Jurij Jegorov, Franz Wirl: Sú obavy EÚ z dodávok ruského plynu opodstatnené?
Vieme, že niektoré trasy dodávok zemného plynu nie sú dostatočne bezpečné kvôli nepredvídateľným tranzitným krajinám a takzvaným „plynovým vojnám“. Posledná bola spôsobená sporom medzi Ruskom a Ukrajinou o exportných cenách plynu v januári 2009. Európa v nej bola vtedy hlavným porazeným. Z dnešného pohľadu sa táto hrozba znížila vďaka oveľa lepším vzťahom medzi Ruskom a Ukrajinou. Navyše, spustením plynovodu Nord Stream na jeseň 2011 Rusko dokáže v prípade akéhokoľvek plynového konfliktu s tranzitnou krajinou presmerovať prepravu plynu, čím zabezpečí dodávky na európsky trh. Jediným dôvodom narušenia bezpečných dodávok plynu do všetkých krajín EÚ môže byť len nedostatok voľných kapacít v plynovodnej sieti EÚ.
Z dlhodobého pohľadu, aj vzhľadom na budúcu trhovú štruktúru je zrejmé, že európska závislosť na ruskom plyne pretrvá. Tým, že Rusko vlastní 26 % svetových zásob plynu, zostane aj v ďalších desaťročiach hlavným vývozcom. Akékoľvek pokusy zo strany Európy znížiť ruský podiel na dovoze plynu do EÚ v prospech iných krajín ako Nórsko, Nigéria či Alžírsko povedú len k rýchlejšiemu vyschnutiu ich skromných zásob (neprevyšujúcich 3 % jednotlivo) a následne, v budúcnosti, k vyššej závislosti na ruskom plyne. Inými slovami, väčšia diverzifikácia by dnes síce znížila momentálnu mieru rizika, ale len za cenu zvýšenej závislosti v budúcnosti. Výsledkom je, že Rusko by síce dnes mierne „utrpelo“ ale nie nadlho, keďže daný objem plynu bude predaný neskôr. Keďže Gazprom by mal so svojimi vyše 70-ročnými zásobami uplatňovať nízke diskontné sadzby, čistá súčasná hodnota straty sa zdá byť zanedbateľná, ak hovoríme v kontexte zvýšenia reálnych cien energií.
Súčasná snaha o diverzifikáciu by mohla byť pre EÚ nákladná, a to vzhľadom na dostupné možnosti alternatívnych vývozcov: Irán (15%) a Katar (14%). Práve tieto dve krajiny sú z dlhodobej perspektívy najväčšími konkurentmi Ruska, keď sa zásoby ostatných štátov dodávajúcich plyn vyčerpajú. V súčasnosti je úloha Iránu kvôli politickým sankciám zanedbateľná. Katar má na svetových trhoch zastúpený iba skvapalnený zemný plyn (LNG). EÚ sa tak iba s tromi hráčmi potom musí pripraviť na možnosť akejsi otvorenej alebo prinajmenšom tichej kartelovej dohody.
Ďalšou dôležitou témou je nekonvenčný bridlicový plyn. Američanom sa podarilo výrazne znížiť náklady na jeho ťažbu. Medzičasom sa USA stanú sebestačné. Toto je nepochybne veľkým šokom pre svetové trhy LNG, ktoré posledných 10 rokov rástli prevažne iba vďaka americkému dopytu. Myslíme si však, že bridlicový plyn nespôsobí na európskych trhoch s plynom revolúciu, a to kvôli omnoho vyšším cenám pôdy, ako aj obavám o životné prostredie. Prebytočné kapacity LNG sa do pár rokov minú. Jediná stratégia, ktorá by pomohla Európe riešiť jej dilemu v otázke dovozu plynu, je rýchlejší prechod na obnoviteľné zdroje energií, čo je však nákladná a otázna cesta. Spočítané a zrátané, všetky spomínané dôvody nás vedú k záveru, že musíme počítať s pretrvávajúcou závislosťou na ruskom plyne. Odporúčaním by preto mohlo byť: investujte radšej do solídneho vzťahu s Ruskom.
Dr Jurij Jegorov je vedecký pracovník na Fakulte obchodu, ekonomiky a štatistiky na Viedenskej univerzite.
Prof Franz Wirl predsedá vedeckým oborom priemysel, energetika a životné prostredie na Fakulte obchodu, ekonomiky a štatistiky na Viedenskej univerzite.
(c) energia.sk
K téme
