Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Gunther Oettinger
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Foto: Európska komisia
5. novembra 2010 Jadrová energia od Energia.skSITA

Oettinger: Členské krajiny EÚ nesmú vyvážať svoj jadrový odpad

Hoci sa prvá atómová elektráreň spustila do prevádzky pred vyše 50 rokmi, EÚ nemá konečné úložiská pre jadrový odpad. Väčšina vysoko rádioaktívneho odpadu dnes končí v dočasných úložiskách – blízko zemského povrchu, prípadne na povrchu, a so životnosťou skládky 50 až 100 rokov. Pre porovnanie, odpad môže „tlieť“ až do milióna rokov.

Uprednostňovaným riešením sú hĺbkové geologické úložiská – podľa Bruselu aj pre ich pasívnu bezpečnosť. Tzn. nepotrebujú ľudský dohľad a sú schopné skladovať odpad prakticky navždy.

Niektoré štáty už plánujú definitívne úložiská – Fínsko (r. 2020) Švédsko (r. 2023) a Francúzsko (r. 2025).

Každý členský štát bude zodpovedný za konečné uskladnenie vlastného odpadu. Nebudeme teda nikoho nútiť, aby uskladnil viac, než sám vyprodukuje, a vzal cudzí odpad. Zároveň platí, že nutné  geologické podmienky nemusia existovať všade, a preto podporujeme spoluprácu – najmä malých krajín alebo krajín s malým množstvom jadrového odpadu, vyhlásil v stredu (3.11.) na tlačovej konferencii komisár pre energetiku Günther Oettinger.

Podľa návrhu z dielne Bruselu, členské štáty majú do 4 rokov od prijatia smernice vypracovať národné programy a v rámci nich plán na stavbu a prevádzku úložísk spolu s presným harmonogramom výstavby, plánovanými skladovacími metódami, analýzou nákladov a modelom financovania.

Chceme zrozumiteľné národné plány, vrátane vyhodnocovania nákladov – kto ponesie náklady za plánovanie, výstavbu a prevádzku úložísk. V prvom rade by to mali byť energetické spoločnosti, teda trh, ale môže ísť aj o štátne financovanie, aj to je prijateľné. Rovnako potrebujeme jasné technické požiadavky na geologické formácie a stavebné postupy, doplnil komisár.

Z aktuálneho návrhu smernice o jadrovom odpade ďalej vyplýva, že Európska komisia musí byť informovaná o obsahu plánu tiež a môže žiadať jeho prepracovanie. Pokiaľ ide o konkrétne konečné úložisko, môžu ho zdieľať dve prípadne viac krajín na území niektorej z nich.

Zakazuje sa vyvážať jadrový odpad mimo EÚ za účelom jeho konečnej likvidácie.

Nechceme žiaden vývoz jadrového odpadu mimo Európskej únie. Toto lacné riešenie, teda použitie tretích krajín s nižším bezpečnostným štandardom alebo netransparentných a nedemokratických krajín, to je mimo diskusie. Chceme konečné uskladnenie svojho jadrového odpadu v členských štátoch Únie. Tzn. že každý členský štát bude zodpovedný za vlastný odpad, ale spolupráca je možná. To nevylučujeme, naopak, spresnil Oettinger.

Komisár ďalej uviedol, že verejnosť musí byť informovaná a mala by mať možnosť spolurozhodovať o nakladaní s jadrovým odpadom. Súčasne, bezpečnostné štandardy IAEA sa stanú právne záväznými, pričom nezávislé úrady budú udeľovať licencie pre stavbu úložísk a kontrolovať ich bezpečnostné parametre.

V súčasnosti prevádzkuje jadrové elektrárne 14 členských štátov a ďalšie dve, Poľsko a Taliansko, o jadre uvažujú. Pokiaľ ide o jadrový odpad, Fínsko, Švédsko a Francúzsko sú najambicióznejšie krajiny – medzi rokmi 2020 až 2025 plánujú vybudovať a sprevádzkovať konečné úložiská.

Potrebujeme celoeurópske štandardy, ktoré zohľadnia najvyššiu možnú technologickú úroveň. Netýka sa to iba jadrových krajín, pretože aj zvyšných 13 krajín má medicínske vybavenie a priemyselný výskum, ktorý produkuje menšie množstvá rádioaktívneho odpadu, uzavrel komisár.

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.