O našich atómkach sme sa nedozvedeli nič nové
Jadrové elektrárne v Európe nie sú bezpečné, ani jedna elektráreň vo Francúzsku nespĺňa štandardy Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (IAEA) a aj Mochovce, Jaslovské Bohunice, Temelín či Dukovany majú bezpečnostné medzery, pričom rozdiel medzi nimi je lepšie núdzové plánovanie na Slovensku.
Tieto dojmy vznikajú pri čítaní správ o záveroch uniknutej záverečnej správy o výsledkoch záťažových testov v Európe, o ktorej by mali lídri krajín Únie po prvý raz hovoriť na summite o dva týždne.
Posúdiť únosnosť rizika
Čo hovoria o bezpečnosti elektrární informácie z uniknutej záverečnej správy? Po prvé, záverečná správa predovšetkým zhŕňa zistenia už publikovaných národných správ, s ohľadom na pozorovania európskych expertov, ktorí overovali závery národných správ v samotných elektrárňach na jar 2012.
Po druhé, záťažové testy jadrových elektrární prebiehali v minulom roku, a teda i závery hovoria o situácii, aká bola pred rokom; v priebehu roka 2012 už väčšina prevádzkovateľov jadrových zariadení začala realizovať opatrenia, ktoré vyplynuli z národných správ.
Do tretice, zatiaľ čo v národných správach bol priestor na komplexnú analýzu a vymenovanie slabých i silných stránok jadrových elektrární, cieľom záverečnej správy je predovšetkým rekapitulácia odhalených nedostatkov. Pravdepodobne práve preto môže záverečná správa pôsobiť na prvý pohľad negativisticky a môže vznikať dojem, ako keby boli jadrové elektrárne v Európe nebezpečné.
Akýkoľvek energetický zdroj predstavuje zásah do okolitého prostredia a nesie so sebou istú mieru rizika. Od jadrovej elektrárne až po obnoviteľné zdroje. Vždy treba posúdiť únosnosť rizika s ohľadom na jeho spoločenské a ekonomické prínosy.
Hlavnou prednosťou jadra je schopnosť stabilne generovať obrovské objemy elektriny za nízku cenu. Na druhej strane, riziko škôd je v prípade havárie vysoké. A práve preto, aby sa lacnejšia elektrina nestala nebezpečnou, neustále zvyšovanie bezpečnosti elektrární je povinnosťou všetkých aktérov v jadrovej energetike.
Žiadna jadrová elektráreň na svete nie je a nikdy nebude stopercentne bezpečná. Nehoda vo Fukušime tento fakt pripomenula. Zmyslom záťažového testovania nebolo a nie je potvrdenie, že všetko je v úplnom poriadku. A to ani v prípade, ak viaceré národné správy konštatujú splnenie minimálnych požadovaných kritérií. Naopak, cieľom bolo pozrieť sa na zdroje vo svetle možných extrémov a na základe modelovania odhaliť slabé miesta. O tom, že slabé miesta naozaj existujú, vypovedá každá jedna národná správa, vrátane tej, ktorú vypracoval slovenský Úrad jadrového dozoru.
Problém Francúzska
Nie je preto tajomstvom, že i elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach musia prijať niektoré opatrenia. Medzi nimi napríklad zvýšiť odolnosť proti povodniam, vypracovať meteorologickú štúdiu pre lokalitu Jaslovské Bohunice, dovybaviť zariadenia ďalšími dieselgenerátormi, optimalizovať spotrebu elektriny v technológiách jadrového zariadenia, napríklad núdzového osvetlenia, alebo tiež zlepšiť logistiku systémov na zabezpečenie elektrárne v prípade straty napájania, ktorá je rizikom z hľadiska koncového odvodu tepla.
V zahraničných médiách sa tiež objavilo, že na Slovensku by mohli chýbať napríklad filtračné systémy alebo systémy na zabraňovanie explózie vodíka, ktoré iné elektrárne majú. Pred oficiálnym publikovaním celej záverečnej správy je ťažké vyjadriť sa k tomu.
Cieľom záťažových testov však bolo analyzovať schopnosť odolať extrémom. Metodika nepredpokladala, že všetky elektrárne sa musia vyrovnať s vplyvom rovnakých extrémov tými istými technologickými a konštrukčnými riešeniami. Zjednodušene, je dôležité, aby elektráreň extrém zvládla, pričom každá to môže dosiahnuť inak.
Medializované konštatovanie, že ani jedna jadrová elektráreň vo Francúzsku nespĺňa štandardy IAEA, nehovorí nič o bezpečnosti slovenských jadrových zdrojov. Záverečná správa podľa doteraz dostupných informácií nespochybňuje kvalitu vypracovania žiadnej z národných správ, teda ani slovenskej. Konštatovanie je preto v prvom rade zlým vysvedčením pre Francúzsko, až v druhom rade preventívnym varovným prstom pre ostatných.
Upozornenie: Text vyšiel 5.10.2012 v denníku SME a na SME.sk.
(c) energia.sk
K téme
