Ministerstvo zahraničia: Moskva využíva plyn ako nástroj zahraničnej politiky
Zemný plyn – nástroj zahraničnej politiky
Energetická bezpečnosť bola zaradená medzi priority zahraničnej politiky Slovenska v dôsledku plynovej krízy z roku 2009, uviedol na konferencii Energofórum 2011 Urban Rusnák, vedúci Projektu vonkajšej energetickej bezpečnosti Ministerstva zahraničných vecí SR. Dôvodom je fakt, že Slovensko je energeticky závislé na surovinách dovážaných z Ruskej federácie, ktorá neváha využiť túto výhodu ako „legitímny nástroj zahraničnej politiky“.
Hlavné výzvy – ropa a plyn
Tvorba zahraničnej politiky v oblasti energetickej bezpečnosti sa sústreďuje na dve hlavné výzvy – zemný plyn a ropu. Podľa Urbana Rusnáka (MZV) možno v najbližšom období očakávať „chaotický, nie lineárny, nárast spotreby zemného plynu“, keďže „v období posledných dvoch rokov sú odhady vývoja spotreby plynu veľmi rozptýlené, a teda nejde o dôveryhodné čísla“.
Rusnák vidí problém najmä v nedostatku rezervnej infraštruktúry, ktorú možno využiť v prípade zlyhania tradičných prepravných trás. Nosnou témou zahraničnej politiky v oblasti energetickej bezpečnosti je teda budovanie takejto infraštruktúry, a to najmä prepojenia sever-juh a nových LNG terminálov na severe a juhu Európy, uviedol.
Hrozba pre prepravnú sieť „eustream“
Z európskej politiky „diverzifikácie zdrojov a trás“ pre zemný plyn vychádza aj spoločnosť „eustream“, potvrdil na konferencii zástupca prepravcu plynu Michal Ľalík. Konkurenčné trasy a nové LNG terminály sú však pre slovenský prepravný monopol skôr hrozbou. „Nové infraštruktúrne projekty ako Nord Stream, South Stream a Nabucco zdvojnásobia súčasnú prepravnú kapacitu do Európy, čo predstavuje potenciálnu konkurenciu pre eustream,“ upozornil Ľalík. „Potrubie Jamal nám odobralo 25 percent prepravovaného objemu. Po sfunkčnení Nord Stream-u klesne prepravovaný objem o ďalších 30 percent, čo z dôvodu efektivity operácií povedie k zníženiu na približne 80 percent súčasnej prepravnej kapacity,“ dodal.
Prepojenie sever-juh: Skôr bezpečnostný význam
Naopak, prepravca „eustream“, ako aj ministerstvo zahraničia sa zhodujú na význame severo-južného plynárenského koridoru, ktorý by mal pozitívne dôsledky pre energetickú bezpečnosť Slovenska, ako aj pre postavenie slovenského prepravcu na európskom trhu. Je však otázne, či plánované prepojenie Poľsko-Slovensko-Maďarsko má aj iný ako bezpečnostný význam. Len náklady na plynovod spájajúci Maďarsko a Slovensko boli vyčíslené na 150 mil. eur, pričom podľa Ľalíka je plánovaná kapacita obojsmerného toku len 5 mil. m3.
Názory odzneli na odbornej konferencii Energofórum 2011, ktorá sa konala 20. – 21. októbra 2011 v Hoteli Sitno vo Vyhniach. Organizátorom podujatia je spoločnosť sféra, a.s. Portál energia.sk je mediálnym partnerom.
(c) energia
K téme
