Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
9. novembra 2010 Ostatné od Energia.skSITA

Novela zákona o OZE je potrebná, návrh však potrebuje úpravy

Do schválenia zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energií (ďalej len “ Zákon o OZE“) sa na Slovensku do využívania obnoviteľných zdrojov energie (ďalej len „OZE“) investovalo minimálne. Dôvodom bolo vysoké investičné riziko pre neurčitosť podpory štátu. Zákon o OZE, schválený v roku 2009, túto neistotu odstránil. Boli vytvorené podmienky pre bezpečné investovanie. Filozofia vyšších výkupných cien za elektrinu vyrobenú z OZE hovorila o nastavení na úrovni, ktorú umožní investorom dosiahnuť obvyklú návratnosť investícií.

Ako sa ÚRSO podarilo nastaviť v reáli v roku 2009 tieto ceny, už v súčasnosti vie aj laická verejnosť. Zlý odhad vývoja cien komponentov FV elektrární, ktoré sú hlavným investičným nákladom pri tomto type elektrární, viedol k prudkému rastu záujmu o výstavbu týchto zdrojov. Riziká, teda rast koncovej ceny a vplyv na stabilitu prenosovej sústavy, sme na stránkach inštitútu popisovali už veľa krát.

To, že rovnakú chybu pri nastavení výkupných cien pre tento typ elektrární spravili aj v Českej Republike, slovenských štátnych úradníkov neospravedlňuje. Len zmenšuje podozrenie, že nehľadali všetky potrebné informácie dostatočne dôkladne. Záchranná brzda, ktorou sa snažili o päť minút dvanásť obmedziť hroziaci problém  (limit na FV inštalácie nad 1 MW zo strany SEPS-u na jeseň 2009 síce zastavila nárast investícií, no bola nesystémová). Navyše investori zareagovali trhovo, a presunuli investície z fotovoltických elektrární veľkých výkonov na elektrárne výkonov pod stanovenými limitmi.

Dôvodov na aktuálnu poslaneckú novelu zákona o OZE v réžii poslanca Jurčíka je niekoľko. Samotná vysoká cena elektriny z fotovoltických elektrární nie je, podľa môjho názoru, ten hlavný dôvod na zmenu zákona. Hlavným dôvodom by mala byť nepredikovateľnosť takejto výroby elektriny a jej výroba v čase nízkej spotreby.  Fotovoltické elektrárne z tohto dôvodu viažu na seba významné kapacity zdrojov, ktoré poskytujú tzv. podporné služby to znamená, že dodajú výkon, ak slnko prestane svietiť a znížia výkon, ak začne alebo sa zníži spotreba elektriny. Tieto služby sú drahé a je ich len obmedzený objem.

Novela zákona o OZE je skutočne žiaduca a režim jej prípravy a schvaľovania je z tohto dôvodu prijateľný. Prichádza trocha neskoro, no obsahuje potrebné zmeny kľúčových paragrafov zákona. Neskoro preto, lebo o mimoriadnej výnosnosti investovania do fotovoltických elektrární sa vie od začiatku roku 2010. A prijaté opatrenia situáciu neriešili vecne a legislatívne správne. Bohužiaľ, ani táto novela sa nevyhla nedostatkom a riešenie hlavného cieľa novely môže spôsobiť, predpokladám neúmyselne, iné problémy, ak sa samozrejme návrh novely neupraví.

Navrhovaná novela zákona o OZE rieši to podstatné. Ukladá Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „URSO“) povinnosť, stanoviť cenu elektriny tak, aby jednoduchá doba návratnosti investície bola nad 12 rokov. A platí to aj pri určení ceny elektriny pre nasledujúce obdobie (§ 6 ods. 6). Týka sa to všetkých druhov obnoviteľných zdrojov. Čo musia poslanci doriešiť je riziko retroaktivity tohto ustanovenia na investorov, ktorí sú už v určitej fáze procesu prípravy projektu. Je potrebné, aby právnici zadefinovali moment procesu prípravy projektov, do ktorého nemajú investori nárok na potenciálne žaloby na štát za zmenené podmienky. Zákon o OZE totiž mal zaviesť práve stabilitu podmienok pre prípravu projektov.

Ďalšia zmena, ktorá sa týka všetkých druhov OZE ale aj vysokoúčinnej kogeneračnej výroby elektriny je novela § 6 odsek 5. Cieľom autora bolo povedať investorom, že buď budú čerpať investičnú podporu z prostriedkov štátneho rozpočtu a tak si zabezpečia návratnosť investície alebo si návratnosť investície zabezpečia cez cenu za vyrobenú elektrinu podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c). Úvaha je správna, no platí len pre fotovoltické a veterné elektrárne.

Je totiž zásadný rozdiel, medzi podporou výroby elektriny vo fotovoltickej elektrárni (FVE) a napríklad bioplynovej elektrárni (BPE). U fotovoltickej sú rozhodujúce náklady kapitálové a prevádzkové náklady sú minimálne. U bioplynovej elektrárne sú dôležité aj prevádzkové náklady.

Pri FVE má veľkosť investičnej pomoci zásadný význam na návratnosť investície, pretože priamo znižuje objem investorom vynaložených investičných prostriedkov. Vstupom je tok slnečného žiarenia a jeho producent slnko svieti zadarmo a ostatné operačné náklady sú minimálne v porovnaní s kapitálovými.

Pri BPE sa musí každý rok nakúpiť do zásoby cielene pestovaná biomasa. S biomasou je potrebné manipulovať pred vstupom do BPE i pri výstupe z BPE. Podpora pri výstavbe BPE  zlepší návratnosť investície. Na rozdiel od FVE však pri BPE má významný vplyv na návratnosť aj výška prevádzkových nákladov a tých sa investičná pomoc netýka. Preto v prípade BPE je vhodnejšie zachovať doterajší režim znižovania výkupnej ceny za elektrinu, vzhľadom aj na to, že investormi sú často farmári, ktorí stavajú BPE prvotne na stabilizáciu svojho podnikania. A brániť im v čerpaní pomoci nie je rozumné.

Zmena, ktorá sa týka všetkých druhov OZE ako aj vysokoúčinnej kogeneračnej výroby elektriny je novela § 3 odsek 5. Prevzatie zodpovednosti za odchýľku je významná podpora pre investorov. Odchýlka a zodpovednosť za jej vznik je však súčasťou podnikania v elektroenergetike a náklady by mal znášať investor. Prevzatie zodpovednosti za odchýľku prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy je preto prijateľné len pri elektrárňach s malým výkonom. Zníženie tohto výkonu na 1 MW je preto potrebné hodnotiť pozitívne.

Zmena § 3 ods. 6 spresňuje podmienky pre poberanie podpory podľa ods. 1 písm. b), c) a d) v prípade rekonštrukcie alebo modernizácie technologickej časti zariadenia výrobcu elektriny. Úpravou minimálnej hodnoty rekonštrukcie, potrebnej na získanie vyššej výkupnej ceny,  na 50 % ceny porovnateľnej technológie novej technológie sa zamedzí riziko špekulatívnych proforiem investícií. Teda tomu, že investor odpísané staré elektrárne „natre“ a čiastočne zrekonštruuje, no získa plnú výkupnú cenu stanovenú zákonom. Takéto špekulatívne poberanie podpory na len minimálne rekonštruované, už odpísané technológie, je určite v konflikte so sledovaným cieľom podpory cez vyššiu výkupnú cenu. Teda so záujmom podporiť OZE technológie, ale iba do výšky potrebnej na zabezpečenie primeranej návratnosti investície.

Predmetná novela zákon o OZE bola pripravená v čase prípravy novela toho istého zákona na Ministerstve hospodárstva SR. Výhodou poslaneckej novely zákona je rýchlejší legislatívny proces. Nevýhodou poslaneckej novely zákona je taktiež rýchlejší legislatívny proces, ktorý neumožňuje odbornú diskusiu o obsahu novely.

Význam OZE, aj napriek negatívne vnímanému nástupu v našom regióne, nikto nespochybňuje. Naopak ich úloha v energetickom mixe je nepopierateľná a významná. No musíme podporu diferencovať podľa spoločenských nákladov, ktoré podpora jednotlivých typov OZE vyvolá.

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.