Mestá a obce by najradšej financovali verejné osvetlenie z eurofondov
„Eurofondy sú, samozrejme, finančne pre obec najvýhodnejšie, keďže obec dostane dotáciu. Zabezpečenie dotácie je však administratívne náročné. Hlavnou nevýhodou je však nedostatok objemu dostupných dotácií v porovnaní s potrebou na tento typ projektov,“ povedal pre TASR riaditeľ korporátneho financovania OTP Banky Slovensko Peter Chovanec.
Napríklad v rámci výzvy zameranej na verejné osvetlenie z Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast bolo celkovo zaregistrovaných 530 žiadostí o nenávratný finančný príspevok s celkovou výškou 121.223.000 eur. Alokácia výzvy je vo výške 85 miliónov eur. Podľa podpredsedu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozefa Turčányho sa možnosť čerpania eurofondov postupne končí, a tak sa do popredia dostanú iné formy financovania. „Je možné predpokladať, že v budúcnosti, aj vzhľadom na fakt, že fondy EÚ majú časovo ohraničený rámec, budú preferované okrem vlastných zdrojov aj iné formy na financovanie rekonštrukcie a výstavby verejného osvetlenia,“ dodal pre TASR Turčány.
ZMOS zrealizoval prieskum na vzorke 304 samospráv, ktorá zahŕňa 525.234 obyvateľov. Z neho vyplýva, že tri štvrtiny miest a obcí na Slovensku spravujú verejné osvetlenie vo vlastnej réžii. „Prostredníctvom zmluvného partnera na základe verejného obstarávania spravuje verejné osvetlenie 15 percent samospráv. Ďalšie tri percentá to zabezpečujú obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou mesta. Zvyšných 6,5 percenta zabezpečuje správu inou formou,“ doplnil hovorca ZMOS Michal Kaliňák.
Ak obec nezíska financie z eurofondov, môže ísť cestou úveru alebo koncesnej zmluvy, kde na základe koncesie odovzdá verejné osvetlenie do správy súkromnému partnerovi. Ten ho nielen zrekonštruuje, ale aj zabezpečí financovanie, počas určitej doby projekt spravuje a na konci tejto doby odovzdá naspäť obci. Touto cestou sa vydala aj Krupina. „Mohli sme zrekonštruovať verejné osvetlenie, pričom nám nešli financie do úverového zaťaženia mesta. Iné investičné akcie sme potom mohli riešiť formou úverov,“ konštatovala pre TASR hlavná ekonómka mesta Marta Murínová.
Koncesná zmluva je štandardizovanou a zákonom upravenou formou verejno-súkromného partnerstva použitou na Slovensku v desiatkach projektov, a to aj u tých najmenších obcí. „Obce často pri rozhodovaní prihliadli aj na tú skutočnosť, že koncesia je pre ne menej náročná na prevádzku projektu,“ povedal Chovanec.
Obnovu osvetlenia môžu samosprávy riešiť aj úvermi, ktoré majú v súčasnosti historicky najnižšie úroky. Tie sú však vhodné skôr pre minimálne zadlžené mestá a obce. Získanie úveru môže byť jednoduchšie riešenie, pričom verejné osvetlenie zostáva v jej majetku, stará sa oň a platí náklady na jeho prevádzku. „Úver obci je vo všeobecnosti o niečo lacnejší ako úver súkromným spoločnostiam v prípade koncesie. Na rozdiel od koncesného spôsobu obec úverom zvýši svoje úverové zadlženie. Takéto úverové zaťaženie, ako každý bankový úver, vstupuje do ukazovateľa zadlženosti obce, ktorý je zákonom obmedzený,“ uzavrel Chovanec.
Copyright © TASR 2016
K téme
