Nemecké nadšenie z Energiewende vyprcháva. Priemysel trpí

Stredne veľký priemyselný podnik v Nemecku platí dnes v priemere 9,14 euro centov za kilowatthodinu elektrickej energie, zatiaľ čo jeho americkému konkurentovi v Texase sa účtuje 4,82 centov/kWh. Vyplýva to zo štúdie, ktorá vznikla na podnet spolkovej vlády a sledovala obdobie posledných dvoch rokov, píše denník Financial Times.  Zozbierané dáta zostavila konzultačná firma Ecofys a Fraunhofer Institute fot Systems and Innovation.

Energetický prechod v Nemecku známy ako Energiewende má silnú politickú podporu. Súčasťou federálneho plánu je postupné vyraďovanie atómových elektrární z prevádzky, ktoré majú nahradiť obnoviteľné zdroje energie. OZE dnes tvoria zhruba štvrtinu energetického mixu Nemecka. Ich podiel má do roku 2025 vzrásť na 40 až 45%.

Cena „priemyselnej“ elektriny vzrástla o 60 %

Nadšenie z Energiewende ale postupne vyprcháva a z energetickej revolúcie sa stáva kontroverzná téma. Podniky hrozia odsunom investícií do zahraničia, aby sa vyhli zelenej prirážke vo svojich účtoch za elektrinu. Priemerná cena za elektrinu pre nemecké podniky vzrástla za posledných 5 rokov o 60 %, informuje Wall Street Journal. Energiewende je na jednej strane obrovskou výzvou pre celé hospodárstvo, na druhej bezprecedentným  experimentom.

V súčasnosti je „zelená prirážka“ za obnoviteľné zdroje na úrovni 6,24 eur za kWh. Podľa najnovších správ by sa výška príspevku mohla po prvýkrát znížiť na 6 centov za kilowatthodinu. Nemecké úrady by o takejto zmene mali rozhodnúť v polovici októbra.

V aktuálnom roku predstavuje príspevok na OZE približne 18 % koncovej ceny elektriny.

Príspevok v praxi dorovnáva rozdiel medzi veľkoobchodnou cenou elektriny a pevne stanovenými výkupnými cenami, ktoré majú producenti elektriny z OZE garantované na 20 rokov vopred. Z výnimiek na ekologickú prirážku ale v súčasnosti  profituje okolo 2-tisíc priemyselných firiem. Časť podnikov je zvýhodnená, niektoré neplatia tento poplatok vôbec. Spolková vláda tvrdí, že tak robí kvôli ochrane pracovných miest. 

Zástupcovia energeticky náročného priemyslu Nemecka, ktorí disponujú medzinárodnou klientelou, platia 15 % z celkovej hodnoty zelenej dane. Príspevok najväčších podnikov, akými sú napríklad oceliarne, sa zredukoval na 0,5 % z hrubej pridanej hodnoty.

Úľavy v konečnom súčte znamenajú, že priemyselníci zaplatia v tomto roku zelenú daň v celkovej hodnote 5,1 mld. dolárov, zatiaľ čo najväčšia ťarcha padne na domácnosti, ktorých ročný príspevok na zelenú energiu presiahne 8 mld. dolárov. Priemerná štvorčlenná nemecká domácnosť zaplatí na podporu „zelenej elektriny“ približne 250 eur za rok.

Hrozí odchod priemyslu do USA?

Kritika zelenej energie zo strany nemeckého priemyslu sa napriek tomu stupňuje. V ich argumentácii sa často skloňuje znížená konkurencieschopnosť s priemyslom v USA, ktorý profituje z nižších cien energií vďaka tamojšiemu rozmachu ťažby bridlicového plynu. Podporovatelia Energiewende oponujú, že v dôsledku podpory OZE klesli veľkoobchodné ceny elektriny výrazne dolu.

Podľa nemeckého think-tanku Agora Energiewende spadli v priebehu tohto roka spotové ceny elektriny v troch oblastiach USA pod úroveň cien v Nemecku. Americké veľkoobchodné ceny  vyleteli nahor aj kvôli extrémne studenej zime.

Zozbierané dáta za posledný rok tak naznačujú, že ceny na spote v USA a Nemecku sa zbližujú, tvrdí štúdia berlínskeho think-tanku. „Ceny elektriny nie sú dostatočným argumentom pre sťahovanie výroby do USA. Pravdou ale je, že ceny zemného plynu za oceánom sú výrazne nižšie,“ priznal pre Financial Times riaditeľ Patrick Graichen.

Zástupcovia nemeckého priemyslu sú presvedčení, že prechod na OZE nielen zvýšil koncové ceny pre spotrebiteľov, ale súčasne učinil dodávku elektriny volatilnejšou. Napríklad spoločnosť Trimet, jeden z najväčších nemeckých producentov hliníka a teda aj konzumentov elektriny, podpísal dohodu s prevádzkovateľom siete, na základe ktorej v prípade nedostatku elektriny obmedzí alebo úplne zastaví priemyselnú výrobu.

Ak teda obnoviteľné zdroje nevyrábajú dostatok elektriny tzv. základného (baseload) pásma, podnik za stanovenú finančnú náhradu preruší vlastnú výrobu. V tomto roku sa tak udialo  už dvakrát. Pokiaľ ide o podmienky kompenzácie za flexibilnejšiu prevádzku, viac svetla do problematiky by mal priniesť návrh ministra hospodárstva Sigmara Gabriela. Ten by mal na jeseň predstaviť svoj plán, ako by mohol elektroenergetický trh v Nemecku vyzerať v budúcnosti.

© energia.sk

Tento text sa publikuje v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung.

K téme