Jadrová energetika na Slovensku
Podľa prieskumu realizovaného spoločnosťou MARKANT v roku 2010 (k referenčnému obdobiu 2008) si až 85 % obyvateľov SR myslí, že Slovensko by malo byť energeticky sebestačné a nemalo by elektrinu dovážať. S výstavbou nového jadrového zdroja súhlasí 62% obyvateľov, čo je o takmer 13 % viac, ako tomu bolo v roku 2008. Zo všetkých opýtaných respondentov je takmer 50 % presvedčených o tom, že pozitíva jadrovej energie prevyšujú riziká. Podľa 76 % populácie Slovenska dostavba jadrovej elektrárne zabezpečí stabilné dodávky elektrickej energie.
Po nehode vo Fukušime sa názory na jadrovú energiu zmenili. Napríklad viac ako 50 % obyvateľov Poľska je proti výstavbe atómových elektrární v ich krajine a iba 35 % respondentov súhlasí s produkciou energie z jadra. Na Slovensku nebol po tejto kľúčovej udalosti urobený žiadny reprezentatívny výskum, no z hľadiska verejenej mienky patríme k štátom, ktoré nemajú negatívny postoj k jadrovej energii.
Jaslovské Bohunice
Blok A1 Jaslovské Bohunice
V lete roku 1955 predložil Sovietsky zväz Československej republike ponuku na poskytnutie podpory pri výskume a výstavbe jadrovej elektrárne. Prvú jadrovú elektráreň A1 postavili v Jaslovských Bohuniciach, hoci spočiatku mala sídliť v Bratislave.
Výstavba začala v roku 1958, no na projektoch sa pracovalo už 2 roky predtým. Zámer vybudovať elektráreň A1 sa opieral o vyspelú základňu strojárskeho a hutného priemyslu v Československu. Dôležitú úlohu zohrala aj tá skutočnosť, že Československo disponovalo dostatočnými zásobami uránových rúd i zariadeniami na výrobu uránového koncentrátu. Po dokončení elektrárne v roku 1972 a skúškach bola 25. 12. 1972 prifázovaná k energetickej sieti. Reaktor KS-150 využíval ako palivo prírodný urán, bol chladený oxidom uhličitým a moderovaný ťažkou vodou. Jadrová elektráreň A1 mala byť jednou z najprogresívnejších a najvýkonnejších typov energetických zariadení. Jednou z výhod malo byť plnenie paliva počas prevádzky reaktora, teda bez odstávky potrebnej na výmenu. Paradoxom je, že počas prevádzky elektrárne došlo k dvom vážnym nehodám, a to pri výmene paliva.
Prvá závažná nehoda sa stala 5. januára 1976, keď v dôsledku neúplného uzamknutia tesniacej zátky palivovej kazety a čerstvý palivový komplet vystrelil z reaktora do reaktorovej sály, do ktorej začal unikať CO2. Vplyvom chyby montáže tesniacej zátky v dielni palivových článkov v elektrárni nebol možný úplný pohyb kulisového mechanizmu tesniacej zátky a nedošlo k úplnému vysunutiu zaisťovacích kameňov v technologickom kanáli reaktora. Dvaja zamestnanci, ktorí sa v tom čase nachádzali v pod reaktorovej sále nestihli vybehnúť cez únikové dvere a udusili sa.
| Zaujímavosť |
|---|
| Na požiadavku inžiniera povereného riadením likvidácie havárie sa pracovník transportnej technologickej časti reaktora Viliam Pačes, istený dozimetristom Milanom Antolíkom, s dýchacím prístrojom a v ochrannom odeve vrátil do reaktorovej sály a problém napravil. Milan Antolík a Viliam Pačes dostali v roku 1987 za svoju obetavosť od Lubomíra Štrougala štátne vyznamenania a 1. januára 2008 aj vysoké slovenské štátne vyznamenanie – Kríž Milana Rastislava Štefánika III. triedy od prezidenta Ivana Gašparoviča. |
Druhá nehoda sa stala pri výmene palivového článku 22. 2. 1977. Pracovníci montáže nevyčistili dôsledne palivový článok od silikagélu používaného na zabránenie prítomnosti vlhkosti v konštrukčných častiach pri ich transporte. Po zasunutí palivového článku so silikagélom do aktívnej zóny došlo vplyvom prítomnosti silikagélu k zníženiu prietoku chladiaceho plynu cez tento článok. To vyvolalo jeho prehriatie a následne poškodenie nielen daného kanálu reaktora ale i okolitých technologických kanálov reaktora, čo spôsobilo vniknutie ťažkej vody do plynového chladiaceho okruhu. Prudké zvýšenie vlhkosti v primárnom okruhu poškodilo pokrytia všetkých palivových článkov nachádzajúcich sa v aktívnej zóne. Došlo ku kontaminácii primárneho okruhu a štiepnymi produktmi následne prostredníctvom netesností parogenerátorov i niektorých častí sekundárneho okruhu.
| Porovnanie |
|---|
| Túto nehodu vyhodnotili 4-tým stupňom na osemstupňovej medzinárodnej stupnici INES (napr. Černobyľskú haváriu vyhodnotili najťažším stupňom číslo 7). |
Obr. Stupnica INES (Zdroj: Wikipedia.org)
Z dôvodu vysokých nákladov na opravu a faktu, že už boli v lokalite Jaslovské Bohunice vo výstavbe nové reaktory typu VVER, prevádzku A1 neobnovili. Uznesením federálnej vlády ČSSR č. 135/1979 bolo definitívne rozhodnuté neobnoviť prevádzku jadrovej elektrárne A1 a pripraviť jej postupné vyradenie. Jadrová elektráreň A1 bola v celkovej prevádzke 19.261 hodín, vyprodukovala 1.464 GWh a dodala do siete 916 GWh. Dosiahla maximálny výkon 127 MW.
Bloky V1 a V2 Jaslovské Bohunice
Výstavba jadrovej elektrárne V1 s dvoma blokmi VVER 440 typu V 230 v Jaslovských Bohuniciach sa začala 24. apríla 1972. Prvý blok bol uvedený do skúšobnej prevádzky v decembri 1978 a druhý v marci 1980. V priebehu výstavby V1 sa z dôvodu očakávaného deficitu v energetickej bilancii Slovenska rozhodlo o výstavbe V2 ako tretieho a štvrtého bloku elektrárne. Jadrová elektráreň V2 sa začala budovať v roku 1976 a je zdokonaleným typom VVER 440 s reaktormi V 213, ktorý pracuje na tlakovodnom systéme.
Blok V1 v Jaslovských Bohuniciach ukončil svoju prevádzku 31.decembra 2006 a druhý blok o dva roky neskôr. Odstavenie sa uskutočnilo na základe uznesenia vlády SR č. 801/1999 a prístupových zmlúv do Európskej únie. Vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 je naplánované v dvoch etapách s termínom ukončenia v roku 2025. Celkové náklady na vyraďovanie V1 sú vyčíslené na 1,1 mld. eur.
Obr. Jaslovské Bohunice (Zdroj: SITA/Igor Svítok)
Úrad jadrového dozoru SR v júli roku 2011 vydal rozhodnutie, ktorým povolil prvú etapu. V rokoch 2011 až 2015 sú plánované demontáže neaktívnych systémov a zariadení, demolácia stavebných objektov a spracovanie rádioaktívnych odpadov vznikajúcich pri vyraďovaní. Na financovaní vyraďovania bohunických blokov sa podieľa Európska banka pre obnovu a rozvoj, ktorá spravuje fond BIDSF. Spoločnosť JAVYS má s bankou uzavretých celkovo pätnásť grantových dohôd v celkovej hodnote približne 253 mil. eur.
Blok V2 sa využíva na kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Od roku 2002 sa na blokoch V2 realizoval program modernizácie v celkovej hodnote 500 mil. EUR, ktorý bol v roku 2010 ukončený zvýšením výkonu na 505 MW/blok.
Mochovce
Jadrová elektráreň Mochovce ročne vyprodukuje vyše 3.000 GWh elektrickej energie, čo pokrýva približne 11 % spotreby elektrickej energie na Slovensku. Výstavba elektrárne sa začala už v roku 1982 pričom s uvedením do činnosti sa rátalo už koncom 80. rokov. Problémom sa však stal systém kontroly a riadenia technologických procesov, ktorý nakoniec dodala nemecká spoločnosť Siemens. Po revolúcii sa projekt stretol s nedostatkom financií. V roku 1995 vláda schválila model dofinancovania prvých dvoch blokov elektrárne, ktorý počítal so vstupom zahraničného kapitálu. Prvý blok elektrárne nakoniec uviedli do prevádzky v lete 1998, druhý blok dodáva elektrickú energiu od koncu roka 1999. Hrubý výkon každého z blokov bol v roku 2008 zvýšený z pôvodných 440 na 470 MW. Výstavba tretieho a štvrtého bloku sa dočasne pozastavila v roku 1992, no k opätovnému spusteniu prišlo v novembri 2008.
Obr. JE Mochovce (Zdroj: SITA/Tomáš Benedikovič)
Dostavba EMO
Dostavba 3. a 4. bloku Mochoviec (EMO) sa plánuje na rok 2012 a 2013. Pôjde o najväčšiu súkromnú investíciu v histórii Slovenskej republiky. Výkon každého bloku bude predstavovať 440 MW. Slovenské elektrárne začali s dostavbou oficiálnym otvorením 3. novembra 2008.
Na dostavbe jadrových blokov participujú aj nemecké, talianske, francúzske, či ruská spoločnosť. Slovenské elektrárne už uzavreli s dodávateľmi pre dostavbu tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce zmluvy v celkovej hodnote 2,63 mld. eur. Uzavreté zmluvy predstavujú viac ako 94 % celkovej investície. Dostavby sa zúčastní aj firma Termostav – Mráz, s.r.o. so sídlom v Košiciach, ktorá zabezpečí pre 3. a 4. blok činnosti pre tepelnú izoláciu.
Na začiatku decembra 2011 sa uskutočnil prevoz tlakovej nádoby reaktora budúceho 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach. Tlaková nádoba sa definitívne uložila do šachty reaktora, kde sa bude prevádzkovať. Ide o kľúčový komponent jadrovej elektrárne, v ktorom je umiestnená aktívna zóna reaktora, celková výška je 14,1 metra a váži viac ako 215 ton. Tlaková nádoba pre 3. blok bola osadená v roku 2010.
Význam dostavby EMO
Na otázky odpovedá Igino Chellini, riaditeľ dostavby tretieho a štvrtého bloku AE Mochovce:
1. Aký hospodársky význam má dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómových elektrárne Mochovce?
Ide o jeden z najvýznamnejších projektov, súčasnosti i budúcnosti. Projekt výstavby 3. a 4. bloku Atómových elektrární Mochovce je najväčšou súkromnou investíciou v Slovenskej republike od jej vzniku. Slovenské elektrárne investujú do ukončenia výstavby blokov približne 3 mld. EUR v priebehu piatich rokov. Už dnes približne 80% kontraktov bolo podpísaných so slovenskými a českými firmami.
Popri impulze k ekonomickému rozvoju v súčasnosti, dokončenie týchto blokov výrazne prispeje k energetickej bezpečnosti Slovenska v budúcnosti. Už dnes jeden blok svojou výrobou pokrýva asi 12 % spotreby elektriny v našej krajine.
2. Čo to znamená pre hospodárstvo SR?
V čase ekonomickej recesie je táto investícia obrovským stimulom pre národné hospodárstvo. Viac ako 1,6 mld. EUR z celkového objemu investície je viazaných na Slovensku. Na výstavbe sa priamo zúčastňuje asi 3000 ľudí po dobu 3 rokov a vytvorených bolo ďalších 300 stálych pracovných miest pre prevádzku nových blokov. Okrem toho je do výstavby zapojených nepriamo niekoľko tisíc ľudí, ktorí zabezpečujú infraštruktúru pre projekt, pričom väčšina z nich je z Nitrianskeho kraja.
Jadro patrí medzi tzv. nízkouhlíkové technológie (pričom v skutočnosti emisie skleníkových plynov sú pri prevádzke takmer nulové), takže výstavba dvoch nových jadrových blokov výrazne prispeje k splneniu záväzku Slovenska znížiť emisie CO2 do roku 2020. Každý blok VVER 440 tak ročne ušetrí asi 3,7 mil. ton CO2, ktoré by sa inak dostali do ovzdušia z elektrárne spaľujúcej uhlie.
3. Aký bude dôsledok dostavby na koncovú cenu elektriny?
Nová výrobná kapacita v Mochovciach sa stane ďalším obrovským stabilizačným prvkom našej energetickej sústavy a zárukou stabilných a bezpečných dodávok elektriny.
Uvedenie 3. a 4. mochovského bloku do prevádzky v roku 2013 nahradí kapacity na spaľovanie fosílnych palív v regióne Central. Očakáva sa, že to prispeje k nižšej nestálosti cien pre domácnosti, ako aj pre priemysel na slovenskom trhu.
4. Aký bude technologický prínos dostavby?
Ekonomické benefity som už načrtol v predchádzajúcich odpovediach, technologické sú rovnako významné.
Naše zameranie na inovácie a aplikácie poznatkov vedecko-technického rozvoja je súčasťou každodenných aktivít. Náš prínos k technologickému rozvoju vnímam napríklad aj prostredníctvom obnovy kompetencií dodávateľov technológie a služieb pre tento projekt, ale aj cez zvýšenie záujmu mladej generácie o štúdium a prácu v jadrovej energetike.
5. Dôjde k rozvoju v mochoveckom regióne?
Významným impulzom k rozvoju tohto regiónu bola už výstavba 1. a 2. bloku AE Mochovce, ktorá znamenala príliv nových a mladých ľudí – jadrových odborníkov – do tohto regiónu, ktorý mal pôvodne výrazne poľnohospodársky charakter. Výstavba AE Mochovce so sebou priniesla množstvo priamo alebo nepriamo vyvolaných investícií (napr. nová nemocnica v Leviciach, výstavba nových bytov, ako aj všetky súvisiace služby a infraštruktúra). Výstavba 3. a 4. bloku takisto znamenala nové pracovné príležitosti pre ľudí z regiónu, ako aj zo vzdialenejších kútov Slovenska i zahraničia. Aj v tomto období patríme, vďaka tomuto projektu, k zamestnávateľom, ktorí obsadzujú nové pracovné pozície, a to aj absolventmi.
(c) energia
K téme
