Krynica 2014: Dodávky plynu cez Ukrajinu budú pravdepodobne redukované

„Jedinou zárukou, že Ukrajina nebude vydierať EÚ, je sprevádzkovanie plynovodu South Stream. Máme ale informácie, že USA tlačia na vládu v Bulharsku, aby vytvárala obštrukcie pre tento projekt,“ vyhlásil v úvodnom príspevku k téme rusko-európskych plynárenských vzťahov Pavel Zavalny, podpredseda výboru pre energetiku ruskej Štátnej dumy (ruského parlamentu).

Blíži sa zimná (vykurovacia) sezóna a v plynárenstve existuje viacero nedoriešených otázok, ktoré môžu mať za následok, že „energetické dodávky cez územie Ukrajiny budú pravdepodobne redukované,“ uviedol Ivan Bagramyan, senior analytik ruského Foundation Institute of Energy and Finance. Spresnil, že v hre je zhruba 40 % dodávok ruského plynu pre krajiny EÚ, teda tá časť, ktorá sa prepravuje cez ukrajinskú infraštruktúru. Pre porovnanie, v roku 2013 sa cez Ukrajinu prepravilo 52 % ruského plynu určeného pre odberateľov v krajinách EÚ.

Medzi aktuálne otvorenými otázkami je podľa neho najmä nezaplatený dlh Ukrajiny za plyn voči Rusku a v dôsledku vojenského napätia zabezpečenie fungovania infraštruktúry na ukrajinskej strane.

Bagramyan tiež pripomenul, že odpoveďou na tieto hrozby, okrem dobudovania plynovodu South Stream v budúcnosti, môže byť bezprostredné zvýšenie využívanej kapacity plynovodu OPAL. Ten dnes prepravuje plyn zodpovedajúci 50 – 60 % jeho technickej prepravnej kapacity, uviedol.

Ilham Shabanov, riaditeľ azerbajdžanského Caspian Barrel, doplnil, že v širšom kontexte je potrebné mať na pamäti i to, že Čína môže do nasledujúcich 10 rokov dovážať zo Strednej Ázie až do 100 mld. kubíkov ročne, čo si vyžiada masívny rozvoj jej plynárenskej infraštruktúry. Tým sa ázijský trh stáva relevantnou obchodnou príležitosťou aj pre Gazprom. V takom prípade, ak si chce EÚ i do budúcnosti zabezpečiť objem dodávok plynu od ruského dodávateľa, bude sa musieť priamo angažovať v ukrajinskej energetike a európske firmy budú musieť investovať do tamojšej infraštruktúry tak, aby cez ňu Gazprom reálne dokázal a mal záujem realizovať fyzické dodávky. V ostatnom prípade hrozí postupný odklon Ruska od európskeho trhu, v prospech Číny.

EÚ a Rusko podpísali v roku 2012 dokument „EU-Russia Roadmap 2050“, v ktorom sa okrem iného obe strany zaväzujú, že trh s plynom bude na strane EÚ iba jeden, teda aj z obchodného pohľadu Gazpromu by mali postupne prestať existovať čiastkové národné trhy, uviedol Abel Enriquez zo spoločnosti Enagas, ktorá prevádzkuje portugalskú plynárenskú infraštruktúru a tiež i prepravnú sústavu.

V nadväznosti na to Piotr Wozniak, podpredseda Agentúry pre spoluprácu európskych regulátorov v energetike (ACER) doplnil, že EÚ by ako jeden trh mohla voči Gazpromu začať vystupovať už od roku 2015. Napriek tomu, dnes nie je jasné, v akej miere to zmení súčasnú podobu dlhodobých kontraktov. Teda najmä či a ako sa zmenia klauzuly take-or-pay, resp. či budú nové dlhodobé kontrakty podpisované bilaterálne medzi Gazprom Exportom a daným obchodníkom, alebo nadobudnú regionálnu podobu, pričom celkový zazmluvnený objem si budú obchodníci redistribuovať následne. Rovnako dnes nie je jasné, či ostanú odovzdávacími bodmi hranice jednotlivých členských krajín EÚ alebo Gazprom bude zmluvne dodávať komoditu len po najbližšiu vonkajšiu hranicu EÚ.

Krajiny EÚ dnes stoja pred dilemou, či zavádzať nové ekonomické sankcie voči Rusku alebo sa snažiť o zabezpečenie nenarušeného fungovania energetickej spolupráce, povedal Alexander Rahr, riaditeľ výskumu  nemeckého Fóra Rusko-Nemecko.

Do tejto dilemy podľa neho vstupuje niekoľko faktorov. EÚ je na ruskom plyne závislá a v súčasnosti, teda v období minimálne 5 rokov dopredu, by zaň iba ťažko našla náhradu. Objemy nórskeho plynu nie sú postačujúce a s masívnym dovozom skvapalneného LNG tiež Európa pre nižšie ako ázijské ceny nemôže počítať.

Na druhej strane, plyn z Ruska smerom na západ tečie už 40 rokov a preto nie je pravdepodobné, že by Gazprom mal záujem riskovať historicky zakorenenú spoluprácu a hazardovať s obrazom spoľahlivého dodávateľa. Preto možno predpokladať, že dodávky do EÚ ako také nepreruší, otázkou je však časť tranzitu, ktoré sa realizuje v spolupráci s Ukrajinou.

Rahr ďalej upozornil, že EÚ nedokáže nahradiť výpadok prepravnej kapacity cez Ukrajinu, a to pravdepodobne až do obdobia, dokiaľ nebude sprevádzkovaný South Stream. V tejto spletitej situácii sa naviac Ukrajina spolieha na reverzné toky z Poľska, Slovenska a Maďarska, pričom ale nie je isté, či bude na európskom trhu v zime dostatok plynu pre ich fyzickú realizáciu.

Situáciu by mohol zásadne zmeniť vstup európskych firiem do ukrajinského plynárenstva. Na jednej strane by majetková účasť subjektov z EÚ v ukrajinských firmách mohla vyvažovať vplyv Gazpromu na ukrajinské plynárenstvo, na druhej strane by európske firmy mohli investovať do rozvoja a modernizácie plynovodov.

Okrem toho, v širšom kontexte budú mať v budúcnosti vplyv na dodávky ruského plynu do EÚ aj krajiny ako Turecko a už spomenutá Čína. Zatiaľ čo čínsky trh môže odlákať záujem Gazpromu o trh EÚ, spolupráca Gazpromu a Turecka môže byť garanciou pre dodatočné dodávky plynu do strednej a východnej Európy, doplnil Rahr

Nórsky expert na plynárenstvo Karen Sund v diskusii pripomenul, že ani postoj a konanie Bruselu neprospieva bezpečnosti dodávok plynu. Európska únia sa rozhodla pre nízkouhlíkovú transformáciu, teda v dlhodobom horizonte by mali byť fosílne palivá, vrátane zemného plynu, oslabované. Toto podľa neho zneisťuje dodávateľov a producentov plynu, nielen ruského, ale aj britských a nórskych. Európska únia ako keby prehliadala otázky manažmentu rizík, medzi ktoré sa v tomto kontexte zaraďuje i znižovanie záujmu producentov o trh EÚ, ale súčasne, v tejto situácii, paradoxne i zvyšovanie nákladov na rozvoj plynárenskej infraštruktúry. Je najmä na politikoch, vrátane nemeckých či britských, aby si túto protichodnosť svojich postojov uvedomili.

Richard Wheeler, riaditeľ amerického Center for Energy Security Dialogue, uzavrel debatu konštatovaním, že v medzinárodnom prostredí existuje viacero zoskupení, ktoré majú potenciál byť aktívne aj v otázkach energetickej bezpečnosti krajín strednej a východnej Európe, resp. EÚ ako takej. Medzi nimi uviedol najmä Energetickú chartu, OBSE, G8 a G20. Doplnil však, že ich aktivita a efektívnosť priamo závisí od politického dopytu, ktorý zatiaľ v EÚ v týchto otázkach skôr absentuje.

Názory odzneli na XXIV. Hospodárskom fóre, ktoré sa konalo 2.-4. septembra 2014 v poľskom meste Krynica-Zdrój. Portál energia.sk je mediálnym partnerom Hospodárskeho fóra.

© energia.sk

K téme