Ložisko ropy má aj Slovensko, nachádza sa v Gbeloch

Priekopníkom v ťažbe a využití zemného plynu, sprevádzajúceho náleziska ropy, bol gbelský sedliak Ján Medlen. Ten v roku 1913 zistil, že na jeho pozemkoch uniká zo zeme plyn, ktorý sa dá ľahko zapáliť, a využil ho na vykurovanie svojho domu. V zemi na mieste výronu plynu postavil jednoduchý zásobník z tehál utesnený hlinou a plyn odtiaľ viedol zakrytou priekopou do svojho domu. Nahromadený plyn však jedného dňa vybuchol a odniesol strechu domu.

Ťažba ropy. Zdroj: Flickr.com/JasperMorse, licencia Creative Commons

Nešťastie bolo príčinou, že sa na Záhorí objavili geológovia a prieskumníci a začalo sa hľadanie ropy. Prvá sonda sa začala vŕtať 28. októbra 1913 pomocou pojazdnej ručnej vŕtacej súpravy. V hĺbke 163 – 168 m objavili ložisko ťažkej ropy a po úspešných čerpacích skúškach sa začala v Rakúsko-Uhorsku ťažba. Z prvej sondy sa denne ťažilo asi 15 ton ropy.

Počas prvej svetovej vojny sa ropa vzácnou surovinou, čo sa prejavilo na jej stúpajúcej cene. Rakúsko-uhorská vláda preto ťažbu zvyšovala. Do vzniku ČSR sa v Gbeloch vyťažilo 29.362 ton ropy a na jej ťažbe pracovalo približne 400 robotníkov.

Ropa z náleziska v Gbeloch patrí medzi ťažké ropy. Je to olejovitá kvapalina zelenej farby. Pôvodne sa používala aj na liečenie. Na mieste jej prvého nálezu sa nachádza pamätná tabuľa a jej objaviteľa Jána Medlena pripomína v Gbeloch na Naftárskej ulici pamätná busta.

V obci Korňa na Kysuciach sa nachádza ložisko ropy. Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Piesčité vrstvy po vyťaženej rope a plyne sa v súčasnosti na Záhorí používajú ako zásobníky zemného plynu. Okrem Záhoria sa miestne nálezy ropy menšieho významu nachádzajú aj na východnom Slovensku v oblasti Mikovej pri Medzilaborciach a na Kysuciach.

Zdroj: TASR, energia

K téme