Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
Marian Kapec
1
Otvoriť Foto TU
Otvoriť galériu
Marián Kapec (vedúci úseku regulácie ZSE Distribúcia. Foto: ZSE
10. októbra 2011 Elektrina a elektrická energia od Energia.skSITA

Odberateľa elektriny zaujíma integrovaná, nie čiastková cena

Inštitút finančnej politiky (IFP) vydal dávnejšie porovnanie cien elektriny pre domácnosti. Slovensko z neho vyšlo ako krajina s najvyššou cenou. Mate rovnaký názor?

Analýza, ktorú robil IFP, vychádzala z cien Eurostatu s tým, že Eurostat zvažuje priemery všetkých dodávateľov a celej integrovanej ceny pre jednotlivé kategórie, buď pre domácnosti alebo podnikateľov. S číslami Eurostatu nepolemizujem, čísla Eurostatu jednoznačne vyšli, že čo sa týka cien domácností, tak sme pod priemerom EÚ. Čo sa týka dodávky pre podnikateľov, áno sme nad priemerom EÚ.

Eurostat zároveň robí štruktúru ceny v členení na sieťové poplatky, komoditu a ostatné dane a poplatky. Pri porovnaní sieťových poplatkov pri podnikateľoch sme takisto boli nad priemerom. Dôležité je ale povedať to, že viaceré krajiny podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE) vykazujú v časti dane a poplatky. Zároveň tam IFP uviedol porovnania prenosových cien a systémových služieb. Využil pri tom štúdiu Asociácie prevádzkovateľov prenosových sústav, na základe ktorej ceny za prenos a asistované služby na Slovensku boli rekordné a najvyššie z porovnávaných krajín. To tiež nekomentujem, je to jednoducho fakt. S tým ale, že je to mimo kompetencie distribútora. Tú má prevádzkovateľ prenosovej sústavy.

Cena silovej elektriny pre domácnosti, aj keď jej strop určuje regulátor, odvíja sa najmä od diania na burze. Na druhej strane, cena za distribúciu závisí od parametrov na strane distribučnej spoločnosti. Kde sa nachádza Slovensko v porovnaní so susednými krajinami a inými krajinami EÚ, pokiaľ ide o distribúciu?

Keď naviažem na štruktúru Eurostatu, tú tvoria komodita, sieťové poplatky, dane a poplatky a ostatné poplatky. Komodita predstavuje náklad na komoditu, plus odchýlka, náklad na odchýlku a marža pre dodávateľa. V daniach a poplatkoch je  v prípade domácností zvážená daň z pridanej hodnoty (DPH), v prípade podnikateľov spotrebná daň. V ostaných krajinách, nie však na Slovensku, aj podpora OZE. Čo sa týka sieťových poplatkov, na Slovensku sa to často zamieňa s pojmom distribúcia. Okrem distribúcie je tam však zahrnutý aj prenos, straty pri prenose, straty pri distribúcii, systémové služby a prevádzkovanie systému, kde je reflektovaná podpora OZE, výroba elektriny z domáceho uhlia a operátor trhu.

Keď zoberiem čisto distribúciu ako takú, tak jej podiel na celkovej cene vrátane strát pri distribúcii je pri domácnostiach aj na podnikateľoch 30 %, pričom so vzrastajúcou napäťovou úrovňou je ten podiel nižší. Zákazníci pripojení na napäťovú úroveň vysokého napätia majú podiel distribúcie len 20 % a podnikatelia pripojení na napäťovú úroveň veľmi vysokého napätia majú podiel len 10 %. Už podnikatelia, korí sú pripojení na vyššie napäťové úrovne, tak dokonca platia vyššiu tarifu za prevádzkovanie systému. Vlastne viac podporujú OZE v porovnaní s tým, čo platia za distribúciu.

Robili sme si vlastné prehľady o čistej distribúcii. Podľa našich prepočtov sme v tej lacnejšej polovici európskych krajín. ÚRSO začiatkom septembra publikoval porovnanie distribučných cien, nevedel však presnejšie špecifikovať alebo zamerať sa na distribúciu. Je tam zahrnutá aj položka o prenose a stratách pri distribúcii. Tam zase distribúcia vyšla veľmi pozitívne. Dokonca pri domácnostiach sme vyšli ako najlacnejší distribútor v porovnávaných krajinách. Pri ostatných napäťových úrovniach v podstate najlacnejší na Slovensku.

Zostaňme pri cenách distribúcie pre domácnosti. Podľa našich vlastných prepočtov ste v porovnaní s ostatnými regionálnymi distribučnými spoločnosťami pri tarifách DD1 a DD2 v rámci Slovenska najlacnejší, pri tarifách DD3 a vyšších naopak najdrahší. Čím sú dané tieto rozdiely?

K samotnej výške distribučných cien, ZSE Distribúcia má len 5 produktov.  DD1 a DD2 je jednotarif s vyššou spotrebou a nižšou spotrebou. Potom máme DD3, čo je dvojtarif, ktorý nie je určený na vykurovanie. Potom DD4, čo je akumulačné vykurovanie a DD5 je priamovýhrev. DD6 nemáme.

Takmer 80 % našich odberných miest tvoria zákazníci v tarifách DD1 a DD2. V DD3 je zhruba necelá pätina a kúrenárov (DD4 a DD5) na západnom Slovensku je len zanedbateľný počet.

Priemernú cenu určuje štruktúra zákazníkov a tá nie je tvorená kúrenármi, ale odberateľmi, ktorí nepoužívajú elektrinu na kúrenie. Čo sa týka predpokladov „je to lacné“ a „je to drahé“, všetko závisí od toho, aký príklad vezmete do úvahy. Či beriete do úvahy zákazníka, ktorý má 3×25 ampérový (A) istič a platí sa v závislosti od ističa alebo sa neplatí v závislosti  od ističa. Na našom území platia v závislosti od ističa len kúrenári. Čiže odberatelia v tarifách DD1, DD2 a DD3 neplatia v závislosti od ističa, ale fixne za odberné miesto.

Nechcem spochybňovať vaše prepočty, pretože ak by som robil porovnanie ja, stanovil by som si nejaké predpoklady, ktoré by ste zase vy mohli spochybniť. Ja som si spravil porovnanie samotných položiek, ktoré schválil regulátor pre nás. Vo všetkých kategóriách, ako domácnosti, tak podnikatelia máme najlacnejšie resp. druhé najlacnejšie tarify. Samozrejme záleží od toho, akého modelového zákazníka a s akými predpokladmi si namodelujeme.

Čo sa týka absolútnej výšky cien jednotlivých cenníkových položiek, tak sme na tom veľmi pozitívne. Ak si zoberieme priemerné ceny, ÚRSO ešte v roku 2006 vo svojej výročnej správe zverejnil priemernú cenu za distribúciu. Tento údaj bol za celé Slovensko plus za jednotlivých distribútorov, kde sme vyšli tiež najlacnejšie. Odvtedy ten prehľad nebol zverejňovaný, bola zverejňovaná len priemerná cena. Každopádne vieme, že od roku 2007 sa viac menej ceny za distribúcie nemenili. Predpokladáme, že pri zachovaní všetkých ostatných nemenných záležitostí sa nič nezmenilo na tom, že ZSE Distribúcia je najlacnejšia. Zároveň vieme, aká  je v súčasnosti priemerná cena za distribúciu kalkulovaná regulačným úradom, zverejnená vo výročnej správe. Vieme aká je naša priemerná cena za distribúciu za všetky napäťové úrovne. Môžem zodpovedne prehlásiť, že určite sme pod priemerom na Slovensku.

Na druhej strane treba objektívne povedať, že o všetkých tarifách za distribúciu rozhoduje ÚRSO na základe nášho cenového návrhu. Bolo by nekorektné povedať, že ceny na strednom alebo východnom Slovensku sú neprimerane vysoké. Reflektujú totiž náklady, ktoré má príslušný distribútor. My na západnom Slovensku máme to šťastie, že máme najvyšší objem distribuovanej elektriny a najväčší počet zákazníkov. Zároveň nám objem distribuovanej elektriny rastie. Napr. vlani predstavoval zhruba 8,4 TWh, čo bolo takmer vyrovnanie predkrízového roka 2008. S tým, že v čase krízy v roku 2009 bol objem 8 TWh. Kolegovia na strede a východe majú, čo sa týka ekonomického vývoja a vývoja spotreby v segmente domácností i podnikateľov, trocha inú situáciu. V daných regiónoch je odlišná koncentrácia priemyslu, iný počet odberateľov a tým pádom aj objem distribuovanej elektriny nie je až taký pozitívny.

Cena musí reflektovať zákaznícku štruktúru. Podľa toho máte  počet transformátorov, počet a dĺžku vedení. Teda keď máte územie, ktoré je prevažne vidiecke s veľmi dlhými vedeniami a nie je tam taký veľký objem elektriny, taká rezervovaná kapacita, tak sa vám to zákonite musí premietnuť v jednotkovej cene buď za 1 MWh alebo za 1 MW.

V nadväznosti na predošlú otázku sa ale dá konštatovať, že pri DD1 a DD2 ide o malé spotreby, pričom tarify DD3 a vyššie majú tie domácnosti, ktoré elektrinu potrebujú pre svoje fungovanie v kľúčovej miere, a práve tie majú distribučné poplatky vyššie. Nie je to nespravodlivé?

Zákazníka zaujíma integrovaná koncová cena. Jeho nezaujíma čiastková distribučná alebo dodávateľská cena. Každopádne na základe prepočtov, ktoré si celkom dobre pamätám, viem, že kúrenári sú odberatelia s vyššou priemernou spotrebou. Kým priemer na našom distribučnom území je zhruba 2,4 MWh (priemerná spotreba domácností), kúrenári majú viac než 10 MWh.

Platby, ktoré platia za odberné miesto (tarifa DD3) je relatívne vysoká v porovnaní s DD1 a DD2, ale aj DD4 a DD5, kde zákazníci platia za istič, čo je vyššia sadzba ako prvé dve tarify za odberné miesto. Táto fixná sadzba sa im rozpočítava na väčší počet MWh, resp. ich priemerná spotreba je vyššia. Teda záleží od toho, akú ste zvážili priemernú spotrebu. Ak ste zvážili, že majú minimálnu spotrebu, mohlo nastať, že cena za 1 MWh je neporovnateľne vyššia ako cena za DD1 a DD2.

Ak zvážim priemerné spotreby, situácia je opačná. Kúrenári  majú najlacnejšiu distribúciu v prepočte na 1 MWh. Je to spôsobené tým, že ich priemerná spotreba je vyššia.

Pokiaľ ide o cenu distribúcie, aký je trend? Aký cenový vývoj možno očakávať do budúcnosti?

Vo všeobecnosti všetci regulátori využívajú „páky“ na znižovanie prevádzkových nákladov. Zároveň na to, aby motivovali rozvoj infraštruktúry správnym nastavením návratnosti investovaných prostriedkov. Regulátor bude určite trvať na znižovaní úrovne prevádzkových nákladov. Neznamená to automaticky, že cena za distribúciu by mala klesať. Musíme zvážiť nové legislatívne povinnosti, ktoré budú alebo môžu byť stanovené. V súčasnosti sa veľmi diskutuje o transpozícii 3. liberalizačného balíka. V auguste dalo Ministerstvo hospodárstva návrh tejto transpozície a navrhlo úplne nový zákon o energetike a novelu zákona o regulácii v sieťových odvetviach.

V zákone o energetike je venovaná časť inteligentným meracím systémom (smart metering). Jasne definuje, že členské štáty EÚ musia realizovať štúdiu ekonomickej výhodnosti nasadzovania týchto systémov pre zákazníkov. Keď tá štúdia vyjde pre Slovensko a všetky články elektroenergetického reťazca pozitívne, tak by mal nasledovať akčný plán nasadenia  „smart metrov“. V podstate v priebehu 10 rokov až 80 % príslušného zákazníckeho segmentu by malo byť vybaveného týmto meraním. S tým, že inštalácia týchto meracích systémov znamená okrem benefitov aj to, že inštalačné a prevádzkové náklady musí niekto uhradiť. Je to teda jeden element, ktorý bude vplývať na rast ceny. S tým, že voči zákazníkom pôjde podľa mňa o férový „deal“. Budú vybavení meracím systémom, budú mať možnosť manažovať a znížiť si spotrebu, zároveň ale zaplatia špeciálnu tarifu za to, že sú vybavení takýmto inteligentným meracím systémom.  To je jedna legislatívna povinnosť, ktorá môže byť reflektovaná v náraste ceny za distribúciu.

Náš postoj ako distribútora je ten, že náklady za distribúciu sú vo veľkej väčšine, ak nie úplne fixné. Tým pádom by sme radi presadzovali cenovú politiku, ktorá hovorí o tom, aby zákazník zaplatil za rezervovanú kapacitu. V prípade podnikateľa za kilowatty, ktoré požadoval pripojiť do distribučnej sústavy. V prípade domácností a podnikateľov istič, ktorý majú inštalovaný. Distribútora v podstate nezaujíma, aký objem práce alebo aká spotreba sa bude realizovať. My ako distribútor budujeme kapacitu.

Zo strany viacerých odborníkov z rezortu hospodárstva boli určité pripomienky k cenovému porovnaniu ÚRSO. Vraj ceny ZSE Distribúcia neklesajú dostatočne progresívne so vzrastom spotreby. Údajne v krajinách ako Nemecko a Rakúsko platí, že čím viac odoberie podnikateľ elektriny, tým jeho priemerná cena viac klesá.

U nás keby sme mali 90 % nákladov alokovaných do fixnej časti, tak čím viac by zákazník odobral, jeho jednotková cena by klesala. Máme tu však určité legislatívne obmedzenia. ÚRSO stanovil, že nemôžeme alokovať taký podiel nákladov do fixnej časti, ako si želáme. V súčasnosti je to obmedzené na zhruba 60 %, ktoré môžeme alokovať do fixnej časti. V prípade podnikateľov je vhodné, keď majú výrobný program, aby zaplatili nejaký fixný poplatok a bez ohľadu na výšku spotreby by sa im len znižovala cena. Situácia by sa ale zmenila, čo sme zažili v čase krízy, keď nemali výrobný program. V tom čase by asi neboli veľmi ochotní platiť fixné platby bez ohľadu na to, či niečo odoberú alebo neodoberú. Takisto domácnosti a odberné miesta akými sú chaty či garáže. Veľmi častý prístup našich zákazníkov je taký, že keď nemajú spotrebu, nechcú platiť nič. Každopádne kapacita zo strany distribútora je tam daná.

Takže je to otázka filozofie a logiky, či ceny budú nastavené tak, že budú viac alokované do fixných platieb a tým pádom, čím viac zákazník odoberie, tým bude mať lacnejšiu jednotkovú cenu, alebo to bude vyvážený pomer, koľko sa bude alokovať do fixnej časti a koľko sa bude alokovať do variabilnej časti.

ZSE Distribúcia už pravdepodobne podala cenový návrh na URSO na nasledujúci rok. Môžete naznačiť, z akých princípov ste vychádzali, čo cenový návrh reflektuje, prípadne akým smerom očakávate do ďalšieho roka, že by sa cena distribúcie mohla pohnúť?

ZSE Distribúcia podala dva cenové návrhy. Koncom augusta sme podali cenový návrh za pripojenie do napäťovej úrovne nízkeho napätia. Postupovali sme presne v súlade s výnosom, čiže je tam nárast jednotkovej ceny v prepočte za jeden ampér zhruba o jadrovú infláciu 2 percentá. Spravili sme cenový návrh, ktorý predstavuje zjednodušenie cien za pripojenie. Nemáme tam komplikované ističové rady, máme tam jednu cenu za jeden ampér pri jednofázovom a trojfázovom odbere. Zároveň je tam jasne a transparentne uvedená cena pre pripojenie výrobných zariadení do distribučnej sústavy, uvedená v eurách za kilowatt. Podľa predbežných informácií  z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, tento návrh je v súlade s výnosom a očakávame schválenie každú chvíľu.

Čo sa týka ceny za distribúciu, dnes (30.9. pozn.) sme podali cenový návrh na rok 2012.  Výpočet je v súlade s výnosom, čiže vychádza z našich oprávnených nákladov – prevádzkových nákladov, ktoré deklaroval úrad, že si môžeme zahrnúť do výpočtu ceny – a zároveň z regulačných odpisov, ktoré reflektujú precenenie majetku realizované expertom, ktorého si najal regulátor ešte v roku 2006 a ktorý robil ocenenie majetku k 31.12.2005. Samozrejme zvážili sa plánované distribuované toky na budúci rok. Výpočet je ale zložitejší a berie do úvahy priemerné 5-ročné toky, aby tam nedošlo k nejakým jednorazovým výkyvom. Návrh ceny je v súčasnosti podaný na úrad a reprezentuje mierny pokles ceny na všetkých napäťových úrovniach.

S Mariánom Kapecom sa rozprával Michal Jesenič.

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.