Miroslav Nosál: Teplárenstvo funguje v zlom regulačnom prostredí
V priebehu 15 rokov klesla dodávka tepla v Košiciach o 50 %, uviedol generálny riaditeľ TEKO. Dodal tiež, že z toho za posledných 7 rokov išlo o 17 %-ný pokles spotreby. „Znamená to aj výrazný ekonomický dopad pre cash-flow (finančný tok – pozn. red.) teplární, generovanie zisku a samozrejme investície,“ dodal Nosál.
„V Košiciach došlo k výraznej reštrukturalizácii miestnej ekonomiky. Veľa našich zákazníkov, ktorí používali teplo najmä vo forme pary pre priemyselné technologické využitie, odišlo, presťahovalo sa a podobne,“ vysvetlil šéf TEKO pokles dopytu po teple. K poklesu spotreby prispeli aj technické faktory, predovšetkým proces zatepľovania budov, ale tiež inštalácia termostatov, či výmena pôvodných okien za plastové.
Interné plány TEKO vychádzajú z predpokladu, že spotreba tepla, a to predovšetkým v priemyselnej výrobe, bude naďalej klesať. „Ročný pokles o 2,3 % sa dnes zdá byť optimistickým číslom,“ predpovedá Nosál. Ako ďalej dodáva, v blízkej budúcnosti nevidí priestor pre veľké priemyselné firmy, ktoré by odoberali obrovské množstvá tepla.
Ak stratíme odberateľa, tak na 15 rokov
Ďalším fenoménom v teplárenstve je konkurencia. Tá má dlhodobý charakter, nakoľko teplárenské investície sa plánujú v dlhodobých horizontoch, podobne ako v ostatných energetických odvetviach. Získanie alebo strata nejakého zákazníka tak má dlhodobé dôsledky s ohľadom na životnosť technológií: „Keď sa niekto rozhodne, že sa odpojí od systému centrálneho zásobovania teplom a postaví si plynovú kotolňu, tak my toho zákazníka stratíme na 15 rokov. Teda dovtedy, kým vyprší životnosť malej plynovej kotolne. Až potom sa môžeme pokúsiť získať zákazníka späť,“ vysvetlil.
Na rozdiel od zemného plynu alebo elektriny, do teplárenskej sústavy nemajú prístup tretie strany. Podľa Nosála však Brusel tlačí, aby sa trh otvoril aj v oblasti primárnych okruhov tepla. „Konkurencia je založená na tom, že teplo sa vyrába inou technológiou ako samotnými teplárňami,“ uviedol. To spôsobuje, že neexistujú presné štatistiky o spotrebe tepla, ide skôr o odhady. „Podľa našich výpočtov je teplo z teplárne stále konkurencieschopné voči plynovým kotolniam,“ uviedol. Závisí to podľa neho od mnohých faktorov, ale z pohľadu dodávky tepla vychádza veľký centrálny systém stále lacnejšie.
Ako ďalej uviedol Nosál, hlavnou nevýhodou súčasného teplárenstva je, že hlavná teplárenská sústava má obmedzené pokrytie. „Keď príde nový zákazník, často mu nemôžeme ani len ponúknuť dodávku tepla, lebo z ekonomického hľadiska je to pre nás alebo pre daného investora nevýhodné,“ zhodnotil.
Zlá regulácia a energetická politika samospráv
Problém predstavujú tiež energetické politiky samospráv. Podľa šéfa TEKO buď neexistujú vôbec alebo sú nastavené príliš všeobecne. „Ak chcú mestá podporiť teplárenstvo tam, kde je teplárenská sústava, mali by to zahrnúť do územných plánov a stavebných povolení,“ myslí si. Podľa neho by sa každému investorovi mala automaticky ponúkať možnosť pripojenia sa do sústavy centrálneho zásobovania teplom.
Šéf TEKO považuje súčasné regulačné prostredie v slovenskom teplárenstve za veľmi zlé: „Nedostatočne motivuje teplárne, aby sa sústredili na úsporu nákladov a zároveň nechráni odberateľov tepla proti umelému zvyšovaniu ceny.“
Ceny tepla sú podľa Nosála nepriamo dotované prostredníctvom ceny elektrickej energie v kombinovanom režime. „Samozrejme regulátor to nepripúšťa, ale cena elektriny v kombinovanej výrobe je výrazne vyššia ako je trhová cena,“ spresnil. Reguláciu určujú vyhlášky, ktoré sú nejasné a nepresné: „Závisí veľmi na interpretácii a individuálnych rokovaniach s regulátorom, ako si vysvetliť niektoré ustanovenia v regulácii,“ dodal.
Regulácia by mala byť jednoduchá, stabilná a predvídateľná. „Mala by byť nastavaná tak, aby tepláreň vedela, že keď sa investuje do čohokoľvek, tak sa regulačné prostredie nebude prudko meniť,“ povedal Nosál. Teplárne sa tak vyhnú tomu, že investovali do niečoho, čo je dnes stratová záležitosť.
Obchodovanie s emisiami treba zrušiť
Systém emisných povoleniek podľa Nosála v súčasnosti nespĺňa pôvodný cieľ – motivovať firmy investovať do čistých technológií. Objem prideľovaných emisných povoleniek pre teplárne v súčasnosti nezodpovedá realite; je fixne nastavený na vyššiu úroveň. Pri poklese spotreby tepla v posledných rokoch sa prirodzene znížila aj produkcia CO2. Teplárne tak získavajú viac povoleniek a môžu ich potom predať. „Vôbec to nie je ich zásluha, že produkujú menej CO2 ako v minulosti,“ doplnil.
Obchodovanie s emisiami je tiež podľa neho do značnej miery špekulatívne. „Celý systém by mal byť zmrazený alebo úplne zrušený. Minimálne dovtedy, kým sa nezotaví ekonomika,“ skonštatoval.
Napriek tomu, že štruktúra nákladov v teplárenstve nevytvára priestor na úspory, teplárne sa snažia znižovať svoje náklady. Manévrovací priestor je však minimálny: „Palivo, teda uhlie, plyn alebo čokoľvek iné, sa kupuje za trhové ceny. S tým teplárne nemôžu robiť vôbec nič,“ vysvetlil a uzavrel, že priestor pre úsporu existuje len v znížení osobných nákladov, služieb, opráv a údržby, prípadne v znižovaní strát v teplárenskej sústave.
Príspevok Miroslava Nosála (TEKO) odznel na 9. ročníku energetickej konferencie ENKO 2012, ktorá sa uskutočnila 24. – 25. apríla 2012 v Bratislave. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia.
(c) energia.sk
K téme
