„Nech vyšetrujú“

Ak sa Európska komisia vyjadrí k problematike obchodovania s energiami, je to vždy začiatok zaujímavej témy. V tejto súvislosti niekoľko poznámok:

Po prvé, Európska komisia začína vyšetrovanie vždy, ak existuje podozrenie alebo existujú indície, ktoré poukazujú na možné obchádzanie pravidiel hospodárskej súťaže. Začiatok vyšetrovania automaticky neznamená, že vyšetrovaný subjekt je vinný. Vina sa potvrdí alebo vyvráti až v priebehu vyšetrovania. I keď sa toto konštatovanie zdá ako klišé, je potrebné ho mať na pamäti.

Po druhé, je potrebné pozrieť sa na body, v ktorých Európska komisia voči ruskej plynárenskej spoločnosti formulovala obvinenia. Ide o nasledovné tri:

• podozrenie, že Gazprom predáva svojim odberateľom v EÚ plyn za neférové ceny, pričom kritériom neférovosti má byť ich indexácia na ceny ropy a ropných produktov,
• podozrenie, že Gazprom bráni ďalšiemu obchodovaniu s ruským plynom na trhu EÚ, čo by mohlo znamenať, že existuje podozrenie napr. o existencii zmluvných obmedzení, podľa ktorých musia zákazníci Gazpromu nakúpený plyn dodať koncovým odberateľom vo vojej krajine a nemôžu ho zobchodovať ďalej,
• podozrenie, že Gazprom kladie niektorým členským krajinám prekážky v diverzifikácii zdrojov zemného plynu.

Po tretie, zaujímavou skutočnosťou je, že Európska komisia v tlačovej správe, v ktorej oznámila začiatok vyšetrovania, spomenula v jednej vete aj kontroly zo septembra 2011 v niekoľkých európskych plynárenských spoločnostiach. Hoci sa z tejto vety nedá vyčítať konkrétna informácia, dá sa dedukovať, že pri inšpekciách boli získané pravdepodobne indície, ktoré smerujú k trom bodom spomenutým vyššie. A táto veta rovnako naznačuje, že s tými minuloročnými „raziami u plynárov“ to nemuselo byť tak jednoznačne v neprospech navštívených firiem, ako to niektoré médiá interpretovali.

Po štvrté, ak Európska komisia začína otvorený legislatívno-obchodný boj proti jednému z kľúčových dodávateľov zemného plynu, ktorý je pre niektoré krajiny EÚ takmer výhradným dodávateľom, mala by mať na pamäti, že v tomto prípade nejde len o vec pravidiel hospodárskej súťaže, ako šlo napríklad v prípade známeho sporu s Microsoftom. V tejto veci ide aj o energetickú bezpečnosť, ktorá je súčasťou širokého konceptu bezpečnosti ako takej. Aké dôsledky môžu mať napäté susedské vzťahy, sa ukázalo v januári 2009 počas tzv. plynárenskej krízy.

Na záver, v prípade obvinení z bránenia v obchodovaní s plynom na európskom trhu a z kladenia prekážok pre diverzifikáciu zdrojov v niektorých členských krajinách nie je z pohľadu tretej strany možné zaujať jednoznačný názor. Ak existujú indície, ktoré tomu napovedajú, „nech vyšetrujú“.

Ale pokiaľ ide o prvé obvinenie, to sa skôr podobá na politickú objednávku na rýchle dosiahnutie niečoho, čo môže byť už v strednodobej v budúcnosti prirodzeným a nenásilným dôsledkom vývoja na trhu: znížene veľkoobchodnej ceny zemného plynu. Polemizovať o férovosti ceny plynu indexovanej na ropu je samo o sebe neférové. Či už voči Gazpromu ale v prípade zhoršenia susedských vzťahov aj voči koncovým odberateľom, ktorí sú dnes stále odkázaní na spoľahlivosť dodávok plynu z Ruska.

Na trhu s plynom sa objavujú aj lacnejšie možnosti a bolo by nerozumné ich nevyužiť. V takej chvíli by ale z pozície Európskej komisie bolo oveľa prezieravejšie zamyslieť sa, ako efektívne ešte viac podporiť rozvoj infraštruktúry a napríklad i rozvoj ťažby plynu z bridlíc, než hnať Gazprom pred súd a riskovať v lepšom prípade promptné presmerovanie toku plynu smerom k novým ekonomikám, v horšom prípade celkové zhoršenie susedských vzťahov. Pre mnohé krajiny EÚ by to bol oveľa zásadnejší problém ako negatívne dôsledky súčasných cien ropy na ceny plynu.

K téme