Nabucco nie je spoľahlivý projekt, tvrdí šéf Eni
Projekt Nabucco nie je podľa spoločnosti Eni dostatočne hodnoverným projektom. Šéf talianskeho energetického gigantu Paolo Scaroni mu vyčíta najmä neúčasť producentov zemného plynu. Eni je jedným z najväčších spojencov ruskej plynárenskej spoločnosti Gazprom pochádzajúcich z krajín Európskej únie. Obe firmy spolupracujú aj na výstavbe plynovodu Južný prúd (South Stream), ktorý by mal dovážať ruský plyn popod Čierne more do juhovýchodnej a strednej Európy.
„Nikdy sme nevideli plynovod, ktorý potrebuje investície za desiatky miliárd dolárov, no nemá za partnera producenta plynu. Za Nabuccom stojí konzorcium spotrebiteľov plynu, takže z nášho pohľadu to nie je spoľahlivý projekt,“ povedal Scaroni na pôde Európskeho parlamentu.
Projekt Nabucco začali európske krajiny podporovať po dvoch plynových krízach v rokoch 2006 a 2009, keď sa Rusko a Ukrajina dostali do sporov za ceny. Viaceré krajiny únie boli v dôsledku sporov v zimných mesiacoch od suroviny odpojené a Rusko oznámilo, že problémy s tranzitnými krajinami bude riešiť výstavbou plynovodov popod Čierne a Baltské more.
Nabucco vs. South Stream
Južný prúd by mal byť dokončený v roku 2015, Nabucco o dva roky neskôr. Viacerí analytici považujú projekty za konkurenčné, podľa Scaroniho sa ale „o súperení hovoriť nedá“.
„Projekt Nabucco bude možné uviesť do prevádzky len v prípade, že bude prístupný plyn z Azerbajdžanu, a to minimálne 10 až 15 miliárd kubických metrov,“ povedal šéf Eni. Zároveň dodal, že si nie je úplne istý, či tí, ktorí do tohto projektu vstúpili, budú ochotní pokračovať a investovať 10 až 12 miliárd eur a mať pritom zabezpečený iba jeden (dodávateľský) kontrakt.
V januári Azerbajdžan podpísal s predstaviteľmi EÚ spoločnú deklaráciu, v ktorej sa zaväzuje, že bude „významným“ dodávateľom plynu pre Európu. Scaroni však upozornil, že ak by Azerbajdžan od zmluvy odstúpil, konzorciu Nabucco ostane „len slabá útecha“ v podobe súdneho sporu.
Podobne skeptický je šéf Eni aj v prípade menších plynovodných projektov, ktoré sú tiež závislé od azerbajdžanského plynu. Je to napríklad ITGI, ktorý má dodávať plyn zo Strednej Ázie cez Turecko, Grécko do Talianska, či Transjadranský plynovod TAP, ktorý by mal spájať Grécko s Talianskom cez Albánsko a Jadranské more.
TASR, energia
K téme
