Organizácia OPEC – od gazely k dinosaurovi?

Organizácia krajín vyvážajúcich ropu/Organization of Oil Exporting Countries (OPEC) sa opäť dostáva do popredia záujmu svetových médií, ale predchádzajúce hodnotenie s vyjadrovaním obáv alebo odsúdenia OPEC sú poslednou dobou nahradzované zhovievavosťou a ľahostajnosťou.

Pôvodným dominantným cieľom OPEC založenej v roku 1960 z iniciatívy šejka Abdullah al-Tariki, vtedajšieho ministra energetiky a baní Saudskej Arábie a jeho partnera z Venezuely, ministra Juana Pabla Pereza Alfonza – bolo nezvyšovať ceny ropy. Rovnako sa mali zvýšiť podiely danej krajiny na príjmoch z ťažby ropy zahraničnými firmami. Do tej doby nadnárodné ropné spoločnosti, často označované „Seven Sisters“ (globálne ťažobné spoločnosti: British Petrol, Royal Dutch Shell, Esso, Gulf Oil, ExxonMobil – skôr Standard Oil Company of New York (Socony), Socal – Standard Oil of California a Texaco – teraz Chevron), mali takmer úplnú kontrolu v krajinách produkujúcich ropu nad prieskumom ložísk, ťažbou a odbytom, krajiny spotrebiteľské si riadili zdanenia a ceny. Spočiatku bola OPEC ako medzinárodná organizácia silne podceňovaná.

Uzavretie Suezského kanála v roku 1967 v období 6-dňovej vojny vyvolalo dočasný nedostatok ropy, ktorý vytlačil ceny hore a dodal zvýšenie vážnosti organizácie OPEC. Pôvodný cieľ exportných krajín – získať vyšší podiel na príjmoch – sa začal realizovať od roku 1970 s postupom „znárodňovania“ ropného priemyslu v Alžírsku, Iraku, Líbyi a Venezuele. Zvlášť v Líbyi postupoval Muammar Kaddáfí veľmi silno a prevzal nielen ropný majetok US Bunker Hunt na poliach Sarir, ale aj väčšinu majetku vlastneného Occidental Petroleum. Nadnárodné spoločnosti na tento postup nereagovali príliš agresívne, pretože mali ďalší majetok v Líbyi, ktorý si chceli uchovať, rovnako ako prítomnosť v oblastiach, kde je ropa, najmä pre očakávaný ďalší rast spotreby.

OPEC ako gazela

Aj keď sa zdalo v čase ropnej krízy v roku 1973, že je v organizácii OPEC medzi členskými krajinami nejednotnosť, OPEC už nebola len „hračka“ arabských krajín, ale významne sa podieľala na regulácii svetových cien ropy, na ktoré tlačili späť dole multinárodné spoločnosti. V oných rokoch sa OPEC pohybovala akčne, elegantne a ľahko ako gazela (označenie je použité aj s ohľadom na arabský termín gázal pro: gazela).

Na svojom geopolitickom vrchole bola OPEC v čase ropného embarga v roku 1973. Bol to pokus arabských krajín produkujúcich ropu použiť „ropnú zbraň“ a prinútiť Izrael, aby sa stiahol z území okupovaných po vojne z roku 1967. OPEC jednostranne rozhodla o zvýšení cien ropy a účinne presadila požiadavku u svojich členov. Ceny vtedy prudko vzrástli z 3 USD na začiatku roka 1973 na 13 USD / barel na konci roka. Pre spotrebiteľské krajiny USA, Kanada, západná Európa a Japonsko to bolo ekonomické zemetrasenie, lebo sa im náhle prudko zhoršili národné platobné bilancie sumárne o desiatky miliárd US dolárov.

OPEC v tej dobe bola na vrchole globálneho rozvoja a svojej moci. Spotrebiteľské krajiny v tom čase boli donútené k rozsiahlym opatreniam – k redukcii v spotrebe ropy, ale aj napr. k vyhláseniu programov nezávislosti od dovozu (málo účinný však bol Nixonov „Independence Project,“ ktorým sa malo v USA dosiahnuť ropnej sebestačnosti do r. 1980).

Koncom 70. rokov sa vplyv OPEC začína znižovať a pokles vplyvu pokračuje až dodnes.

Dôvodov je pre túto skutočnosť viac. V roku 1980 presadila prudké zníženie produkcie ropy, tým ovplyvnila príjmy členských krajín a ich ekonomiky, čo následne viedlo k nejednotnosti v postupoch členov. Členovia boli nespokojní a začali produkovať ropu nad dohodnuté kvóty a to viedlo k vzájomnej nedôvere. V roku 1985 nedodržanie kvót ťažby dokonca znamenalo vnútornú vojnu OPEC o ceny a kvóty, napr. minister Saudskej Arábie šejk Ahmed Zaki Yamani jednostranne vyhlásil: Saudská Arábia si sama stanovila kvótu 5-6 miliónov barelov denne.

Tým samozrejme, najmä postupmi ďalších členov, dochádzalo k silnému narušeniu trhov. Medzi polovicou 80. a 90. rokov vstúpili na svetové trhy ropy noví silní producenti ako Rusko, Nórsko a Veľká Británia, ale aj Čína, ktorá významne zvýšila domácu produkciu a značná časť jej produkcie vstúpila aj na svetové trhy. Títo „non-OPEC“ producenti dodávali veľké objemy navyše, ktoré znamenali tlak na znižovanie cien ropy. Preto sa úloha OPEC ako dominantného svetového producenta a určujúcej organizácie z hľadiska cien koncom 90. rokov začala vytrácať a do dnešnej doby takmer skončila.

Nová úloha dinosaura

Na začiatku 21. storočia vstupujú ďalší noví aktéri na svetovú scénu ropy a okrem toho nové ekonomické a geopolitické vplyvy i nové technológie silno ovplyvňujú svetové trhy a ceny ropy. Tým sa mení svetový vplyv a možnosti OPEC. Bude OPEC transformovaná do pomalého, zle prispôsobivého dinosaura, ktorému hrozí vyhynutie? Súčasné zmeny predstavujú významnú úlohu producentov ropy mimo OPEC, zavádzanie a rast „oil futures“ na finančných trhoch a dramatické zmeny v ťažiskách ťažby ropy vrátane globálneho posunu zdrojov z Blízkeho východu do oblastí oboch amerických kontinentov (Mexiko, Kanada, USA, Brazília, Argentína , Venezuela, Kolumbia). Z nich len Venezuela je členom OPEC. V roku 1999 OPEC a štyria non-OPEC producenti: Mexiko, Nórsko, Rusko a Omán sa spoločne dohodli znížiť produkciu o 2,5 milióna barelov denne.

Uvedená strategická spolupráca umožnila OPEC zvýšiť ceny z „nízkych“ 12 USD v roku 1998 na hodnoty okolo 25 USD/barel v roku 1999. V roku 2004 OPEC znovu obmedzoval ťažbu o milión barelov denne, aby zabrzdil pokles cien. V ďalšom období vplyvom obmedzovania ťažby a rozsiahleho trhového vnímania hrozby celosvetového nedostatku ropy, vrátane vplyvov finančných špekulácií, ceny začali silno rásť a dosiahli v júni 2008 rekordné hodnoty 147 USD/barel. Vysoké ceny však vplyvom tzv. „termostatického efektu“ (efekt cenovej elasticity – znižovanie spotrebovaného množstva ako dôsledok nárastu cien) vyvolali pokles celosvetovej spotreby a pokles na hodnoty okolo 100 USD/barel.

Nové zdroje ropy sa rozvíjajú v krajinách non-OPEC ako sú Brazília, Rusko a Angola. Napr. nové „off-shore“ polia v oblasti Tupi v Brazílii obsahujú spolu preukázané a odhadované rezervy v objeme viac ako 5 mld. barelov vysoko kvalitnej ropy, čo sú objemy porovnateľné s rezervami v Nórsku.

Rozsiahly prieskum a rozvoj ropných pieskov je v Kanade, ropných a plynových bridlíc v USA a plynových bridlíc v Mexiku a Argentíne, Číne a potenciálne aj v Európe.

Aj keď v Ázii spotreba a nároky na energiu rastú, USA znižujú hodnoty zahraničného dovozu ropy, a to krátkodobo z dôvodu spomalenia ekonomiky v posledných rokoch, ale najmä vplyvom zvyšovania energetickej účinnosti. Dovoz ropy v USA predstavoval 430 miliónov barelov v decembri 2005 a znížil sa na 336 miliónov barelov za mesiac september 2011, pritom sa presadzuje rast domácej ťažby ropy.Čína je stále závislejšia od zemného plynu a ropy z Ruska, Európa je dlhodobo závislá od dovozu zemného plynu z Ruska a Strednej Ázie.

V štruktúre svetovej ťažby a spotreby ropy tiež dochádza k posunu a tento trend bude ďalej posilňovať. Na jednej strane nastáva posilňovanie úlohy a dôležitosti národných ropných spoločností (väčšinou vlastnených štátom), na druhej dochádza k významnému procesu liberalizácie a obmedzovaní vládnych zásahov do ropného priemyslu u hlavných producentských a spotrebiteľských krajín ako sú Rusko a Čína. Joint-ventures spoločností vlastnených štátom a privátnych nadnárodných korporácií sa vytvárajú čoraz častejšie, napr: Rosnefť a Exxon Mobil, Sinopec Corporation a BP.

Ropné spoločnosti majú dnes celosvetovo prístup ku geologicky atraktívnym zónam, ktoré v minulosti boli z dôvodov politických alebo technologických neprístupné. Mechanizmy stanovenia ceny ropy sú viac viazané na marketing finančných nástrojov „futures“ než na klasický zákon ponuky a dopytu fyzických dodávok ropy. Volatilita cien na svetových trhoch je v posledných rokoch viac zviazaná s výskytom finančných inštrumentov ako sú Contracts for Differences (CDF), Over the Counter Derivatives (OTC Derivatives), než s ponukou a dopytom fyzických dodávok.

Táto „úplná búrka“ nových faktorov na svetových trhoch silno oslabuje a zraňuje postavenie OPEC, ktorá teraz reprezentuje 40 % svetových trhov s ropou, kým v roku 1973 to bolo 52 % a prevažujúci trendy naznačujú, že straty trhov OPEC v budúcnosti ešte porastú. Je to preto, že sa ďalej oslabujú akčné schopnosti organizácie fixovať ceny a ovládať budúce správanie trhov.

Tri scenáre

Zombie: Organizácia, ktorá sa zdá byť na žive, de facto však už nežije… OPEC sa premenila v málo akčnú organizáciu a je takmer nepravdepodobné, že by mohla prežiť drasticky sa meniace podmienky v dobrej forme. To podnecuje niektoré „jastraby v rámci OPEC“, ako prezidenta Venezuely menom Hugo Chávez, že navrhujú podstatnú transformáciu a vytvorenie novej, paralelnej organizácie s vyššou podobnosťou a s účinnejším sledovaním spoločných záujmov, i s doplnením niektorých význačných hráčov, ktorí doteraz stáli mimo a OPEC oslabovali. Nazýva to „The Petro-Giants“, skupina piatich ropných producentov s najväčšími zásobami ropy na svete: Venezuela, Saudská Arábia, Rusko, Irak a možno aj Brazília. Aj keď má táto myšlienka vytvorenia novej organizácie ešte nejasné obrysy, naznačuje obavy niektorých členov z rastúcej nespôsobilosti existujúcej organizácie OPEC. Pritom Saudská Arábia a ostatné arabské štáty majú dostatok peňazí z ropy i pri súčasnom modeli, ale krajiny ako Venezuela, Irán a Nigéria požadujú čoraz vyššie objemy príjmov pre uspokojenie svojich politických a sociálnych potrieb.

Dinosaurus: OPEC nie je schopná sa adaptovať na zmeny a tým zaniká, postupne sa stáva „vyhynutou“. Podľa tohto scenára sa organizácia rozpadá, a to najmä z dôvodu, že nie je schopná účinne reagovať na postupujúce zmeny.

Fénix: Môže sa OPEC znovu zrodiť ako vták Fénix a povstať z popola…? Jej obhajcovia uvádzajú, že táto organizácia je na tom najlepšie vždy v obdobiach krízy a jej úloha „pružného svetového producenta ropy“ je veľmi významná, najmä ak vzniknú silné trhliny na svetových energetických trhoch.

Zdá sa, že najpravdepodobnejší scenár je, že OPEC bude slabnúť, ale nezanikne. Bohaté členské štáty ropných producentov jej budú vždy schopné poskytovať dostatočné príspevky do rozpočtu. A Viedeň je prekrásne mesto… Podľa tohto scenára sa OPEC stáva zmesou pokojných úradov a byrokratov, ktorí dochádzajú do svojich kancelárií každý deň, a stretnutie ropných ministrov na okázalých „summitoch“, kde sa však prijímajú rozhodnutia, ktoré sú svetovo málo rešpektované a slabo presadzované…, organizácia, ktorá hrá čoraz viac len marginálnu úlohu na svetovej energetickej scéne…

Literatúra:

• Informácie medzinárodnej organizácie OPEC na www.opec.org
• ENI quarterly, OIL No. 16, pp. 22-25, Moisés Naim, From gazelle to dinosaur.
• Materiály Svetovej energetickej rady WEC, www.worldenergy.org

O autoroch

Ing. Miroslav Vrba, CSc., predseda, Energetický komitét ČR/WEC a Ing. Petr Veselský, sekretár, Energetický komitét ČR/WEC

Text vyšiel v českom jazyku v magazíne ENERGETIKA č. 6/2012.

Publikujeme so súhlasom magazínu.

Preklad a redakčná úprava: energia.sk

(c) energia.sk

K téme