Plynovod Nord Stream čaká dnes slávnostné uvedenie do prevádzky
Nord Stream a v blízkej budúcnosti tiež South Stream, vedený cez Čierne more, majú predovšetkým zbaviť Moskvu závislosti na Ukrajine a Bielorusku. Práve konflikty Moskvy s Kyjevom v nedávnej minulosti viedli k výpadkom dodávok plynu k odberateľom. To sa nestalo ani v najchladnejších rokoch studenej vojny.
„Plynovod objektívne zväčší spoľahlivosť dodávok ruského plynu do západnej Európy. Gazprom v prípade politického konfliktu, či havárie bude môcť zabezpečiť dodávky prakticky všetkým zákazníkom bez výpadku,“ pripúšťa Michail Korčemkin, šéf americkej spoločnosti East European Gas Analysis, ktorý na „optimalizácii“ siete sovietskych plynovodov pracoval už v 70. a 80. rokoch 20. storočia, než presídlil do USA.
Prvou vetvou Nord Streamu bude ročne do západnej Európy prúdiť až 27,5 mld. m3 zemného plynu. Po dostavbe druhého súbežného potrubia, chystaného na koniec nasledujúceho roka, sa má objem zdvojnásobiť. Rusko má do budúcnosti v Európe zmluvne zaručený odbyt 158 mld. m3 zemného plynu, po postavení plynovodu South Stream dokonca 318 mld. m3.
Plusy a mínusy Nord Streamu
Prebytok prepravných kapacít už momentálne podľa experta umožní Moskve „trestať“ či „odmeňovať“ Kyjev a Minsk za „dobré“ či „zlé chovanie“ regulovaním prítoku tranzitných poplatkov rádovo v stámiliónoch dolárov. Rovnako by tak mohla Moskva „v prípade nevyhnutnosti“ zatiahnuť kohútiky napríklad v Poľsku, či na Slovensku bez toho, aby poškodila tretie krajiny.
Ekonomicky však podľa Korčemkina neprinesie Gazpromu nič dobrého, kvôli novému plynovodu bude potrebné menej plynu k pohonu kompresorových staníc na Ukrajine, Slovensku a v Česku. Gazprom vraj ročne spáli okolo 800 miliónov metrov kubických pre pohon nového plynovodu bez toho, aby tento plyn predal do spomínaných krajín. Celkovo vraj bude prevádzka plynovodu Nord Stream drahšia než trasa cez Ukrajinu.
Ani z geopolitického hľadiska nie je ruský triumf úplný. Experti ako Michail Krutichin z RusEnergy pripomínajú nesúhlas Merkelovej so stavbou tretej vetvy Nord Streamu i nejasné perspektívy plynovodu South Stream.
Napätie medzi EÚ a Gazpromom
Eurokomisár Günther Oettinger sa síce slávy na brehoch Baltského mora má tiež zúčastniť, ale v Rusku si už získal povesť odporcu Gazpromu. Pre Rusov je výhodnejšie mať tridsaťpercentný podiel na európskom trhu pri objeme 600 mld. kubíkov, než 40 % zo 400 miliárd,“ vyslovil komisár v septembri a vzápätí nasledovalo vyšetrovanie Európskou komisiou, či Gazprom nezneužíva dominantné postavenie na trhoch vo východnej Európe. V pozadí vidia komentátori tlak na Moskvu, aby nerobila problémy plánovanému plynovodu Nabucco, ktorý má do Európy mimo územie Ruska priviesť stredoázijský plyn.
Varšava svojho času prirovnávala dohodu o plynovode Nord Stream k paktu Molotov-Ribbentrop, ktorým si nacistické Nemecko a Sovietsky zväz rozparcelovali Poľsko a ďalšie sféry vplyvu. Možno však nové ruské plynovody prichádzajú do novej reality. Európski odberatelia sa stále hlasnejšie búria proti cenám Gazpromu v dlhodobých kontraktoch. Odbytisko v Číne sa Rusom stále nedarí otvoriť. Bridlicový plyn, ktorý Gazprom dlho opomínal, sa postaral o to, že Rusko z prvej priečky vo svetovej ťažbe zosadili USA a prebytky skvapalneného plynu sa tak tlačia na európsky trh. Aj kvôli týmto okolnostiam tak napr. osud obrieho ruského náleziska Štokman zostáva stále nejasný.
ČTK, energia
K téme
