Konferencia: Regulácia nemá brániť rozvoju trhu

Energetika má jasný ekonomický, ale tiež sociálny rozmer – príkladom je problematika energetickej chudoby, pripomenul prezident Americkej obchodnej komory na Slovensku (AmCham) Todd Bradshaw na úvod energetickej konferencie, ktorá sa včera (21.11.) konala v Bratislave. Zároveň podčiarkol, že úlohou regulácie nie je len ochrana spotrebiteľov v domácnostiach, ale je treba zaistiť rovnováhu. Firmy podľa neho vyžadujú férové ceny, ktoré reagujú na situáciu na trhu. „Vysoké ceny energií predstavujú pre firmy jednu z kritických otázok,“ dodal Bradshaw.

„Regulácia má zásadný dopad na podnikanie v energeticky náročných odvetviach,“ potvrdil Matej Matulay zo Združenia dodávateľov energií (ZDE), ktoré bolo odborným partnerom podujatia. Jeho hlavnou témou sa stal význam trhu a regulácie v energetike. Ako praktický príklad nedostatočne analyzovaného vplyvu rozhodnutia na podnikanie v energetike uviedol nový systém prideľovania kapacít, ktoré prepravca plynu Eustream oznámil v októbri. Podľa prepočtov ZDE by to znamenalo zvýšené náklady pre dodávateľov plynu o viac než 10 miliónov eur.

Regulácia a jej hranice

Regulácia v prirodzene monopolných sieťových odvetviach ako je preprava či distribúcia energií je podľa neho potrebná. Problematicky však vníma plošnú a prísnu reguláciu koncovej ceny u celého segmentu domácností aj malých podnikov.

Predseda ZDE Michal Hudec poukázal na viaceré definície regulácie v energetike a rozličné metódy cenovej regulácie (napr. metóda cenového stropu, regulácie výnosov z regulovanej činnosti alebo miery návratnosti kapitálu atď.). Z pohľadu potreby cenovej regulácie, resp. deregulácie, je podľa neho „legitímne klásť verifikačné otázky“. Hudec poukázal na nedávnu monitorovaciu správu európskej agentúry ACER, podľa ktorej sa niektorá z foriem cenovej regulácie uplatňuje v menšej polovici členských štátov EÚ, v ostatných, zdá sa, úspešne funguje neviditeľná ruka trhu.

Viac o hodnotiacej správe ACER-u sa dočítate v našom nedávnom článku.

„Akúkoľvek reguláciu treba nastaviť tak, aby podporovala konkurencieschopnosť v odvetviach energetiky,“ zdôraznil šéf spoločnosti ZSE Energia Juraj Krajcár, podľa ktorého regulácia vzťahujúca sa ku koncovej cene dodávky bráni konkurencieschopnosti a inováciám. „Miera inovácie v regulovanom segmente je extrémne nízka. Chýbajú zdroje potrebné pre inovačný manažment.“

V rámci nadchádzajúceho zimného balíka, ktorý Európska komisia zverejní na konci novembra, Brusel uvažuje o časovo ohraničenej cenovej regulácii po dobu maximálne 3 rokov od vstupu novej európskej legislatívy do platnosti. V prvom kroku sa chce EK zamerať na trhy, u ktorých sa vyskytuje regulácia cien pod úroveň nákladov, v závere chce ale v dohľadnej dobe presadiť úplné odstránenie cenovej regulácie.

„Uvedomujeme si, že konečným cieľom Európskej komisie je odstránenie cenovej regulácie u domácností aj malých podnikov. Jasne to deklarujú jej dokumenty v oblasti redizajnu trhu,“ podotkol Marián Nicz z ministerstva hospodárstva. Brusel navyše podľa neho sleduje aj riešenie toho, že rigidne nastavené ceny v maloobchode znemožňujú aktívne zapojenie spotrebiteľov do trhu a prenos trhových signálov do koncovej spotreby. Definícia zraniteľných spotrebiteľov sa aj na tomto pozadí preto pravdepodobne zredukuje na preukázateľne energeticky chudobných odberateľov.

Blahoslav Němeček zo spoločnosti E&Y si myslí, že návrh na odstránenie cenovej regulácie má šancu prejsť. Toto smerovanie totiž potvrdzujú aj nedávne rozsudky Súdneho dvora EÚ, či už v žalobe Komisie proti Poľsku alebo v spore o regulované tarify na predaj plynu vo Francúzsku.

„Prax ukazuje, že na úplne otvorených trhoch majú zákazníci právo voľby vo svojich rukách a môžu im byť ponúknuté oveľa pestrejšie produkty a služby,“ uviedol Němeček, podľa ktorého sa pozitívne dopady deregulácie cien potvrdili aj na českom trhu. Aj keď sa trh úplne otvorí, legislatíva stále umožňuje prijať zásahy v prípade potreby. „Je lepšie dať trhu šancu a reagovať ex post, napríklad ak by došlo k zneužitiu postavenia,“ poznamenal s tým, že nie je treba vopred sa obávať nepotvrdených, hypotetických rizík.

Reálne ceny a efektívnosť

V rámci diskusií zameraných na reguláciu odvetvia rezonovalo hneď niekoľko tém, obzvlášť real time pricing, t.j. aby cena za odobratú elektrinu zohľadňovala cenu komodity na trhoch aj spotrebu v reálnom čase; i rozvoj obnoviteľných zdrojov a zmiernenie bremena ich podpory, ktoré je dnes na Slovensku plne na odberateľoch elektriny. Odborníci na energetiku sa tiež venovali otázke kapacitných platieb, decentralizácii energetiky i návrhom EK pre ďalší rozvoj vnútorného európskeho trhu, vrátane takzvaného redizajnu trhu s elektrinou.

Ak by sa koncové ceny energií priblížili k trhovej hodnote v prípade domácností so staršími spotrebičmi a veľkým potenciálom pre zvýšenie energetickej efektívnosti by ich to mohlo motivovať k úsporám a racionálnejšiemu chovaniu, myslí si Michal Hudec.

Juraj Krajcár poznamenal, že z interného prieskumu ZSE Energia vyplynulo, že u domácností je stále veľký priestor pre zvyšovanie energetickej efektívnosti – číslo sa pohybuje v dvojcifernom rámci. „Tam by mala smerovať naša pozornosť a investície, aby sa vybudovala hodnota pre zákazníkov aj trh ako taký.“

Hoci od začiatku budúceho roka budú môcť domácnosti s nainštalovanými inteligentnými meradlami využiť aj neregulované ceny, podľa dodávateľov bude praktický dopad tejto drobnej legislatívnej zmeny minimálny. „Real time pricing môže byť uplatnený len v plne deregulovanom prostredí,“ zdôraznil Krajcár.

Podľa predsedu ZDE je obdobie poklesu cien komodity vhodným časom pre dereguláciu cien a nebolo by ani „politickou samovraždou“. Klesajúci podiel komodity na trhu zároveň vníma ako príležitosť pre dodávateľov hľadať nové typy služieb aj mimo tradičnej dodávky energií. Veľkoobchodné ceny elektriny ale v posledných 8 týždňoch stúpajú.

Decentralizácia a kapacitné platby

Lívia Vašáková zo Zastúpenia EK na Slovensku poukázala na jasný trend decentralizácie výroby, pri ktorej sa aj dosiaľ pasívny odberateľ stáva takzvaným prosumerom. To si však vyžaduje regulačný rámec, ktorý umožňuje reagovať na cenové signály

„Slovenský regulačný rámec na to ešte nie je pripravený. Zodpovedá fungovaniu tradičnej energetiky a mnohé inovatívne produkty neumožňuje,“ upozornila.

Zatiaľ čo v prípade podpory obnoviteľných zdrojov Komisia aj členské štáty ustupujú od systému garantovaných výkupných cien a posúvajú sa smerom k trhovým mechanizmom (tendre, aukcie, výkupné prémie), v európskych štátoch sa začínajú rozširovať tzv. kapacitné mechanizmy, prostredníctvom ktorých sa odmeňujú stabilné konvenčné zdroje výroby elektriny. Keďže ide o formu štátnej pomoci, Brusel ich zavedenie dosiaľ schvaľoval individuálne.

V rámci redizajnu trhu s elektrinou by sa mali pripustiť ako permanentná súčasť trhu, avšak budú podliehať dôkladnej analýze potreby ich zavedenia. Majú byť otvorené výrobcom zo susedných krajín a zohľadňovať aj reakcie na strane spotreby a nemali by vylučovať výrobu energie z obnovitešných zdrojov.

Zástupca ministerstva hospodárstva potvrdil, že Slovensko má k systémom podpory pre konvenčné zdroje rezervovaný postoj, keďže obdobne ako dotácie pre OZE narúšajú trh. „Vnímame, že pokračujúca integrácia obnoviteľných zdrojov si vyžaduje nejakú podporu na vyrovnávanie nestability výroby z OZE. Slovensko ale nateraz neuvažuje nad zavedením kapacitných mechanizmov,“ uviedol Marián Nicz.

Napokon, odôvodniť Bruselu potrebu kapacitných platieb by na našom trhu vôbec nebolo jednoduché. Domáce výrobné zdroje už teraz pokrývajú domácu spotrebu a po dobudovaní nových jadrových blokov v Mochovciach sa Slovensko stane jasne pro-exportnou krajinou.

© Text: energia.sk, Foto: AmCham Slovakia

K téme