MŽP: Na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien dá SR miliardy eur
Tropické teploty, povodne, veľké výkyvy počasia a klíma podobná severnému Srbsku alebo severnému Chorvátsku. To je len niekoľko príkladov klimatických zmien, ktoré sa v najbližšom čase dotknú Slovenska. „Niektoré dôsledky zmeny klímy môžeme na Slovensku vidieť už teraz,“ povedal dnes minister životného prostredia József Nagy. Ako dodal, napriek tomu, že sa môže zdať, že sa zmeny klímy Slovenska netýkajú v súčasnosti tak ako iných krajín, podľa výpočtov ekonómov Slovenskej akadémie vied (SAV) bude Slovensko musieť na zmiernenie dôsledkov klimatických zmien vyčleniť do roku 2050 19 až 36 miliárd eur.
Nagy tvrdí, že tieto zmeny si vyžadujú, aby na ne každá krajina reagovala a snažila sa tak znížiť dôsledky, ktoré sa negatívne dotýkajú viacerých oblastí. „Ľudská činnosť má výrazný vplyv na zvyšovanie globálnej teploty a treba na to reagovať,“ uviedol. Klimatická zmena dnes zasahuje napríklad vodné hospodárstvo, keďže sa zvyšuje počet povodní a na strane druhej prichádzajú obdobia, keď je zrážok nedostatok. Výkyvy teplôt zas spôsobujú problémy v poľnohospodárstve, lesníctve a navyše komplikujú aj životy ľudí. Podľa vedúcej odboru hygieny na Úrade verejného zdravotníctva SR Kataríny Halzlovej od roku 1970 zomrelo pre negatívny vplyv počasia v Európe až 150-tisíc ľudí. „V Európe sú najväčší problém vysoké teploty a znečistené ovzdušie,“ povedala. Zmeny klímy znamenajú aj nárast počtu infekčných chorôb, podľa Halzlovej sa však v našom pásme nie je treba extrémne obávať zavlečenia infekčných ochorení, ktoré prenášajú napríklad komáre alebo kliešte, no toto riziko sa postupne zvyšuje.
Odborníci sa zhodujú, že na zmeny klímy sa musí Slovensko pripraviť. Envirorezort chce následky zmierniť napríklad aj budovaním protipovodňových opatrení a dokončením povodňového a varovného predpovedného systému POVAPSYS. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vypracoval štúdiu s návrhmi opatrení na adaptáciu a zmiernenie dôsledkov zmeny klímy vo vodnom hospodárstve, poľnohospodárstve, zdraví obyvateľstva, turistike, biodiverzite, energetike a doprave. Podľa generálneho riaditeľa SHMÚ Pavla Nejedlíka bude v budúcnosti potrebné vytvoriť národnú adaptačnú stratégiu a adaptačné plány a programy na lokálnej a komunálnej úrovni. „Je potrebné byť pripravení, aby sme vedeli včas reagovať. Na Slovensku však dnes nemáme odhady, ako veľmi je zraniteľné slovenské obyvateľstvo voči klimatickým zmenám,“ uviedla Halzlová.
Zdroj: © SITA
K téme
