Koexistencia dlhodobých kontraktov a spotových dodávok na súčasných trhoch s plynom
K týmto zásadným faktom sa pridávajú aj citeľné snahy Európskej komisie pokračovať v liberalizácii trhu, rast aktivity obchodníkov na obchodných miestach, huboch a otváranie trhov spojených so vstupom alternatívnych dodávateľov. Všetky tieto faktory menia v plynárenstve zaužívané tradície a nútia plynárenské spoločnosti hľadať riešenia úspešného fungovania aj v zmenených podmienkach. Začínajú sa meniť taktiež doteraz zaužívané vzťahy a väzby medzi jednotlivými účastníkmi trhu. Dozrel čas na diskusiu o nových modeloch spolupráce, nových mechanizmoch lepšie odzrkadľujúcich požiadavky odberateľov pri zachovaní bezpečnosti dodávok.
Dlhodobé kontrakty
Jednou z oblastí, ktorých sa vývoj bezprostredne týka sú dlhodobé kontrakty. Tie síce ešte stále majú výsadné postavenie na trhu, začínajú sa však výrazne presadzovať aj flexibilnejšie krátko, prípadne strednodobé kontrakty a diskutuje sa aj fixácia ich cien na ropu a ropné produkty. Práve tieto črty charakterizujú v plynárenstve posledné desaťročia. Až okolo 70 % európskych plynárenských dodávok je zazmluvnených tradičnými dlhodobými zmluvami len s dvoma národnými plynárenskými podnikmi z Ruska a Alžírska, so spoločnosťou Gazprom (prípadne dcérskou spoločnosťou Gazprom export) a Sonatrach. Už niekoľko rokov analytici predpokladajú, že bude pozvoľna dochádzať k prechodu od ropnej indexácie k indexácii cien plynu na spotových trhoch a jej váha bude narastať. Tento prechod je spojený s nárastom objemu plynu na obchodných miestach, kde sa tvorí cena plynu trhovo, teda v závislosti od dopytu a ponuky.
Dôvod existencie dlhodobých kontraktov
Dlhodobé kontrakty pôvodne vznikli ako metóda zdieľania rizík medzi nákupcami a predajcami zemného plynu. Zo strany nákupcov išlo o riziko týkajúce sa objemu, pretože garantovali odber plynu na dohodnutej ročnej úrovni. Predajcovia na seba brali cenové riziko, keďže spájali ceny plynu s vývojom cien ropy a jej produktov. Ropa sa brala ako zástupné, alternatívne palivo, pričom sa predpokladalo, že krajiny spotreby deklarovali vysoké percento schopnosti prepínania medzi oboma palivami vo vlastných ekonomikách. S ropou zároveň existoval trh, teda ceny boli ťažko manipulovateľné. Ropa predstavovala najvhodnejšiu komoditu, na ktorú sa ceny plynu mohli naviazať. Pre európskych odberateľov bola kombinácia ceny a bezpečnosti vyplývajúca z dlhodobých kontraktov akceptovateľná. Takto nastavené zmluvy dávali ťažobným krajinám záruku stabilného odberu ich plynu, čo im následne umožňovalo prieskum a otváranie nových ložísk. Tieto aktivity sú finančne vysoko náročné a miera stability odberu je výrazne stimulujúca pri rozhodovaní firiem investovať. Pričom stabilná výška investícii do otvárania nových ložísk, ale aj do prieskumu a výstavby a údržby plynovodov je jedným z predpokladov bezpečnosti zásobovania plynom. Diaľkové plynovody sa budovali tiež až po nakontrahovaní kapacity dlhodobými zmluvami. Práve fixácia na plynovody bola v Európe typická pre rozvoj plynárenstva. Primárna snaha bola zazmluvniť stabilné odbery, od ktorých sa odvíjali ťažobné zámery. Pre druhú polovicu 20. storočia bolo zároveň charakteristické nenazerať na plyn ako na komoditu, s ktorou sa obchoduje na dennej báze. Pod tlakom technologického vývoja sa však podmienky zmenili a do popredia sa dostávajú dodávky LNG, čím sa tvorí ak už nie trh globálny, tak minimálne superregionálny. Diskusia o význame dlhodobých kontraktov nie je nová a práve ich kritika ukazuje, že nie sú nedotknuteľné. Ich pozícia sa bude vyvíjať či už vplyvom regulačných a protimonopolných úradov, ale aj vďaka trhovým podmienkam, odkiaľ v súčasnosti vychádza najsilnejšia kritika. Súčasné zmeny však nie sú vítané pre všetky strany. Najmä postoj producentov je silne rezervovaný. V situácii malého počtu dodávateľov plynu a zväčša dominantných spoločností, ktoré plyn nakupovali, boli podmienky na zabezpečenie rovnováhy medzi dopytom a ponukou priaznivé. Čo na druhej strane znamenalo menej priaznivé podmienky pre rozvoj konkurencie. Jednoducho povedané, na ropu indexované dlhodobé zmluvy boli a sú pre zainteresované strany komfortné, pretože sú v súlade so záujmami tradičných, monopolných alebo dominantných spoločností na oboch zmluvných stranách.
Impulzy pôsobiace na zmenu
Existujúce plynárenské projekty zamerané na nárast importnej kapacity zemného plynu v Európe spoločne s ekonomickou situáciou od roku 2008 umožnili nástup nového trendu, ktorý je charakterizovaný oddeleným vývojom medzi spotovými cenami a cenami indexovanými na ropu. Dôvodom zmeny je rastúca ťažba z nekonvenčných zásob plynu v USA (bridlicový plyn), ktorá mala za následok odklon LNG tankerov v Atlantickom oceáne od USA smerom do Európy. V Európe sa k tomu pridalo otvorenie nových splyňovacích terminálov, čím vznikol nadbytok plynu vedúci k výraznému poklesu jeho cien. Len v prípade Veľkej Británie vzrástol import LNG z 0,4 mld. m3 (za tri kvartály roku 2008) na 5,7 mld. m3 za to isté obdobie roku 2009. V marci a septembri 2009 zároveň v krajine otvorili dva nové regasifikačné terminály South Hook a Dragon LNG. Od konca roku 2008 doteraz je priemerná spotová cena na asi 50 % úrovni v porovnaní s priemernými cenami dlhodobých kontraktov v Európe a Ázii indexovaných na ropu. Uvádzaním nových LNG kapacít do prevádzky v krátkodobom horizonte narastie prebytok tejto kapacity nad absorpčnými možnosťami trhu. Celosvetový prebytok sa bude podľa analýz asociácie Cedigaz síce zmenšovať z predpokladaných 90 mld. m3, avšak nepredpokladá sa, že do roku 2016 klesne na menej ako 30 mld. m3. Prebytok LNG vytvára tlak na pokles cien plynu a otvára otázky pokračujúcej indexácie cien plynu na ropu v dlhodobých zmluvách uzatváraných v Európe a Ázii.
Cenový vývoj dvoch ér obchodovania s plynom
Spotová cena v Európe je prezentovaná najmä hubmi Zeebrugge (Belgicko), TTF (Holandsko), NBP (Veľká Británia), NCG (Nemecko, pôvodne nazývaný EGT) a PSV (Taliansko). Hub je obchodnou platformou, ktorá vznikla na priesečníku plynovodov. Práve tieto predpoklady umožňujú predávajúcim a nakupujúcim obchodovať so štandardizovanými produktmi zemného plynu v rôznych termínoch dodávky a rôznych lokalitách. Typickým miestom ich rozvoja je západná Európa, priestor medzi Veľkou Britániou, Holandskom, Belgickom a Severným morom. Práve z tejto oblasti pochádzajú už spomenuté huby a práve v tejto oblasti je možné využívať aj profit, ktorý samotné obchodovanie ponúka. Dôvodom vzniku obchodných platforiem práve v tejto oblasti je dostatočná domáca ťažba, viaceré zdroje plynu, liberalizované a najrozvinutejšie trhy jednotlivých krajín, vzájomné prepojenie infraštruktúr a výstavba regasifikačných terminálov. Obchodovanie na huboch sa začína najprv OTC obchodovaním (over-the-counter), ktoré predpokladá bilaterálne zmluvy odhaľujúce identitu oboch strán a vývojom prerastá do burzy, ktorá je organizovaná a jednotliví účastníci si zachovávajú svoju identitu, a tým aj stratégiu. Na porovnanie cenových úrovní medzi dlhodobými zmluvami fixovanými na ropu a cenami na huboch je najlepšie siahnuť po odborných reportoch a analýzach (napríklad ICIS Heren, Platts). Podľa nich je súčasná cena v dlhodobých kontraktoch na úrovni 24 – 25 eur/MWh, pričom podľa tých istých zdrojov sa cena na huboch pohybuje na úrovni tesne nad 12 eur/MWh. Z dlhšieho časového hľadiska možno podľa analytikov medzi spotovým cenami a cenami ropy sledovať istú mieru korelácie. Neďaleko slovenských hraníc v rakúskom Baumgartene je prvý stredoeurópsky obchodný hub – CEGH (Central European Gas Hub), ktorý začal so spotovými obchodmi prostredníctvom burzy v decembri 2009. To je zatiaľ krátky čas na reálne hodnotenie transparentnosti jeho tvorby ceny, rastu likvidity a obchodovania, avšak objemy fyzických tokov sú vysoké.
Baumgarten je definovaný ako tranzitný hub, cez ktorý plynule prúdi plyn do ďalších krajín, najmä do Talianska. Má viacero obmedzení, okrem jediného zdroja plynu aj fyzické obmedzenie v prípade voľných kapacít infraštruktúry. Z týchto obmedzení vyplýva aj jeho nedostatočná likvidita a vysoká volatilita cien, pričom sprievodným javom je vyššia cena v porovnaní s tradičnými západoeurópskymi hubmi.
Význam Baumgartenu však v najbližších rokoch pravdepodobne narastie do tej miery, že môže byť určujúcim cenovým bodom pre plyn vstupujúci z východu do Európy. Do tejto úlohy ho stavajú navrhované projekty South Stream a Nabucco, pričom druhý v poradí by rozvoju pomohol oveľa viac. O význame a potenciáli CEGH nepochybuje ani Gazprom, keďže sa dostal do vlastníckej štruktúry hubu, avšak ešte čaká na schválenie zo strany Európskej komisie. Na jednej strane je spotová cena, ktorá je isto zaujímavá, na druhej strane je však veľa podmienok, ktoré je nutné splniť, aby odberatelia vedeli z tejto ceny profitovať. Predpokladom je vytvorenie vnútorného flexibilného trhu s plynom, aby mohol byť jeho tok namierený tam, kde je dopyt a vyššia cena. Tieto cenové arbitráže sú najpokročilejšie v západnej Európe, stredná Európa z toho zatiaľ môže profitovať len obmedzene. Dôvodom je rozsah existujúcej plynárenskej infraštruktúry, ktorý je historicky orientovaný na tranzit v smere východ – západ, ako aj dominancia dlhodobých zmlúv nielen na dodávku plynu. Narastajúci objem zazmluvnenej prepravnej kapacity v netradičných smeroch, ako je napríklad vstup Lanžhot a narastajúci záujem o výstup z prepravnej siete Baumgarten (pozri zverejňované predané kapacity na www.eustream.sk) však symbolizujú postupnú integráciu a prepojenie trhov.
Konkrétne ohlasy v roku 2010
Otvorene o možných zmenách počas najbližšieho obdobia hovorí napríklad Walter Bolz, šéf skupiny ERGEG združujúcej energetických regulátorov v Európe. Dlhodobé kontrakty vníma v súčasnosti pre európske spoločnosti kriticky ako príťaž, keďže sa stávajú menej konkurencieschopné z dôvodu vysokého rozdielu medzi cenami plynu. Podľa jeho slov je riešením nová štruktúra kontraktov, kde by sa kryla stále väčšia miera objemov plynu flexibilnými klauzulami. Podľa jeho vyjadrení je pre importérov ideálne pokrývať 60 – 70 % dodávok dlhodobými kontraktmi, pričom 60 % objemu by bolo indexovaného na ropu a zvyšok na kombináciu spotových cien plynu a uhlie. Dlhodobé zmluvy ako chrbtová kosť európskeho plynárenstva ostanú, zmení sa teda len skladba ich ceny. Táto vízia však musí nájsť odozvu v krajinách produkujúcich plyn, pričom sa predpokladá väčšia ochota na zmenu zo strany Nórska a Alžírska.
Od teórie k praxi
Vo februári 2010 ohlásili Gazprom a E.ON Ruhrgas, že dospeli k dohode, ktorá mení zmluvné ceny. Obe strany boli skúpe na slovo. E.ON však patrí medzi najväčších odberateľov ruského plynu a snaží sa o dobré vzťahy s ruskou spoločnosťou. Pre Gazprom na druhej strane nie je príjemné komunikovať o zmenách v cenových parametroch, pretože to môže spustiť lavínu oprávnených požiadaviek od ďalších spoločností. Výsledkom bola len obmedzená komunikácia o zmenách a informácie o nových náležitostiach zmluvy, pričom sa neustále na pozadí vyzdvihoval význam dlhodobých kontraktov. Dohoda rieši okrem take-or-pay klauzuly aj konsenzus o zavedení spotovej ceny do existujúceho kontraktu. Podiel, na ktorý sa spotová cena vzťahuje, má byť podľa vyjadrení malé, ale dvojciferné číslo. Napriek skúpemu komunikovaniu o zmenách z oboch strán ide o prelom, ktorý môže znamenať spustenie domino efektu v európskom plynárenstve. Medzi prvými spoločnosťami, ktoré túto zmenu verejne reflektovali a chcú ju nasledovať, je poľská PGNiG.
Záver
Bude zaujímavé sledovať, dokedy bude v Európe pokračovať situácia s prebytkom plynu a či sa Gazprom dohodne na nových zmluvných podmienkach s viacerými odberateľmi. Na vyjednávanie je vhodný čas, pričom sa objavil už aj precedens. Dlhodobé kontrakty sa však z trhu nevytratia, stále budú tvoriť základ európskeho plynárenstva. Otvárať sa však budú nové témy, ako otázka podielu krátkodobých zmlúv, definovanie indexu spotových cien na využitie v cenových urovnaniach, podiel spotových a na ropu indexovaných cien, vplyv zmien na bezpečnosť dodávok a podobne. V stále väčšej miere bude dochádzať k obchodovaniu s plynom na huboch, pričom najhoršou reakciou etablovaných spoločností bude zatváranie si očí pred novou realitou na európskom trhu. Rozvoj obchodovania s plynom je smerovaním, ktoré nie je zastaviteľné. Tomu sa musí prispôsobiť národná legislatíva, infraštruktúra, ako aj myslenie obchodníkov. Aby v konečnom dôsledku mohol z toho vývoja profitovať koncový odberateľ. S novou situáciou sa musí vyrovnať aj Slovensko. Pripravované plynovody obchádzajúce územie SR zaručene znížia objem prepravy zemného plynu cez našu krajinu. Spoliehanie sa na dobré vzťahy s Ruskou federáciou, ktorá by si to ako priateľské gesto mohla s novými trasami rozmyslieť, je naivné. Je len na invencii domácich plynárov, aké využitie nájdu pre slovenské rúry. Prvými významnými signálmi sú vybudovanie reverzného toku v slovenskej prepravnej sieti a plány na vybudovanie prepojenia slovenskej prepravnej siete s maďarskou (prebieha Open season), čo by prinieslo nové príležitosti pri preprave do oblastí južnej a juhovýchodnej Európy a ešte viac integrovalo trhy. Blízkosť Baumgartenu, kapacita tranzitnej sústavy, blízke trasy dvoch nových plánovaných plynovodov, obrovské zásobníky s potenciálom rozšírenia, tradičná spotreba plynu a plánované veľké elektroenergetické diela nielen u nás sú predpokladmi, ktoré je nutné využiť. Cieľom SR má byť prepojenie s okolitými krajinami s maximálne flexibilnými podmienkami prestupu plynu medzi jednotlivými obchodníkmi a plynárenskými spoločnosťami, pričom by zmena vlastníctva plynu mala byť cielene organizovaná. SR má voľnú vybudovanú kapacitu, ktorú vie na tieto účely alokovať a ktorej využitie môže byť v nasledujúcich rokoch úplne odlišné od pôvodného účelu, napríklad vybudovaním obchodného miesta a podporou obchodovania s prepravovaným plynom. Vo Veľkých Kapušanoch, obrovskej kompresorovej stanici, ktorá je vstupnou bránou pre ruský plyn do EÚ, prebieha zmena vlastníctva plynu medzi niektorými obchodníkmi, pričom k ďalším zmenám dochádza na západných hraniciach SR. Význam Kapušian je previazaný aj s plánmi na plynovodné prepojenie s Poľskom (severo-južné prepojenie) a budovaním podzemných zásobníkov v Ptrukši. Samotné Veľké Kapušany majú vhodné predpoklady na vznik fyzického obchodného miesta, druhou možnosťou by bol virtuálny hub na spôsob NBP zahŕňajúci celé územie SR. Hrozbou pre stratu konkurencieschopnosti slovenskej sústavy sú plány okolitých krajín v oblasti výstavby cezhraničných prepojení. Aktívna je okrem Maďarska aj Česká republika, ktorá okrem trasovania plynovodu Gazela plánuje postaviť aj priame napojenie na Baumgarten. Práve slovenská strana, či už pod tlakom regulačného orgánu alebo obchodným tlakom by mala byť schopná ponúknuť taký servis, ktorý by tieto plány dokázal plnohodnotne nahradiť. Slovenská sústava, ktorá po dobudovaní konkurenčných trás nebude vyťažená, je na tento typ tranzitov najschodnejším riešením.
Samotná vyťaženosť tranzitnej sústavy však závisí aj od geopolitických trajektórií. Po ukrajinských prezidentských voľbách došlo k zlepšeniu vzťahov tejto krajiny s Ruskom, pričom sa objavili aj návrhy smerujúce k zvýšeniu spoľahlivosti ukrajinského tranzitného koridoru. Bez ohľadu na ich výsledky sa však nevypláca spoliehať sa na externé faktory. Prioritou pre slovenské plynárenstvo by mali byť nové formy využitia existujúcej sústavy.
Analýza vyšla v magazíne Slovgass 3/2010.
K téme
