERGOFÓRUM.
Slovenský prepravca už predtým avizoval, že sa spolu s partnerom projektu spoločnosťou Gaz-System z Poľska chystá podať žiadosť o dotáciu v rámci európskeho fondu CEF (Connecting Europe Facility).
Možnosť spolufinancovania posilňuje tiež fakt, že Európska komisia zaradila slovensko-poľský plynovod na zoznam tzv. PCI projektov alebo projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest).
Viacero možností trasovania
Trasa plánovaného potrubia má podľa predloženého Zámeru EIA tri rôzne varianty, pričom každá z nich presahuje na slovenskej strane 100 km. Konečné trasovanie plynovodu je aj v rukách ekológov, keďže dotknuté územie, ktorým jednotlivé varianty prechádzajú, je z hľadiska výskytu chránených území národnej siete, ako aj sústavy Natura 2000 veľmi cenné.
Napojenie budúceho potrubia na území Poľska je plánované pri podzemnom zásobníku a plynovodnom uzle Strachocina. Prechod štátnej hranice sa na základe vzájomnej dohody stanovil cez Lupkovský priesmyk. Napájací bod plynovodu na území Slovenska je pre všetky varianty trasovania v kompresorovej stanici vo Veľkých Kapušanoch.
Severojužný plynárenský koridor
Transport plynu v strednej Európe je v súčasnosti nastavený hlavne v smere z východu na západ. K prioritám EÚ preto patrí vybudovanie Severojužného plynárenského koridoru, ktorý umožní prepravu tejto strategickej suroviny od Baltského mora, kde sa nachádza poľský LNG terminál Świnoujście, až po chorvátsky LNG terminál na ostrove Krk na pobreží Jadranského mora.
Prepojenie si na poľskom území vyžiada ďalšie investície na trase z uzlu Strachocina cez Pogórsku Wolu a Tworzeň až do Tworógu.
© energia.sk
K téme
