Plynárenstvo sa za poslednú dekádu zásadne zmenilo
Martin Bartošovič zo spoločnosti Nafta, a.s. na úvod uviedol, že firme sa na domácom trhu darí a v budúcnosti má záujem expandovať i do okolitých krajín, ale napríklad aj Grécka. Doplnil tiež, že v období 2004 – 2013 dosiahla Nafta, a.s. 25 %-nú úspešnosť vŕtania. Pre porovnanie, svetový priemer sa pohybuje na úrovni 20 %.
Dušan Randuška zo spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (SPP) uviedol, že všetkých zúčastnených na konferencii spája plynovod. SPP je dnes v situácii, kedy sa z niekdajšieho štátneho monopolu stala v roku 2008 firma pôsobiaca v konkurenčnom prostredí. Ešte predtým, v roku 2002 ako spoluvlastníci do štátnej firmy vstúpili zahraničné spoločnosti GDF SUEZ a E.ON Ruhrgas, pričom v roku 2013 odpredali svoj podiel českej spoločnosti EPH. Dnes sa opäť hovorí o tom, že obchodník SPP by mohol prejsť opätovne do štátneho vlastníctva.
Dnes SPP kontroluje podľa Randušku 66 % trhu s plynom, čo zodpovedá ročnej dodávke na úrovni 54,1 TWh. Firme aktívne konkuruje 22 dodávateľov, spomedzi ktorých je najväčšou spoločnosť RWE Gas Slovensko, s.r.o. a medzi ostatných významných sa radí aj hostiteľ podujatia – Vemex Energo.
Z pohľadu SPP, trh s plynom na Slovensku ovplyvňujú najmä tri faktory: dlhodobý kontrakt, skladovacie kapacity a obchodovanie. Hoci je SPP ako obchodník zástancom dlhodobého kontraktu, vníma i jeho úskalia. Ich príčinou je v prvom rade finančná a hospodárska kríza a jej dôsledky, ale i prevaha dopytu plynu nad ponukou v Európe.
Na plynárenstvo sa Dušan Randuška pozrel aj v kontexte EÚ. Prvoradou by podľa neho mala byť bezpečnosť dodávok a tiež by bolo užitočné vynechať z obchodovania politiku. Ak by sa totiž zopakovala situácia z januára 2009, výpadok dodávok by mal pre obraz plynárenstva fatálne dôsledky. Randuška víta snahu diverzifikovať dodávky prostredníctvom obchodovania so skvapalneným plynom (LNG). V tomto smere je čoraz lukratívnejším partnerom Ázia, kde sa ceny plynu pohybujú až o tretinu vyššie. Inou alternatívou je dovoz LNG z USA, pričom plyn sa v Amerike ťaží novými technológiami z bridlicových podloží. Randuška si však myslí, že ak sa k americkému bridlicovému plynu pripočítajú i náklady na jeho prepravu a logistiku, jeho konečná cena pre obchodníkov by mohla dosiahnuť hodnoty, aké dnes vidíme na európskom trhu. Naopak, ak by sa plyn z bridlíc mal ťažiť v EÚ, táto aktivita by narazila na odpor ekológov a podstatne hustejšie osídlenie ako v USA.
Do budúcnosti Dušan Randuška predpokladá, že sa zintenzívni najmä obchodovanie na plynárenských huboch, i keď otáznou je ich likvidita. Likvidnými sú dnes len britský NBP a holandský TTF, na iných huboch nie je istota, že obchodník v každom čase dokáže nakúpiť dostatočne veľký a potrebný objem plynu pre všetkých svojích zákazníkov. Ďalším faktorom je volatilita cien plynu obchodovaného na trhu, čo predstavuje pre obchodníkov nielen príležitosť, ale i riziko. V Baumgartene sa podľa neho obchodujú prebytky z ruského dlhodobého kontraktu, čo cenovo vplýva v prospech obchodníkov, ktorí sa zdrojujú na spotových trhoch. Z pohľadu zákazníkov je však dnes orientačná najmä cena nemeckého plynu na NCG.
Na záver položil Dušan Randuška otvorenú otázku: Zemný plyn ako „fuel of choice“ (z ang. palivo výberu)? V prospech tohto konceptu hovorí jeho zaujímavé zastúpenie v slovenskom energetickom mixe 26 %, hoci v roku 2009 to bolo 31 %. Plyn dominuje vo výrobe tepla, kde sa ale postupne dostáva i biomasa. Súčasne oba energonosiče majú záujem nahrádzať uhlie. Pozitívom plynu je aj jeho stabilná spotreba. Toto palivo by mohlo byť cestou, ako naplniť emisné ciele EÚ do roku 2030.
Čo plynárenstvu neprospieva, je zvyšujúca sa podpora obnoviteľných zdrojov, pričom preferovanými sú najmä veterná a slnečná energia. Z hľadiska plynárenstva je súčasný hospodársky rast na ročnej úrovni 1,4 % pomerne nízkym, jeho zvýšenie by sektoru pomohlo. V neposlednom rade je plyn potrebné vnímať aj ako ekologické palivo, ktoré má budúcnosť, uzavrel Randuška.
Milan Sedláček zo spoločnosti eustream, a.s. sa vo svojej prezentácii taktiež zameral na popísanie historického vývoja liberalizácie, ale z pohľadu prepravy. Dôležitú úlohu podľa neho zohrali opatrenia v podobe 3 liberalizačných balíkov: v roku 1998 to bol prístup tretích strán do plynárenskej sústavy a otváranie trhu, v roku 2005 prišiel právny unbundling s cieľom zvýšiť transparentnosť trhu a v neposlednom rade v roku 2009 úplný unbundling prevádzkovateľov prepravných sietí a vytvorenie medzinárodných organizácii ako združenie regulátorov ACER alebo združenie prevádzkovateľov prepravných sietí pre plyn ENTSO-G. Sedláček pripomenul, že slovenská vláda sa v prípade oddelenia (unbundlingu) plynárenskej prepravnej siete rozhodla pre model ITO.
Sedláček tiež upozornil, že v dnešnej dobe sa veľmi často zamieňa regulácia, ktorá by mala byť prostriedkom na dosiahnutie cieľa – otvoreného trhu, za samotný jej cieľ. Napríklad, i keď rastie objem obchodovania hub-to-hub, samotný hub je definovaný v priestore „efektívneho trhu“ (objem min. 20 mld. m3). To si neraz vyžaduje spájanie sa krajín a preto i Slovensko nemá samostatný hub.
EÚ chce svoje ciele dosiahnuť v prvom rade formou sieťových predpisov (angl. network codes). Napr. kapacity na prepravu plynu sa majú v celej EÚ objednávať len v marci a len formou aukcií. Ak sa na to pozrieme z pohľadu slovenského prepravcu eustream, a.s. – nie je to v záujme firmy, nakoľko má voľné kapacity priebežne a preto uvíta každú ponuku, ktorá príde v ľubovoľnom čase. Vo sfére stratégie EÚ víťazí vietor a uhlie. Nesúlad vidí Sedláček aj v 3 pilieroch: udržateľný rozvoj, konkurencia a bezpečnosť dodávok, ktoré sa v súčasnej podobe vzájomne vylučujú. V takomto prostredí pretrváva nezáujem o výstavbu plynovodov, keďže kapacita sa objednáva len na jeden rok dopredu.
„Dá sa povedať, že sme sa nachádzali na križovatke, kde jednou cestou bola postupná evolúcia k voľnému trhu, ale zvíťazil veľký experiment EÚ, kde sa nové metódy overujú v praxi a čaká sa na výsledok,“ uviedol Sedláček.
Sériu prezentácií druhého dňa ukončil Václav Lerch (Vemex Energo, s.r.o.) pohľadom na český trh, kde liberalizácia prešla tromi fázami a začala sa už príchodom zahraničných investorov. Vemex Energo sa stal vôbec prvým alternatívnym dodávateľom v ČR. Dnes na českom trhu v plynárenskom sektore pôsobí až 66 konkurentov. Vo svojej prezentácii okrem iného tiež uviedol, že z hľadiska cien plynu sa Česko v segmente domácností pohybuje okolo európskeho priemeru, ale v priemysle sú ceny nad európskym priemerom.
Názory odzneli na konferencii „Medzinárodnej asociácie pre výrobnú a vedecko-technickú spoluprácu plynárenských organizácií štátov bývalého ZSSR, ktorá sa konala v dňoch 20.-21. marca 2014 v Bratislave. Organizátorom bola spoločnosť Vemex Energo, s.r.o. Zasadnutia ssociácie sa konajú 2 až 3-krát ročne v rôznych členských štátoch. Ich hlavným cieľom je komplexná výmena informácií, ktoré sa týkajú plynárenskej problematiky – od regulačných taríf, cien na trhu, podzemných zásobníkov, investičného rozvoja alebo ekológie.
© energia.sk
K téme
