Lívia Vašáková: Európska komisia predpokladá 2 scenáre do roku 2030
Európska komisia vytvára scenáre budúceho vývoja energetického sektora pomocou tzv. dôsledkových štúdií. Ich súčasťou je i modelovanie – Brusel využíva modelovanie PRIMES, vyhlásila na konferencii Energofutura 2010 Lívia Vašáková, analytička Európskej komisie. Model PRIMES sa zakladá na porovnávaní dopytu a ponuky, pričom zohľadňuje náklady a ceny.
Európska komisia: Dva scenáre pre rok 2030
Európska komisia predstavila nedávno v správe „Energy Trends 2030“ dva scenáre pre energetiku do roku 2030: Základný a Referenčný. Prvý sa zakladá na predpoklade, že v EÚ a jednotlivých členských krajinách sa budú uplatňovať iba opatrenia a politiky, ktoré boli relevantné k aprílu 2009, pričom nové sa prijímať nebudú. Druhý scenár predpokladá ambicióznejší a proaktívnejší prístup a dosiahnutie cieľov predovšetkým v oblasti ekodizajnu a obnoviteľných zdrojov energie.
Pre modelovanie scenárov do roku 2030 použila Európska komisia nasledovné makroekonomické vstupné premenné: vývoj hrubého domáceho produktu a vývoj cien fosílnych palív (ropy, zemného plynu a uhlia). Cena za barel ropy by sa mala do roku 2030 zvýšiť na viac ako 100 dolárov v tzv. stálych cenách, predpokladá odhad Energy Trends 2030.
Základný scenár: Dominovať bude jadro, plyn a OZE
Hospodárska kríza a už implementované politiky EÚ spôsobia, že do roku 2030 bude v EÚ klesať miera tvorby emisií CO2, bude sa znižovať energetická náročnosť a bude rásť HDP, vyplýva zo Základného scenára. Jeho základným predpokladom je, že sa podarí splniť iba ciele v oblasti produkcie emisií CO2.
Zemný plyn, obnoviteľné zdroje a energia z jadra budú dominovať budúcemu energetickému mixu EÚ, pričom plyn a jadro budú mať zhruba vyrovnaný podiel, vyhlásila analytička.
Do roku 2030 by sa podľa základného scenára mali splniť iba tie ciele, ktoré sa dosahujú zapojením do európskej schémy obchodovania s emisiami EU ETS. Ostatné ciele sa nepodarí dosiahnuť.
Slovensko v Základnom scenári
Slovensko bude i v budúcnosti spotrebúvať približne 1 % z celkovej spotreby energií v EÚ. Podobne je tomu i dnes.
Slovensko už dnes spotrebuje na výrobu jednotky HDP o polovicu menej energií ako v roku 1990. I tak však v tomto ukazovateli slovenská ekonomika zaostáva za európskym priemerom.
Referenčný scenár: Dominovať budú jadro a OZE, dopyt po elektrine stúpne
Podľa referenčného scenára by sa mala posilňovať pozícia obnoviteľných zdrojov a jadra. Pozícia a trhový podiel uhlia, ropy a zemného plynu bude klesať, vyhlásila Vašáková. Doplnila, že pokiaľ ide o formu energie, dopyt bude rásť predovšetkým po elektrickej energii.
Spomedzi OZE by mala najväčší nárast zaznamenať biomasa a vietor. Vodná energia by sa mala využívať v plus – mínus podobnej miere, ako dnes.
Slovensko v Referenčnom scenári
V období 2005 – 2030 by sa produkcia elektrickej energie na Slovensku mala zvýšiť o 59 percent. Takýto odhad je podobný i pre základný scenár. Cena elektriny (na Slovensku i v EÚ) by mala byť v základom a referenčnom scenári podobná – zatiaľ čo v prvom prípade budú cenu dvíhať náklady na nákup emisných povoleniek, v druhom scenári budú vyššie najmä náklady na infraštruktúru, pričom komodita ako taká bude lacná.
Energetická spotreba na Slovensku by mala i v tomto scenári rásť, čo bude zapríčinené hospodárskym rastom. Cieľ v oblasti zníženia energetickej spotreby sa pravdepodobne nepodarí dosiahnuť.
Analytička Európskej komisie Lívia Vašáková predstavila dva scenáre do roku 2030 počas konferencie Energofutura 2010 v Košiciach.
K téme
