Obyvatelia Žiliny žiadajú opätovné posúdenie stavby plynovej elektrárne
Obyvatelia žilinskej mestskej časti Považský Chlmec žiadajú nanovo posúdiť plánovanú výstavbu plynovej elektrárne. Na elektráreň ani na súvisiaci plynovod a teplovod nebolo podľa Občianskeho združenia (OZ) Budúcnosť Považského Chlmca urobené posudzovanie vplyvov na životné prostredie, napriek tomu, že v zisťovacom konaní sa objavili závažné environmentálne riziká. OZ v spolupráci s Priateľmi Zeme-CEPA preto vypracovali návrh na obnovu územného konania pre umiestnenie elektrárne, ktorý združenie podalo na krajský stavebný úrad.
Plynová elektráreň má stáť blízko Hričovskej priehrady, 200 m od strednej školy a len o niečo ďalej od rodinných domov. Proti výstavbe dvoch kogeneračných jednotiek, plynovodu, teplovodu, siete na odvedenie elektriny či 39 metrov vysokému komínu protestujú miestni obyvatelia už od roku 2007. „Už teraz trpíme zdevastovaným životným prostredím a hlukom a výfukovými plynmi áut z blízkej diaľnice. Skládka odpadu nám ničí pôdu i podzemné vody a teraz hrozí, že sa k tomu pridajú aj splodiny a hluk z plynovej elektrárne,“ povedala Anna Smikoňová z OZ Budúcnosť Považského Chlmca.
OZ zorganizovalo vo februári petíciu, pod ktorú sa podpísalo vyše 350 ľudí, čo je viac ako štvrtina obyvateľov mestskej časti. Podľa Smikoňovej by tento počet podpisov mal podľa zákona stačiť na to, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia zvolala verejné stretnutie občanov a vedenia obce s investorom, kde by mohli vzniesť svoje námietky. Inšpekcia však petíciu zamietla s odôvodnením, že limit 25 % nie je splnený, keďže obcou je v tomto prípade mesto Žilina a nie výstavbou najviac ohrozená mestská časť Považský Chlmec.
Výstavbu povolili už minulý rok
Projekt stavby plynovej elektrárne dostal zelenú koncom minulého roka, keď Krajský stavebný úrad v Žiline potvrdil platnosť územného rozhodnutia. Podľa Ireny Jenčovej z občianskeho združenia Priatelia Zeme-CEPA investor rozdelil projekt na viacero stavieb, vďaka čomu prešiel povoľovacím procesom bez toho, aby musel zámer podrobiť posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. „Občania žiadali, aby bol investičný zámer posudzovaný ako celok. Slovenské úrady napriek verejným protestom a petícii proti výstavbe rozhodli, že projekt kogeneračného zdroja nemusí prejsť celým procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie,“ vysvetľuje Jenčová.
Kogeneračný zdroj v Považskom Chlmci má postaviť luxemburská spoločnosť Alfa Power, investorom má byť prostredníctvom fondu EnerCap Power Fund aj Európska investičná banka (EIB). Podľa Jenčovej Európska investičná banka financuje plynovú tepláreň a elektráreň z peňazí, ktoré by mali smerovať do podpory OZE a pomôcť krajinám v tomto regióne znížiť spotrebu energie a závislosť od dovozu palív, čo by obmedzilo znečistenie a znížilo dôsledky klimatických zmien. „Namiesto toho však banka touto investíciou prehĺbi závislosť Slovenska od fosílnych palív a spôsobí ďalší nárast emisií oxidu uhličitého. Banka tak nekoná v súlade s prioritami fondu ani s dlhodobými energetickými cieľmi Európskej únie, “ dodáva Jenčová.
Obavy obyvateľov mestskej časti Považský Chlmec z výstavby kogeneračnej elektrárne sú podľa technického vedúceho projektu Roberta Víta neopodstatnené.
Moderná, 40 MW elektráreň má využívať moderné technológie, ktoré jej spaľovaním zemného plynu umožnia súčasne produkovať elektrickú energiu aj teplo. Teplo, ktoré by inak uniklo bez úžitku, ponúknu odberateľom za nižšie ako bežné ceny. Náklady na výrobu 1 KJ tepla sú podľa Víta až o 30 % nižšie ako v klasických tepelných elektrárňach. Zníženie spotreby paliva zabezpečí aj nižšie emisie uvoľňované do ovzdušia. Moderná kogeneračná elektráreň by v porovnaní s inými technológiami mala ušetriť do 40 % vstupných surovín a vyprodukovať len 30 % z povolených emisných limitov.
Zdroj: energia, SITA
K téme
