Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.
22. novembra 2010 Ostatné od Energia.skSITA

Miroslav Dian: „Zákon o boji proti OZE a VKVET“

Principiálne nemôžem pochopiť ako môže predložiť návrh zákona poslanec, ktorý nemá žiadny prehľad z oblasti, v ktorej predkladá návrh zákona. To je ako keby sme my energetici predložili návrh zákona v oblasti zdravotníctva. Ťažko ma niekto presvedčí, že dokážu  dostatočne odborne vyargumentovať takýto návrh.

Dostupné sú už aj viaceré komentáre k predmetnej úprave, ale tie ako keby boli poplatné tomuto návrhu. Mám dojem, že niektorí nečítali ani doložku vplyvov.

Dovolím si pár slov ku každému z navrhovaných bodov:

  • Bod 1. Zákon sa prioritne zameriava na nepredikovateľné zdroje elektriny zo slnečného žiarenia – fotovoltické elektrárne. Body 2 a 4 v podstate likvidujú akékoľvek podnikateľské zámery zrealizovať zdroj s výkonom nad 100kW. Týmto je slnko vyriešené. Alebo si niekto povedal; my už máme dosť a ostatným netreba. Zákon však vôbec nerieši ďalšie „nevyspytateľné“ zdroje – veterné elektrárne, ktoré majú okrem iných vplyvov na okolie negatívny vplyv z hľadiska stability siete najmä pri zdrojoch s väčším inštalovaným výkonom.
  • Body 1 a 5 hovoria, že sa znižuje podpora vo forme prevzatia zodpovednosti za odchýlku zo 4 na 1MW. Znamená to významný krok k zabezpečeniu stability siete. Toto je pochopiteľné – ak chceš vyrábať dodržuj technické podmienky v sieti. Je potrebné si uvedomiť aj ďalší ochranný prvok, na ktorý možno navrhovatelia pozabudli: množstvo elektriny dodanej do siete z OZE a VKVET môže byť len do výšky strát distribučných spoločností. Toto je limit, ktorý je jednoznačne daný. Z tohto bodu vyplýva, že sa podstatne zúži okruh OZE, ktoré budú môcť mať inštalovaný výkon vyšší ako 1MW. Myslím si, že tento bod je veľmi účinný a spolu s citlivým určovaním výkupných cien a výkupom elektriny len do výšky strát je dostačujúci na regulovanie prírastku nových zdrojov OZE.
  • Bod 3 hovorí o tom, že ak chce prevádzkovateľ zdroja získavať podporu aj po 15. roku, musí preinvestovať viac ako 50 % nákladov na obstaranie porovnateľnej technologickej časti zariadenia. Čo konkrétne sa myslí technologickou časťou? Je to len výmena turbíny, kogeneračnej jednotky alebo fotovoltických panelov? Výška 50 % nákladov zodpovedá cene dnešnej alebo v tom časte najlepšie dostupnej technológie? Jednoducho definícia „novej porovnateľnej technologickej časti“ je  veľmi široký a neurčitý pojem. Toto môže neskôr vyvolať viaceré špekulácie a zároveň sa vnáša ďalšia neistota v podnikaní s OZE.
  • Bod 6 výrazne znižuje alebo úplne odstraňuje okruh žiadateľov o podporu pre nové zariadenia OZE. Predsa túto záležitosť rieši ods. 5. Prečo sa jednoducho neupravia len percentný podiel zníženia výkupnej ceny smerom nahor? Tieto by bolo možné upravovať aj neskôr, podľa potreby, alebo by ich mohol každoročne upravovať priamo výnos ÚRSO.
  • A to najlepšie na záver: Bod 7. – veľmi by ma zaujímalo, či by pán poslanec, ktorý má skúsenosti v podnikaní v oblasti počítačového softvéru, počítačov a pod. a jeho kolegovia investovali v oblasti, kde sa bude pohybovať návratnosť okolo 12 a viac rokov. A to ešte nemajú istotu, že sa podmienky v priebehu času opäť nezmenia. To znamená, že reálna návratnosť vložených prostriedkov môže byť aj viac ako 15 rokov, t.j. hranica garantovaného obdobia výkupu. Ktorý ekonóm dokáže odhadnúť a namodelovať vývoj všetkých premenných vplývajúcich na ekonomiku projektu?

Istotu môžu mať len investori v slnku, vetre a vode

Tu si môže byť istý len investor slnečnej, veternej a malej vodnej elektrárne: slnko bude približne rovnako svietiť aj o 15 rokov, taktiež prúdenie vetrov a prietok vody by mohli byť podobné. Ale čo ostatné zdroje závislé na materiálových vstupoch? Napr. bioplynové stanice a zdroje elektriny na drevnú biomasu. Kto odhadne vývoj cien vstupných surovýn a vývoj prevádzkových nákladov? Veď práve tieto zdroje dodávajú elektrinu do siete v stabilnom režime a sú produkované z domácich zdrojov. Navyše v mnohých prípadoch riešia aj problémy v oblasti poľnohospodárskych a živočíšnych odpadov.

Myslíte si, že by niekto investoval do točivej redukcie, ak by sa návratnosť mala pohybovať na úrovni 12 rokov, keď ani životnosť zariadení nemusí trvať tak dlho?

Toto bude znamenať zastavenie akýchkoľvek investícií do OZE. To je pravdepodobne hlavným zámerom návrhu novely – nie rozumne regulovať ale odrovnať.

Od niektorých OZE závisí i zamestnanosť

V doložke vplyvov sa uvádza, že navrhovaná novela nebude mať žiadny vplyv na zamestnanosť. Uvedomil si niekto , že napr. bioplynová stanica môže mať rozhodujúci vplyv na to, či budú existovať niektoré poľnohospodárske podniky? Či sa zároveň nepripravíme o možnosti pre ďalších potenciálnych investorov, ktorí by mohli mať záujem o využitie lacného tepla za účelom pestovania v skleníkoch a iné priemyselné účely alebo rekreačné aktivity? Toto sú predsa ďalšie a tak veľmi potrebné nové pracovné miesta.

O hodnote doložky vplyvov hovorí aj to, že uvádza, ako nebude mať vplyv na životné prostredie. Alebo, že navrhovaný zákon nemá dôsledky na verejné financie.

Voľba investora: Klamať alebo investovať inde

Áno, navrhovaný zákon má znížiť a obmedziť negatívne dôsledky na koncové ceny elektriny a stabilitu siete, ale  v tomto znení zastaví rozvoj OZE a VKVET. Investorom preto ostávajú dve možnosti:

  • klamať o jednoduchej dobe návratnosti projektu,
  • alebo investovať do úplne inej oblasti.

Zdá sa mi, že druhá možnosť bude pravdepodobnejšia.

Čo (ne)spravili autori návrhu novely?

Vyvinuli predkladatelia návrhu aspoň toľko námahy aby sa posúdilo, či znenie nie je v rozpore so Smernicou 2001/77/ES? Mali k dispozícii relevantné materiály ako sú energetické audity, štúdie alebo posudky k jednotlivým projektom OZE? Spracovali z nich analýzu a selektívne závery k jednotlivým druhom OZE, ktoré by sa odrážali v doložke vplyvov? Komunikovali s odbornou obcou? Mám dojem, že toto sa ušilo až priveľmi horúcou ihlou.

Smernica 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z OZE hovorí o tom, že podporný mechanizmus musí brať do úvahy charakteristiky rôznych druhov OZE spolu s rôznymi technológiami a zemepisnými rozdielmi.

Na záver

Nie som slepým zástancom podpory OZE, poznám ich kladné aj záporné stránky, ale toto je príliš reštriktívny a jednostranný prístup. Som si však vedomý, že tento proces zrejme neovplyvním, ale ak prejde navrhované znenie, tak navrhujem zmeniť jeho názov na „Zákon o boji proti obnoviteľným zdrojom a vysoko účinnej kombinovanej výrobe elektriny a tepla“.

Miroslav Dian

Autor je energetickým audítorom

K téme

Bezplatné novinky z Energia.sk raz týždenne:
podmienkami používania a potvrdzujem, že som sa oboznámil s ochranou osobných údajov
Copyright © iSicommerce s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.